Drsné prebudenie Donalda J. Trumpa. Tereza Spencerová odhadzuje vety z médií a ukazuje, čo sa skutočne stalo v Bielom dome

0
Donald Trump (Autor: TASR)
Donald J. Trump sa musel zbaviť poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Flynna, ktorý konzultoval s Rusmi politiku sankcií: akýže to detail, teda tie sankcie, zaprel. Je legitímne, že “išiel”, keď klamal? Čo je zásadné, jeho hovory s Rusmi niekto nahral a odovzdal novinárom, pričom úradníci Bieleho domu, ktorí DJT neprijali za svojho, radi dávajú médiám informácie. DJT dokonca zvažuje, že prepisy hovorov so štátnikmi a pod. nebudú personálu k dispozícii. Že tlač DJT vždy rada okúpe, je jasné. Môže prezident vlastne v takom ovzduší pracovať? Každý zádrh, každá nešikovnosť sa dostane von? Sú “únikári”, opozícia a novinári schopní DJT úplne uvláčiť, prípadne dostať z úradu? Barack Obama sa nechal v sebe blízkej organizácii počuť, že “práca sa ešte len začína”. A je tu trebárs aj Soros…
 
Zvláštne je, že z prepisov rozhovorov Mika Flynna s ruským veľvyslancom vôbec nevyplýva, že by diskutoval o prípadnom zrušení sankcií, ako hovoríte. Obsahom hovorov, prinajmenšom podľa Wall Street Journal, boli “všeobecne sa zlepšujúce vzťahy medzi oboma štátmi za vlády pána Trumpa”. Podľa mňa sú telefonáty, ktoré FBI nahrávala, možno v rozpore so zákonom, len zásterkou – poslúžili ako “mávadlá” pre americké médiá, ktorá ďalej “idú” proti Trumpovi, k pokračovaniu obľúbenej a hlavne už odskúšanej protiruskej hystérie. Zdá sa mi oveľa dôležitejšie, že Flynn kedysi osobne z pozície šéfa tajnej služby americkej armády “prezradil” väzby USA na Daeš ešte z roku 2012 a dodnes patril k veľkým kritikom amerických tajných služieb, ktoré sa podľa neho nechali spolitizovať a namiesto skutočnej situácie prinášali “obrázky”, ktoré od nich Biely dom chcel. Inými slovami, Flynn chcel presadiť reformu tajných služieb – a namiesto toho dostal preventívne ranu päsťou. Fakt, že tento “deep state” dokázal dotlačiť Trumpa až k tomu, aby sa zbavil verného, ale očividne nebezpečného poradcu, potom len ukazuje na jeho silu. A nielen na to, vlastne naznačuje, že je schopný zlikvidovať každého, kto mu nebude po chuti.
 
Pre Trumpa je to možno veľké vytriezvenie; pre všetkých, ktorí verili, že Trump čosi zmení, je to potom rovno násilné prebudenie z naivného sna do nechutnej opitosti. A sám fakt, že sa Trump po necelom mesiaci vo funkcii zbavil jedného zo svojich najbližších a možno aj najracionálnejších spolupracovníkov naznačuje, ako bude postupovať do budúcnosti, aby sa udržal pri moci. Flynn nebol žiadny rusofil, a ako ostrieľaný generál nemal ani príliš “čisté ruky”, ale chápal situáciu. Snažil sa k nej pristupovať rozumne – tretia svetová alebo nie? Ak práve taký muž musel padnúť už teraz, tak čo bude asi ďalej? A ako asi budú Trumpa vnímať v Rusku, v Číne alebo napríklad v takom Iráne? Strieľa od boku, mení názory ako ponožky, tu hrozí a druhý deň zasa upokojuje a sľubuje modré z neba. Ponúka sa nám tu zrazu pohľad na chlapíka, ktorý bez ohľadu na veľkohubé reči ide zase – či už pod väčším, či menším tlakom – len v obamovských koľajniciach. A ak so sebou nechá takto vláčiť, tak, samozrejme, v úrade vydrží. Takže vlastne nuda.
 
