Duálne vzdelávanie? Čudujem sa, že znovu objavujeme teplú vodu, hovorí profesor Ľubomír Šooš

7.10.2017 19:00

Duálne vzdelávanie sme tu už predsa pred rokmi mali, no nielen to je dnes naším najväčším problémom. Na všetkých stupňoch a úrovniach štátu si musíme uvedomiť, že vzdelanie je najväčším bohatstvom človeka, rodiny či každej spoločnosti. A v tomto smere nie sme nikdy dosť bohatí. Preto musíme investovať primerané prostriedky do vzdelania, do vybavenia škôl a prípravy kvalitných pedagógov. Potom nebudú mladí ľudia odchádzať za vzdelaním do zahraničia. Zamyslime sa všetci nad týmto mementom. Varuje dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave a súčasne viceprezident dvoch najvýznamnejších priemyselných zväzov u nás, Zväzu strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) a Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR), profesor Ľubomír Šooš.

Duálne vzdelávanie? Čudujem sa, že znovu objavujeme teplú vodu, hovorí profesor Ľubomír Šooš
Foto: Jozef Hübel
Popis: Ľubomír Šooš
V týchto dňoch nastupuje prvých desať poslucháčov v novom školskom roku 2017/18 do prvého ročníka duálneho bakalárskeho štúdia v automobilovom priemysle, čo je pilotný projekt spoločnosti Volkswagen Slovakia (VW SK) a Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU). Ide o profesijne orientovaný 4-ročný program s nadštandardnou dĺžkou praxe priamo v bratislavskom závode. Znamená to v praxi štart duálneho vzdelávania na univerzitnej úrovni?
 
Nie, duálne vzdelávanie a profesijne orientovaný bakalár sú dve rôzne veci. My máme záujem poskytovať vzdelávanie pre profesijne orientovaných študentov.
 
Slovensko sa podpísaním Bolonskej deklarácie zaviazalo transformovať vysokoškolské vzdelávanie na jednotný európsky systém s tromi ucelenými a súčasne vzájomne nadväzujúcimi stupňami vysokoškolského štúdia. Táto deklarácia bola následne premietnutá aj do zákona 131/2002 Zbierky zákonov o vysokých školách.
 
Podľa paragrafu 52 sa bakalársky študijný program ako prvý stupeň VŠ štúdia zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia. No a profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Teda v zákone bol definovaný základ pre zavedenie bakalára orientovaného na potreby praxe.
 
Problém je v tom, že mne nie je známy žiaden akreditovaný profesijne orientovaný bakalársky študijný program, pričom pri akademicky orientovaných bakalárskych študijných programoch sa „akosi automaticky“ uvažuje s pokračovaním štúdia na druhom stupni. 
 
Vy ste sa v tomto roku stali už po tretí raz dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Ako vnímate fakt, že z roka na rok klesá záujem o štúdium na vysokých školách technického smeru? Pritom Slovensko patrí medzi automobilové veľmoci a štúdium techniky, teda aj strojárstva, je perspektívne. V čom je teda problém?
 
Prax potrebuje nielen univerzitných inžinierov, ale tiež profesijných bakalárov, ktorých naše školy nevychovávajú. Viac ako 96 percent absolventov týchto bakalárskych študijných programov skutočne aj pokračuje v druhom stupni VŠ štúdia. No a súčasný systém financovania VŠ tejto skutočnosti aj vyslovene pomáha. Mizivé percento ukončených bakalárov, ktorí nepokračujú na druhom stupni štúdia, je pre prax aj tak väčšinou nepoužiteľné, pretože nemajú požadované praktické vedomosti vo svojom odbore.
 
Treba preto zmeniť systém financovania vysokých škôl a dokončiť potrebné legislatívne kroky pre profesijne orientovaných absolventov VŠ.   
 
Vláda  na základe viacerých analýz vie, koľko absolventov VŠ potrebujú jednotlivé odvetvia priemyslu v súčasnosti a koľko ich budú potrebovať v budúcnosti. Mala by teda formou odborových štipendií a ďalšími bonitami popularizovať štúdium najviac žiadaných študijných odborov. Treba preto ale zmeniť systém financovania vysokých škôl.
 
Dôležitým kritériom pri delení dotačných financií na jednotlivé vysoké školy by malo byť napríklad kritérium uplatnenia absolventov v odbore, ktorý vyštudovali. 
 
Čo ešte by sa malo zmeniť?
 
Vláda taktiež vie, že priemysel nepotrebuje toľko „univerzitných absolventov“, ktorí sú orientovaní na vedeckú kariéru. Teda nie všetci absolventi prvého stupňa potrebujú vedomosti s hlbokými teoretickými základmi, ale mali by získať poznatky a zručnosti pre potreby praxe.
 
Súčasný systém financovania ale „finančne motivuje“ aj samotné školy, aby čo najviac bakalárov pokračovalo v druhom stupni štúdia, pretože tam za nich získame viac finančných prostriedkov. 
 
No a treba dotiahnuť aj samotnú legislatívu. Napríklad Akreditačná komisia musí schváliť „Kritériá hodnotenia študijných programov profesijných bakalárov“.  
 
Vaša fakulta sa roky snaží popularizovať strojárske štúdium Strojárskou olympiádou, o ktorú je medzi žiakmi, paradoxne, veľký záujem. V čom je jej zmysel? Prejavuje sa neskôr bohatá účasť na nej v záujme o štúdium?
 
