Jednou z tém septembrového neformálneho samitu Európskej rady v Bratislave bude aj bezpečnosť. Čo v tejto oblasti od samitu očakávate?
Agenda samitu je v tejto chvíli stále v procese tvorby. Takže zatiaľ možno skôr hovoriť o tom, o čom by sa malo rokovať, ako o čom sa určite rokovať bude. Určite by z hľadiska bezpečnosti malo byť témou zvýšenie akcieschopnosti Únie voči bezpečnostným hrozbám a krízam – či už smerom do jej vnútra, ale aj smerom von. Po rokoch debát by malo prísť k zásadnejším rozhodnutiam tak vo vzťahu k otázke zabezpečenia vonkajších hraníc, ako aj vo vzťahu k boju proti terorizmu, či zvýšenia vonkajšej i vnútornej odolnosti členských štátov i Únie ako celku voči celej šírke ďalších hrozieb. K nim možno zaradiť schopnosť akcie proti hrozbám vojenského charakteru, ale aj proti hybridným hrozbám informačného či kybernetického charakteru, alebo proti rastúcim extrémistickým tendenciám vnútri Únie. Osobne som však skôr skeptický k schopnosti európskych lídrov k takýmto rozhodnutiam skutočne dospieť a následne ich aj adekvátne realizovať.
Na augustovom stretnutí premiérov Vyšehradskej štvorky (V4) vo Varšave opäť zaznel návrh na vytvorenie spoločnej európskej armády. Považujete tento návrh za uskutočniteľný?
Po uplynulých mesiacoch veľmi nekonštruktívnej politiky Vyšehradskej skupiny voči zvyšku EÚ, najmä vo vzťahu k migračnej kríze, ide o pokus V4 prísť s niečím konštruktívnym, čo by mohlo Úniu vnútorne i navonok posilniť. Obávam sa však, že ide o oblasť, kde sa to nepodarí, a to z viacerých dôvodov. Okrem toho, že spoločná armáda sa viac ako dekádu vracia cyklicky do diškurzu bez doterajšieho väčšieho posunu, tak problém vidím najmä v tom, že ide o návrh nekompatibilný s oslabovaním Únie v iných oblastiach a v zásade i ako celku. Zároveň, lídri V4 neprinášajú ani náznak odpovede na žiadnu zo základných otázok týkajúcich sa fungovania takejto armády. Bez toho bude tento návrh len ďalším zo série výstrelov do vzduchu bez podstatnejšieho úspechu.
Na samite v Bratislave lídri otvoria aj otázku európskej integrácie a budúcnosti Únie. Je možné vytvoriť európsku armádu bez hlbšej integrácie na politickej úrovni?
Ako som naznačil v predošlej odpovedi, práve nesúlad hlbšej integrácie EÚ v obrannej oblasti súčasne s jej celkovým politickým oslabovaním považujem za zásadný problém. Budovanie spoločnej armády bez posilnenia spoločných mechanizmov politického rozhodovania a vojenského velenia, spoločného plánovania a budovania vojenských spôsobilostí, ako aj rozhodovania o nasadení do prípadných krízových oblastí je z môjho pohľadu absolútne nerealistické. Keďže v súčasnosti sledujeme skôr zdržanlivosť – ak nie rovno odpor – jednotlivých štátov v otázke oslabovania národných zodpovedností, projekt spoločnej armády, akokoľvek vo svojej podstate zmysluplný, pokladám za chiméru. Nehovoriac o tom, že otázkou ostáva i jej fungovanie v rámci či vo vzťahu k NATO.
Francúzsky denník Le Monde informoval o návrhu na zlúčenie francúzskej a nemeckej tajnej služby ako protiváhy tajných služieb USA. Čo si myslíte o tomto návrhu?
Každý štát, dvojica alebo skupina sa môžu dohodnúť na koordinovaní postupu v akejkoľvek otázke. Nemalo by to však brániť spolupráci v rámci iných celkov, v tomto prípade EÚ. Podľa mňa by sa Nemecko a Francúzsko mali sústrediť skôr na posilnenie kvality spravodajskej spolupráce v rámci celej EÚ. Ak však dospejú k záveru, že spoločne vedia byť efektívnejší, a zároveň vedia lepšie pomôcť aj celej Únii, nevidím v koordinácii spolupráce v tejto oblasti väčší problém.
Je podľa vás miera spolupráce medzi tajnými službami členských štátov Únie dostatočná?
Určite nie je. Keby bola, nemohli by sa po roku a pol od útoku na Charlie Hebdo a ubezpečeniach o potrebe väčšej spolupráce európskych spravodajcov objavovať z rôznych kruhov hodnotenia, že táto ambícia ostáva stále príliš nenaplnená. Problémom je hlavne neochota jednotlivých štátov púšťať iné takpovediac do vlastnej kuchyne. Napriek tomu, že ide o politicky blízke krajiny. No pozitívny trend bezpochyby nastal, dôležité ale je v ňom pokračovať podstatne intenzívnejšie.
Aké opatrenia by ste privítali v oblasti prevencie teroristických útokov na území Únie?
Už sme spomenuli ešte výraznejšiu koordináciu štátov. Nejde pritom len o výmenu spravodajských informácií, ale tiež výcvik policajtov a iných bezpečnostných zložiek, intenzívnejšie spoločné krízové plánovanie, spoluprácu inštitúcií v súvislosti s azylovým procesom a podobne. Okrem nižšej – procesnej – úrovne nemôžeme tiež zabúdať na strategickú úroveň. Teda jasnú a jednoznačnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku voči problematickým regiónom či spoluprácu s ďalšími kľúčovými svetovými aktérmi.