DJT a Rusko – on na jednu stranu vypúšťa signály (pod tlakom), že cez Krym a Donbas “nejde vlak”. Zároveň hneď dodáva, že na rozdiel od minulých prezidentov chce s Ruskom mať dobré vzťahy. Je to tak, že principiálne mu na Rusku nezáleží, lebo mu ide hlavne o Čínu či Blízky východ a proti Putinovi sa vymedzuje preto, aby prežil v očiach McCaina a spol? Naši “jastrabi” sa nad každým signálom proti Putinovi radujú, že všetko bude zase ako predtým”. Bude? Zdá sa, že odporcovia DJT Rusko využívajú ako poleno na rozbúravaniu jeho prezidentovania. Je cieľom ho zastrašiť a znechutiť tak, že nielenže nezruší sankcie, nielenže bude pomáhať Ukrajine, ale aj v prípade ďalšieho “rozbúravania” ruského prihraničia urobí, čo budú ,, mccainovci “chcieť, aby mal pokoj?
 
To sme zase späť pri predchádzajúcej otázke. Áno, topíme sa v záplave “signálov”, ktoré dnes vlastne nikto nevie ani dekódovať. Čo s tým? Asi nič. Najlepšie je natiahnuť sa do kresla a zapáliť cigaretku. Dalo by sa o všetkých tých Trumpových výrokoch a antivýrokoch zrejme bľabotať dlho, ale prečo imitovať stroj na mlátenie prázdnej slamy. Aby to malo aspoň nejaký zmysel, tak by som radšej ešte počkala. Treba aspoň oných tradičných 100 dní.
 
Zvláštne sa mi však zdá, že zatiaľ čo Trump dokáže počas týždňa pokojne aj trikrát zmeniť dikciu voči Rusku alebo Číne – voči Európe, teda konkrétne európskym členom NATO, zostáva konzistentný: zaplaťte alebo znížime podporu. Ako by si našiel ten slabý článok, na ktorý môže beztrestne tlačiť bez toho, aby čokoľvek riskoval. A tým slabým článkom sme my v Európe.
 
Na jednej strane Atlantiku bojuje DJT s vlastnými ľuďmi i súpermi o to, či súčasná politika Putin je zlo bude pokračovať – na druhej strane úradujú Merkelová, ktorej dýcha na chrbát Schulz, prípadne Hollande, ktorému dýcha na chrbát Macron. Juncker, Verhofstadt a ďalší, ktorí si želajú, aby “ruská línia” zostala rovnaká a Putin “trpel”. Keď bude DJT oslabený, likvidovaný a v obkľúčení “McCainovcov” a priateľov Hillary, môže sa v spojení s týmito Európanmi stať, že presadí – pokiaľ ide o Rusko a Ukrajinu – “veľké nič”? Že zmena skrátka nepríde, oni ho dokopy “spacifikujú” a hotovo? Všetky tie plány na vytvorenie bipolárneho sveta, koniec vývozu demokracie a farebných revolúcií, koniec hegemónie Západu… Obzvlášť s EÚ Schulza a Macrona?
 
Na nedávnom únijnom summite na Malte sa naši lídri – teda napospol nevolení ľudia, ktorí určujú, ako budeme žiť – dohodli, že transatlantické väzby sú pre Európu dôležité aj bez ohľadu na to, že práve v Amerike majú Trumpa. Tie formulácie vo mne vyvolali spomienky – napadlo mi, že predáci Únie začnú jazdiť do USA na raňajky s Hillary, Sorosom a ďalšími “disidentmi”, teda ak im to ten “fašistický diktátor” Trump dovolí, samozrejme. Samozrejme, prepálená predstava, ale o to zábavnejšia. A na tých “raňajkách” budú spoločne (a ďaleko v Amerike, teda v bezpečí) nadšene bojovať proti Rusku, lebo sami, tu u nás, to nezvládnu, pretože sú proti nim vcelku aj ich voliči. Sú stratení ako feťák bez dávky a svojho dílera aktuálne vidia naozaj azda len v tom McCainovi a v pár jeho myšlienkových i bezmyšlienkovitých súputníkoch.
 
