Erdoganova diktatúra Európe vyhovuje. A uznanie Kosova bol politický zločin. Hovorí vojenský lekár, ktorý dobre spoznal Blízky východ

0
Prezident Erdogan ďakuje svojim priaznivcom na masovej demonštrácii v Istanbule (Autor: TASR)

Ako scestovaný človek iste poznáte aj situáciu na juhu Afriky. Aj tam sú vraj problémy s migrantmi, predovšetkým zo strednej Afriky – z Nigérie a z ďalších štátov. Môžete nám k tomu, prosím, povedať niečo bližšie?

Bohužiaľ, neviem o tom, že by to bol na juhu Afriky nejaký hlavný problém. Možno v JAR, odtiaľ nemám čerstvé informácie, ale v sofistikovaných krajinách, ako sú Namíbia či Botswana, sa okolo imigrantov vôbec nič nedeje. Lietam tam prakticky každý rok, tento rok som tam bol v januári a februári pomerne dlho, pohyboval som sa prakticky po celom území týchto krajín, a naozaj som nič nezaznamenal. V Namíbii žije veľké množstvo belochov, s mnohými z nich sa poznám a pri našich rozhovoroch sa vôbec na nič nesťažovali.

Z juhu čierneho kontinentu sa presuňme do arabských štátov. Napríklad v Spojených arabských emirátoch je zločinnosť prakticky nulová. Je to podľa vášho názoru spôsobené pomerne drakonickými trestami a nie príliš demokratickým vedením krajiny?

Domnievam sa, že je to tým, že ide o štát veľmi zošnurovaný prísnymi zákonmi a veľmi prepracovanou legislatívou, nie príliš slobodnou, skôr diktátorského typu. Hneď ako je niekde takýto právny a legislatívny systém, býva tam naozaj nízka zločinnosť. Ja by som ale všeobecne povedal, že v arabských krajinách, ak tam neprebieha nejaký typ občianskej vojny či národnooslobodzovacieho boja, je všeobecne zločinnosť veľmi nízka. Ak odrátame pôsobenie drakonických zoskupení, ako sú al-Káida či ISIL alebo Hizballáh či Hamas s ich teroristickými akciami, tak sa tam spravidla nekradne, neprepadáva, nefrčia tam drogy a podobne. Nie je to pravidlo, ale mám túto skúsenosť.

V poslednom čase sa príliš nehovorí o Mosule, kde dochádza k veľkým stratám na civilnom obyvateľstve. Ako predpovedáte vývoj v tejto oblasti a situáciu v sektárskom násilí medzi šiítmi a sunnitmi v samotnom Bagdade?

Viete, tie spory medzi šiítmi a sunnitmi už horia od roku 680 nášho letopočtu a budú trvať do skonania sveta. Ide len o to, akou silou sa prejavujú. Tá býva väčšia a drastickejšia, keď sa niekde otvoria stavidlá nejakému sporu, vždy sa s tým zvezie i toto. Moja prognóza je zlá, my dvaja sa už urovnania takýchto nenávistných sporov nedožijeme, obávam sa, že ani naše vnúčatá nie.

Čo hovoríte na aktuálne dianie v Turecku? Oddeľuje sa definitívne od EÚ a stáva sa väčšou hrozbou?

Tu mám dvojakú odpoveď. Vaša otázka priamo navodzuje dva pohľady. Áno, z Erdogana sa stáva pomerne neobmedzený vládca, navyše má šancu vládnuť ešte 12 rokov, čo vždy trochu smrdí diktatúrou. Ten výsledok plebiscitu síce nebol taký jednoznačný, ako si to Erdogan predstavoval, ale podporu má silnú; veľmi nechápem prečo. Možno ten nedávny armádny puč bol pripravený tak, aby sa nepodaril a mohli byť odstránení Erdoganovi odporcovia, inak si to neviem vysvetliť. Myslím, po skúsenostiach s tureckou armádou, ktoré mám značné, pričom som pod tureckým velením dva roky slúžil, že ide o vysoko sofistikovanú a sekulárnu zložku a že by puč takto nezbabrala.