Áno, Strojárska olympiáda je hravá forma súťaže pre stredoškolákov a v tomto čase pripravujeme už jej 11. ročník.
 
Študenti súťažia v troch kolách v matematike, fyzike a základoch strojárstva formou, ktorú majú radi – cez internet. Za vyriešenie jednotlivých úloh získavajú body a tí najlepší postupujú do celoslovenského kola, kde vypracujú svoj projekt, ktorý potom vo finále obhajujú pred komisiou u nás na fakulte. Víťazi jednotlivých kategórií a úspešné vysielajúce školy sú finančne ohodnotení.
 
Počas svojej histórie si súťaž získala medzi strednými školami veľmi dobré meno a v minulom roku sa jej zúčastnila takmer tretina strených škôl a gymnázií.      
 
Často sme počúvali kritiku najmä od manažérov priemyselných fabrík, že univerzity technického zamerania neprispôsobujú dostatočne pružne skladbu študijných odborov potrebám praxe. Súhlasíte? Môže to byť tak?
 
Na rôznych grémiách s predstaviteľmi nášho priemyslu som už dlhšie cítil tlak po odborníkoch, ktorí im chýbajú.
 
Podniky si pýtajú novú kvalitu absolventov v netradičných študijných programoch, ale na trhu práce takíto bakalári jednoducho nie sú.
 
Systém akreditácie nových študijných programov je veľmi konzervatívny a málo pružný. Treba ho zmeniť. 
 
Okrem toho, že ste dekanom spomínanej fakulty, ste súčasne viceprezidentom dvoch významných stavovských organizácií – Zväzu strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) a Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR). Dokážete cez tieto funkcie účinnejšie prispievať k príprave dostatku kvalifikovanej pracovnej sily práve pre tieto dve rozhodujúce odvetvia našej ekonomiky? Darí sa vám to?
 
Áno, poznám osobne problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily vo veľa podnikoch. Podniky pýtajú našich absolventov a je mi smutno, keď im vo väčšine prípadov nedokážem vyhovieť. Je to jednak otázka požadovaného počtu a jednak otázka požadovanej kvalifikácie. Nemáme jednak dosť študentov na vstupe a súčasne nevieme tak rýchlo reagovať na požadované zmeny kvalifikácií. Keď chce firma získať dobrého absolventa, musí s ním a so školou začať komunikovať už na začiatku jeho štúdia. Nielen kritický postoj k  školám, ale aj samotná komunikácia a postoj podnikov ku školám sa musí zmeniť.   
 
Kde vidíte najväčšie bariéry toho, že sa u nás tak dlho nedarí dostať do praxe model duálneho vzdelávania najmä na úrovni stredoškolského štúdia, ktorý bol pred novembrom 89 prakticky samozrejmosťou, keď vtedy každá väčšia a významnejšia fabrika či podnik mali svoje vlastné odborné učilištia?
 
Nie som odborníkom v tejto oblasti, preto sa k tejto otázke nebudem vyjadrovať. Len sa čudujem, prečo znovu objavujeme teplú vodu.  
 
Už dlhšie aj viacerí ekonómovia na jednej strane oceňujú významný prínos automobilového priemyslu pre výkonnosť našej ekonomiky, no súčasne zdvíhajú varovný prst nad tým, že jedna oporná noha ekonomike nestačí a mali by sme tu mať väčšiu diverzifikáciu nosných ťahúňov ekonomiky, aby sme neboli iba montážnou dielňou, ale aj bázou vedy, výskumu a vývoja. Čo s tým?
 
Strojárenstvo sa na tvorbe HDP podieľa 46 percentami a hybnou silou strojárenstva je automobilový priemysel, ktorý sa na tomto čísle podieľa 32 percentami. Nemám obavy, pretože vďaka finálnym výrobcom automobilov vznikla široká sieť strojárskych podnikov a subdodávateľov s modernými technológiami a s vlastným veľmi kvalitným výskumom, ktorý sa v mnohých prípadoch už realizuje na Slovensku. Toto si finálni výrobcovia automobilov veľmi dobre uvedomujú a nemusíme sa obávať ich odchodu.   
 
Kde osobne vidíte najväčšie rezervy v tom, aby sa na Slovensku výraznejšie zlepšil celý vzdelávací proces, aby univerzity oveľa viac reflektovali potreby praxe a aby ste na štúdium technických smerov pritiahli oveľa viac mladých ľudí tak, aby nám neodchádzali do zahraničia a mali motiváciu pracovať doma?
 
Na všetkých stupňoch a úrovniach štátu si musíme uvedomiť, že vzdelanie je najväčším bohatstvom človeka, rodiny či každej spoločnosti. A v tomto smere nie sme nikdy dosť bohatí. Preto musíme investovať primerané prostriedky do vzdelania, do vybavenia škôl a prípravy kvalitných pedagógov. Potom nebudú mladí ľudia odchádzať za vzdelaním do zahraničia. Zamyslime sa všetci nad týmto mementom.   
 
Vizitka:
Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., je dekanom Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Bol a je riešiteľom viacerých medzinárodných a národných výskumných projektov, pôsobí vo viacerých komisiách MŽP SR. Je viceprezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) a súčasne aj viceprezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…