Ako sa zmenilo Slovensko rok po voľbách?
Ukázalo sa, že vládna koalícia má mnoho vnútorných problémov, ktoré musí riešiť a ktoré ju istým spôsobom otravujú. Nie je to také jednoduché, ako si predstavovali. Stále však koalícia funguje a snaží sa dané problémy riešiť, avšak napríklad aj pri amnestiách sa stmelenosť celej koalície nutne preveruje.
V rámci opozície sa nedokázala vyprofilovať žiadna sila, ktorá by zohrala rozhodujúcu úlohu. To tam stále chýba. Opozícia sa musí boriť jednak s vnútornými problémami, ale aj vonkajšími, ktoré zahŕňajú postoj k vládnej koalícii a riešeniu aktuálnych otázok. Citeľná je hlavne rozdrobenosť vo vnútri opozičných strán. Nie je ani jasné, kto má z hľadiska opozície čelný post.
Pri pohľade na preferencie jednotlivých strán – zmenilo sa niečo po roku od volieb?
Ťažko povedať, do ďalších volieb je ešte ďaleko. Stále sa ešte očakáva, čo príde. Strana Sloboda a Solidarita má však aj naďalej podivuhodne silnú pozíciu, napriek všetkým problémom, ktoré ju sprevádzajú. To je veľmi zaujímavý fenomén. Drží sa na druhom mieste hneď po Smere Roberta Fica. Nič z toho však nevyplýva, pretože strana je dosť rozdrobená a odišli z nej pozoruhodné osobnosti, a sám predseda Richard Sulík je ešte stále viac v Bruseli ako na Slovensku. Zaujíma sa o európsku politiku a Nemecko viacej než o samotné Slovensko.
Vládna koalícia pri svojom vzniku hovorila, že chce byť hrádzou voči extrémizmu. Preferencie Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko stále rastú. Ako si to vysvetľujete?
Dôvod sú neriešené otázky, ktoré koalícia nechce alebo nemôže vyriešiť, pričom by sa z toho dala spraviť skutočná hrádza proti extrémizmu. Toto však nefunguje. Korupcia ostáva neustále zahmlená a nerieši sa taká kauza ako Bašternák. Všetky tie reči, ako bojujeme proti extrémizmu, sú iba dymová clona a nič iné. Ak sa nezačnú riešiť korupčné otázky, tak sa nedá účinne bojovať proti Kotlebovi.
Fico sa snaží odviesť pozornosť napríklad aj nehoráznym útokom na prezidenta Andreja Kisku. Podobne aj výsledok v oblasti amnestií stojí na Ficovom pochopení, že niekde musí povoliť, ak chce udržať pozície v rovine, ktorá je pre neho životne dôležitá, pričom sa zdá, že to je Robert Kaliňák. Premiér sa rozhodol udržať si Kaliňáka, preto musí povoľovať tie skrutky. Nezdá sa však, že by to bola účinná politika.
Ak sa vrátime k tým preferenciám. Má Kotleba potenciál rásť a získavať hlasy?
Závisí to od mnohých okolností, aj od toho, ako sa budú riešiť spomínané kauzy. Samozrejme, ak Bašternák zostane zahmlený, nikto s tým nepohne a sústavne sa budú hľadať rôzne kamufláže, tak to nahráva Kotlebovi. Je potrebné, aby vládna koalícia zaujala jasný postoj voči korupcii a kauzám. Téma amnestií to nezachráni. Kauzu Bašternák vnímam ako najbolestivejší problém Slovenska.
Premiér Robert Fico tvrdí, že vládna koalícia nemala za rok žiadnu vážnu kauzu. Ktoré boli podľa vás najväčšie kauzy okrem Bašternáka?
Určite to je otázka Čistého dňa, ale nesmieme zabúdať ani na reálnu problematiku zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa má neuveriteľný dlh 200 miliónov eur. Fico sa to snaží riešiť nehoráznymi útokmi voči predstaviteľom poisťovne, ale aj voči ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi. Týmito útokmi však Fico nezachráni situáciu. Školská reforma je rovnako nedoriešená otázka. Zdá sa, že táto vládna koalícia to ani nevyrieši.
Predseda vlády sa však snaží ukázať, že bojuje proti korupcii. Najnovšie dokonca vystúpil na konferencii OECD, ktorá organizovala podujatie v oblasti boja proti korupcii. Taktiež sa stretol s mimovládkami, napríklad s Transparency International Slovensko, kde ho dlhodobo kritizujú.
To je všetko krásne, ale aj predstavitelia mimovládok povedali, že ak za jeho slovami budú aj skutky, tak potom možno hovoriť o tom, že to myslí aj vážne. Pokiaľ to bude len rozprávanie o veci, tak to nemá zmysel a ani to neposúva celú problematiku dopredu.
Spomenuli ste nehorázne útoky predsedu vlády na prezidenta Andreja Kisku. Čo si myslíte o vzťahu medzi prezidentom a vládnou koalíciou?
To sú trápnosti. Prezident zaujal pozíciu aktívneho prezidenta, ktorý využíva svoje právomoci spôsobom, na aký má nárok. Je to, samozrejme, rozdiel oproti predchádzajúcemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa považoval za člena Smeru. Naopak, Kiska kritizuje vládu a je istou formou kontrolnej inštitúcie, ktorá ukazuje na problémy. Podobne to bolo aj s bývalou ombudsmankou Vierou Dubačovou, ktorá bola vo veľkej nemilosti vládnej koalície.
Ako hodnotíte komunikáciu politikov s verejnosťou?
Komunikácia politikov sa jednoznačne zlepšila. V prípade, keď premiér volal šéfovi poisťovne a potom dal video na internet, tak to považujem za silácke reči, ktoré nie sú náležité pre demokratický spôsob riešenia problémov. Ak sa Fico stavia do pozície, že má v rukách problematiku vo veciach, ktoré sú dlhodobo odsúvané, a potom sfúkne šéfa poisťovne, to sa nedá považovať za skutočné riešenie vecí.
Čo sa týka kontroly prostredníctvom médií, tak tá je výraznejšia a silnejšia, než bola kedykoľvek v minulosti. Aj to je dôvod, prečo sa mnohé kauzy otvárajú a vychádzajú na povrch. Kontrola verejnosti prostredníctvom médií sa stáva veľmi silným fenoménom, pretože sa potom kauzy ťažko zametajú.
Najdôležitejšou súčasnou udalosťou, ktorá Slovensko zaujíma, je zrušenie Mečiarových amnestií. Pri zmene ústavy sa spojila opozícia spolu s koalíciou, pričom po hlasovaní sa líder Igor Matovič vybral za predsedom parlamentu Andrejom Dankom a podal mu ruku. Vnímate tento spoločný postoj voči amnestiám ako začiatočnú cestu na zlepšenie vzťahov medzi opozíciou a koalíciou?
Nemyslím si, že by to malo rozhodujúci vplyv na tento vzťah. Amnestie sú jednorazovou záležitosťou, hoci bolestivou, ale nutnou, ktorú bolo treba riešiť. Dokiaľ nebolo v záujme súčasných koaličných predstaviteľov, aby sa zrušili amnestie, tak sa to iba odsúvalo. Dokonca aj premiér Fico si uvedomil, že toto je vnímané verejnosťou ako veľmi citlivá otázka. Je to však iba jeden vyriešený problém.