Takže áno, od Európy sa Turecko vzdialilo poslednými udalosťami značne, ale myslím si, že svoje nádeje vstupu do EÚ už zabalilo a vzdalo, jeho pozícia je teraz výhodná aj tak. Európa aj USA Turecko potrebujú, najmä NATO sa bez neho zaobíde len ťažko. Z tohto pohľadu však je pre Európu súčasný stav výhodný, vnútri Turecka bude síce akási polodiktatúra, ale navonok to prináša stabilitu. Rokovanie s Tureckom bude transparentné a čo pán diktátor“ a jeho suita sľúbi, to sa stane. Bude to chcieť ale od Európy a od USA značnú dávku diplomacie. Tú veľmi odporúčam. “Rozosrať” si to s Tureckom považujem za extrémne nešťastné. Do vnútorných záležitostí sa im nepleťme. Pozerajme sa len na zahraničnú, vonkajšiu politiku, to sa nám bohato vyplatí. Hrozbou teraz totiž celkom paradoxne Turecko pre Európu a pre USA nie je, skôr naopak.

Turecko je však tiež členom NATO, a pritom koketuje s Ruskom. Nie je to tak trochu schizofrenická situácia pre velenie Severoatlantickej aliancie?

Myslím, že nie. S Ruskom je dobré v nejakej miere vychádzať. Nám sa zdá, že s ním Turecko koketuje, ale ja by som to nazval skôr triezvou a realistickou diplomaciou. Revanie a nadávanie na Rusko nie je dobrým politickým ťahom, zatláča Rusko politicky na okraj, a to si taká veľká krajina a národ nenechajú dlho páčiť, budú izolovaní, a tým stále naštvanejší a naštvanejší. To nie je v pohode. Zase to isté ako pri Turecku, neizolujme Rusko, to neznamená, že mu musíme liezť do zadku, ale odporcovia rozumnej spolupráce s Ruskom podľa môjho názoru nemajú všetkých päť pokope.

Veľmi sa nehovorí o vzťahoch Turecka a Izraela. Ste znalcom židovského štátu. Aký je tam pohľad na budúceho osmanského vodcu“ Erdogana?

Vzťahy Turecka a Izraela sú už asi 30 rokov pomerne pevné a štandardné. Realizmus týchto vzťahov je zjavný aj z toho, že keď vo vodách Stredozemného mora došlo ku konfliktu, k útoku izraelskej armády na turecké lode nebezpečne sa blížiace do výsadných vôd Izraela, bola aj napriek istej politickej prestrelke medzi oboma krajinami situácia zase rýchlo a bezbolestne urovnaná. Turecko potrebuje Izrael ako výhodného lojálneho spojenca smerom k USA, Izrael zase potrebuje Turecko ako nárazníkovú zónu medzi svojou politikou a politikou moslimských krajín. V Turecku žije tradične veľké množstvo Židov, nie sú tam žiadne protižidovské zákony, taký istý je vzťah k Turkom žijúcim v Izraeli. Nevšímajme si drobné nezhody, k tým dochádza v divokejších oblastiach vždy, ale katastrofa sa v tomto smere nechystá. Erdogan nám môže byť nesympatický, ale nerealistický hlupák to nie je.

Nahráva veľká korupcia a bezútešnosť aj na európskom Balkáne, konkrétne v Bosne či v Kosove, práve ešte väčšej radikalizácii? V Bosne sa verejne hovorí o výcvikových táboroch, ktoré sú síce nelegálne, ale existujú, aj o celých osadách, ktoré tam buduje Saudská Arábia…

To si myslím, že nahráva, lenže, žiaľ, sa na tom podpísala aj Česká republika. Nikdy sme nemali podpísať osamostatnenie Kosova, to považujem za politický zločin, niečo ako mníchovskú zradu. To, že v Kosove dnes žije väčšina Albáncov, lepšie povedané albánskych moslimov, oproti menšine srbských pravoslávnych kresťanov, nemalo byť dôvodom na odtrhnutie historickej srbskej provincie Kosovo od Srbska. V Sudetách v roku 1939 žilo tiež oveľa a oveľa viac Nemcov ako Čechov, ale tiež sme to Nemcom nechceli dať, ide o naše historické územia. Nechápem, prečo ČR s tým oddelením Kosova po skúsenostiach so Sudetami vtedy súhlasila. Slováci to napríklad nepodpísali s tým, že majú svoje skúsenosti s Maďarmi. To je fér. My (Česi) sme to pobabrali, tak nemáme teraz právo sa čudovať, že aj prostredníctvom Kosova dochádza k radikalizácii a zvyšovaniu nebezpečenstva. Pomohli sme toho molocha vytvoriť.

- Reklama -