Európania ako menšina prežívajúca v horách? Všetko, čo som predpovedal, sa deje, aj keď ma považujú za kuvika a bubáka, hovorí Benjamin Kuras a venuje sa aj Brexitu

0
Spisovateľ Benjamin Kuras (Autor: Jan Rychetský)

EÚ zápolí s niekoľkými krízami naraz. Teda utečeneckou krízou, neexistenciou silných lídrov, Brexitom či ideovým rozdelením. Nezničí ju to nakoniec?

Zničí; a bude to skôr ako „nakoniec“. Zabúda sa ešte na tri ďalšie krízy. Prvá je totalitarizácia európskej politiky alebo, ak chcete, rovno islamizácia, pretože zákazy „xenofóbnych“ prejavov na internete a odzbrojovanie občanov už prebiehajú presne podľa zákonov šaría. Druhou je lenivosť a rozmaznanosť Európanov. A tretia, ktorá s tou druhou súvisí, je vymieranie v dôsledku nízkej pôrodnosti. Minule som sledoval interview s jedným moslimským aktivistom z Bruselu. Ten povedal: „Na to, aby Belgičania odvrátili skorú islamizáciu, by dnes musela každá žena rodiť štyri deti a to sa mi zdá nepravdepodobné.“

Ako ste vnímali posilňovanie euroskeptických nálad vo Veľkej Británii?

Pretože ich už nejakých pätnásť rokov zdieľam a počiny európskych komisárov sa začínajú podobať počinom komisárov sovietskych, vnímam to posilňovanie ako nedostatočné a obávam sa, že by nemuselo stačiť.

Referendum je tu. Aký tipujete výsledok?

Tesný. Ktorým smerom, si netrúfam hádať. Taký či onaký, v každom prípade zatrasie britskou politikou.

Čo by mohla Británia vystúpením z EÚ získať a naopak stratiť?

Úplne jednoznačne ušetrí obrovské sumy na príspevkoch, prepočítavaných dnes na sedemnásť miliárd libier ročne. Niečo z toho sa síce vracia v podobe všelijakých grantov, ale tie sa zase negujú extra výdavkami každej firmy na plnenie nekonečných regulácií. Prístup na európsky trh určite nestratí, pretože z EÚ dováža viac, než tam vyváža, takže na nejakom prerušení voľného obchodu by tratila EÚ viac než Británia. Stratí nejaké pracovné príležitosti pre ľudí priamo zamestnaných EÚ alebo živiacich sa lúštením jej regulácií. Ale hlavne stratí to potešenie byť ovládaná ľuďmi, ktorých nikto nevolil, ktorých nemôže nikto odvolať a ktorých nezmyselné antidemokratické výmysly nemôže nikto zastaviť. To potešenie všetkým ostatným Európanom zostane.

Naopak, mohol by hrať v možnom víťazstve eurooptimistov istú úlohu akýsi kategorický imperatív, teda motív vraždy poslankyne Jo Coxovej? Akási vôľa postaviť sa brutalite?

Niektoré ľavicové médiá sa už pokúsili vraždu zvaliť na „pravicovo-extrémistické“ nálady vyvolané zástancami Brexitu. Do akej miery to niektorých „brexiťákov“ prehodí do opačného tábora, sa nedá odhadnúť. Pár dní po vražde sa zdalo, že sa ich pár percent presunulo, ale aj tí po chvíli zamyslenia možno vycítia nemravnosť takéhoto politického zneužitia vraždy a naopak by to mohlo v závere Brexit posilniť. Ale to len hádame a krištáľovú guľu nemáme.

Zároveň ide o výstrahu celej EÚ. Nemala by sa preto Únia zamerať skôr na problémy, ktoré ju trápia na vlastnom území, a na nejaký čas zamraziť mimoschengenské aktivity ako TTIP či Východné partnerstvo?

To, samozrejme, urobiť mala tak či tak a už dávno. Že to neurobila, svedčí o jej impotencii, nekompetencii alebo zlých úmysloch.

Neschyľuje sa s ohľadom na tento beh udalostí a možnú voľbu Donalda Trumpa za prezidenta USA aj k súmraku NATO?

K súmraku nie, ale k prebudeniu Európanov, že sa v svojej obrane flákajú už príliš dlho a nechávajú všetko na Američanoch, ktorí si potom logicky robia, čo sa im zapáči, a nás sa na nič nepýtajú. V tom má Trump pravdu; a ak bude žiadať od Európy väčší podiel na obrane, bude to pre ňu len dobré. My, samozrejme, opäť nevieme, kto sa stane americkým prezidentom. Od Clintonovej však vieme, že môžeme očakávať pokračujúcu „obamizáciu“, čím myslím ďalší sklz k socializmu zmiešanému s oligarchizmom a sprevádzanému islamizáciou. Krízu NATO vidím skôr v Turecku a jeho už viditeľnej transformácii na nezastretý totalitný štát nepriateľský ideám, na ktorých bola NATO postavená.

Nedostáva Fukuyamov koncept absolútneho víťazstva demokracie v Konci dejín a poslednom človeku práve teraz dosť zabrať? Nestáva sa demokracia so svojou prirodzenou slabosťou naopak možnou obeťou iných konceptov, napríklad vlády silnej ruky či nábožensko-politických koncepcií, akým je napríklad politický islam?

Fukuyama by mal, ako sa v Čechách rado hovorí, „chodiť po kanáloch“. Jeho vtedajší nápad, taký vítaný všetkými liberálmi a humanistami, zavinil zaspanie na vavrínoch, stratu schopnosti byť v strehu a brať vážne Huntingtonov „konflikt civilizácií“ a „krvavé hranice islamu“. Všetky možné antidemokratické alternatívy už sú na stole.

Pri jednej prednáške ste spomenuli, že pôvodní Európania sa v Európe stanú menšinou, ktorá prežije v horských oblastiach. Trváte na tom, že je to reálne? Kedy by to mohlo asi tak nastať?

Netrvám na ničom. Ale ak nezastavíme migračné toky v blízkosti ich prameňov a vzdialenosti od vonkajších európskych hraníc a neprispejeme k tamojšiemu upokojeniu, bolo by skôr nereálne počítať s tým, že sa to stane neskôr ako do dvoch generácií. Tie toky totiž budú nekonečné. Rozvrátených a skrachovaných krajín je čím ďalej, tým viac a tamojších ekonomických nešťastníkov alebo dobrodruhov túžiacich po európskej prosperite zadarmo je už teraz najmenej miliarda a rodí sa ich viac. Nehovoriac o desaťtisícoch aktivistoch túžiacich západnej civilizácii vykrútiť krk. Hovorím to všetko v nádeji, že sa konečne všetci prebudíme a začneme sa brániť. A s nepríjemným vedomím, že takmer všetko, čo za uplynulých dvadsať rokov predvídam, sa skôr či neskôr deje, aj keď ma pri tých predpovediach kdekto považuje za cvoka, kuvika a bubáka.

- Reklama -