Čo sa týka pánov Schulza a Macrona, mám aké-také povedomie len o tom prvom. Je to dodnes prvý europoslanec – donedávna šéf Európskeho parlamentu – ktorý nemá ani maturitu, ale zato je vždy pripravený rozhadzovať veľké, patetické slová o sláve Európskej únie, demokracii, slobode, solidarite a tak ďalej, a tak podobne. Skrátka, hovoriť veci, ktoré chcú byť v niektorých kruhoch vypočuté ako povinná mantra. Po brexite aj Trumpovi už neverím prieskumom verejnej mienky, ktoré aktuálne hovoria, že Nemci tohto podivného pána naozaj uprednostňujú nadpolovičnou väčšinou. To je neuveriteľné.
 
V Astane došlo k zadrhnutiu mierových rozhovorov. Čo sa na konferencii sponzorovanej Ruskom a Tureckom stalo? Kto robí problémy, kto spolupracuje a kto do toho “hádže vidle”, trebárs pri vidine zapojenia novej administratívy USA?
 
Úprimne povedané, netuším, čo znamenajú oné “technické problémy”, ktoré konferenciu odkladajú, ale vo všeobecnej rovine možno predpokladať, že problémy – ako vlastne vždy – vychádzajú zo strany takzvanej sýrskej exilovej opozície, ktorá je v skutočnosti platená čiastočne Tureckom, ale prevažne Saudskou Arábiou.
 
Z môjho pohľadu je vlastne neuveriteľné, že Rusko a Irán neustále s týmito silami počítajú a pozývajú ich na rokovania, aj keď vedia, že ich čakajú vždy len obštrukcie. Saudi cez “svojich Sýrčanov” ďalej požadujú Asadovu demisiu ako podmienku akýchkoľvek rokovaní; Rusko, Irán a dokonca aj Turecko dnes sa už ale snažia feudálom zo Zálivu trpezlivo vysvetľovať, že sa situácia “sakra zmenila”, a že takéto nápady už nikoho nezaujímajú.
 
Súčasne ale chcú mať Saudov pri stole – čo len v zastúpení – aby bolo riešenie sýrskej krízy komplexné a do budúcnosti – po kompromisoch zo všetkých strán – nikto nechcel znovu rozpútavať vojnu. Uvidíme, čo bude, ale čas pracuje proti všetkým, čo sa mu stavajú do cesty. Akú úlohu v tom všetkom zohrá Trumpova administratíva, keď sa jej podarí zaplniť prázdne funkcie na ministerstve zahraničia, je vo hviezdach.
 
Zišla sa Mníchovská bezpečnostná konferencia, aby riešila “fake news”… Falošné správy, ktoré si zlostní ľudia medzi sebou posielajú a vládcovia ich považujú za blbosti. Okrem toho EÚ s nimi chce “bojovať”, Slobodná Európa založila televíziu, ktorá má “odpovedať” na Russia Today – akurát teda, RT vysiela po anglicky či po nemecky, nová TV po rusky, ale to je asi detail. Skutočne sa niekto tak bojí RT, Sputnika, prípadne malých webov inšpirovaných Ruskom, keď to všetko dohromady má len minimálny zásah či rozpočet oproti veľkým mainstreamovým médiám? Už sme podobné veci riešili, ale všimli ste si, ako sa nám zo všetkého, čomu sa skôr hovorilo aspoň “dezinformácie”, teraz stali rovno “fake news”?
 
Viete, na tom s tou novou ruskou “disidentskou” televíziou mi niečo nehrá. Za “totáča” bolo vcelku logické, že Západ na Východ vysielal svoju verziu sveta. Vysielali informácie, ktoré boli dôležité, a k tomu veľa vecí, ktoré by som dnes označila za klamlivú reklamu. A tá je trestná. Ale budiž.
 
Každý, kto tvrdí, že sú ruské médiá zglajchšaltované, proputinovské a cenzurované, klame (kradne a môže aj zabiť), ale predovšetkým tým hlavne dokladá, že nevie po rusky. A tak sa drží blábolivého postulátu, ktorý kedysi ktosi vymyslel ako nosnú tézu. Sledujem ruské médiá každý deň a nevedela by som nájsť nejaké zásadné rozdiely medzi nimi a tými trebárs našimi, demokratickými a slobodnými. Majú tam médiá hlúpe, demagogické, ale aj lepšie a zaujímavé, rovnako ako kdekoľvek inde. A aj keby so mnou niekto nesúhlasil, tak nepoprie, že žijeme v čase internetu a každý Rus, ktorý by sa cítil byť informačne diskriminovaný, si môže na nete nájsť všetko, čo ho uspokojí. Čiže, rozbehnúť americkú “slobodnú” televíziu pre Rusko – v časoch, keď sa US médiá topia v záplave fake news, je to obzvlášť smiešne – zo všetkého najviac mi to evokuje kšeft, ktorý ktosi mocný za peniaze amerických daňových poplatníkov rozbehol, aby dobre zamestnal svojich príbuzných. Sledovanosť nie je dôležitá. Zaujímavé je, že vysielame.
 
Spomínam si, ako Amerika súčasne s ničením Iraku rozbehla “arabskú” televíziu Al Hurra. Cieľom bolo získať si “srdcia a duše” arabskej “ulice”, ktorá mala prehliadnuť tie milióny mŕtvych v Iraku. Prvá reportáž bola o kráse zjazdovania na dunách. Arabi na to chvíľu pozerali a nechápali. A prestali sa pozerať. Dnes je Russia Today v arabskej mutácii so spravodajstvom z reálneho sveta vysoko nad všetkými západnými kanálmi. Tým ale nechcem tvrdiť, že by na Blízkom východe všetci sledovali len informácie “zvonku”, to nie. Majú vlastné a v niektorých prípadoch aj veľmi kvalitné spravodajské stanice.
 
Podľa štatistiky nemeckého Spolkového kriminálneho úradu páchajú žiadatelia o azyl dvakrát toľko prečinov ako Nemci. Mamutí podiel majú tí prichádzajúci zo severnej Afriky a z krajín čiernej Afriky. Je to náhoda alebo pre to možno nájsť vysvetlenie?
 
Neviem, čo znamená “dvakrát toľko prečinov”, a už vôbec netuším, čo v Nemecku znamená “prečin”, ale je jasné, že sa nebavíme o závažných zločinoch. Poznám prípady, keď západní turisti v Egypte ulamovali kus pyramídy v Gize, a bol to prečin, poznám prípady, keď sa západné dievčatá na sinajských letoviskách vydali hore bez do mesta, a bol to prečin, čítala som o ľuďoch, ktorí si v Mexiku odtrhli kaktus a na colnici to bol prečin, v Indii chytili nejakú jašteričku a bol to prečin alebo si na Maldivách dali alkohol a bol to prečin… Každý človek, ktorý sa dostane do cudzieho prostredia, o ktorom nemá dostatok informácií, sa môže dopustiť chyby. Alebo prečinu, ak chcete. Normálny človek na situáciu zareaguje tak, že – hoc i po zaplatení pokuty – už poučený nič podobné neurobí. Je jasné, že s vysokým počtom migrantov nezvyklých na nemecké zákony a ani na samotný “chod” spoločnosti, budú počty “prečinov” vysoké, ale to neznamená, že to tak má byť navždy, nie?
 
Spáchať priestupok je pritom naozaj jednoduché. Jeden môj spolužiak z gympla emigroval a dostal sa až do New Yorku, kde si našiel prácu v bare. Prišla za ním slečna s tým, že “I want Sex on the Beach”. Michal vôbec netušil, že existuje kokteil, ktorý sa tak volá, a tak jej s úsmevom prezradil, že končí pol hodiny pred polnocou. Ona sa rozkričala, že je to sexuálne harašenie a Michal dostal hneď prvý deň padáka. Sex on the Beach. Decko vodky, dve deci broskyňového likéru a doliať brusnicou a pomarančom. Prečin neznalosti.
 
Záverom tradičná otázka. Čo ďalšie by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?
 
Zaujímavé bude sledovať, ako Trump ustojí – alebo neustojí – pokračovanie honu na “ruských špiónov” vo svojom okolí. Čiže, koľko ľudí ešte hodí cez palubu, aby sa “establišment” upokojil.
 
- Reklama -