Katalánsky autonómny parlament, ktorý sa snažil usporiadať referendum o nezávislosti, prekvapil týmto krokom celý svet. Rovnako tak potom aj španielska vláda, ktorá kroky okolo ilegálnych volieb Kataláncov tvrdo potlačila. Majú Katalánci vôbec právo na také referendum, keď je vraj v rozpore so španielskou ústavou a odmietol ho aj tamojší ústavný súd? A čo povedať na fakt, že policajti mlátili demonštrantov pri protestoch hlava-nehlava, ženy, starcov, všetkých bez rozdielu? Aký názor v tejto súvislosti zastávate na celú záležitosť?
Celá situácia je úplne jasná. Z hľadiska ústavného poriadku sú Katalánci v bezvýchodiskovej pozícii. Španielski europoslanci to tento týždeň na plenárnom zasadnutí vyjadrili celkom jednoznačne. Katalánsko sa môže osamostatniť jedine v prípade, že najprv dôjde k zmene španielskej ústavy. O takúto zmenu sa môžu Katalánci pokúsiť. Ich pokus im však nevyjde, pretože budú vždy prehlasovaní. Takže buď budú držať hubu a krok, alebo nastúpia represie. Na rozdiel od represií generála Franka, ktorým boli Katalánci s mimoriadnou brutalitou vystavení v časoch fašizmu, ide teraz o demokratické represie, demokratické obušky a demokratické gumové projektily. Všetko je teda tentoraz v súlade s našimi najvyššími európskymi hodnotami.
Dá sa teraz vôbec predpokladať ďalší vývoj situácie? Katalánsky parlament sa v pondelok 9. októbra chystá vyhlásiť samostatnosť. Španielska vláda hovorí o represiách za podvratnú činnosť a nerešpektovanie zákonov zo strany Kataláncov a o ďalších policajných zákrokoch vrátane rozpustenia katalánskeho parlamentu. Ako to môže dopadnúť?
Možností je hneď niekoľko. Do pondelka môže byť pomocou sľubov a zastrašovania rozložený katalánsky parlament, takže na vyhlásenie nezávislosti vôbec nedôjde. Pokiaľ rozložený nebude a nezávislosť vyhlási, dôjde k represiám porovnateľným s tými, ku ktorým dochádza úplne bežne v Turecku. Ľudia budú zatváraní, protestné zhromaždenie bude násilím rozháňané, propaganda začne tvrdiť, že vo všetkom majú prsty Rusi. Stúpenci Katalánska usporiadajú vo veľkých európskych mestách niekoľko demonštrácií, kde budú vykrikovať: „My všetci sme Katalánci!“ Po krátkej chvíli vlna opadne. Na inej strane Európy dôjde totiž k úplne „nečakanému“ atentátu islamistov, ktorí sú rozrušení a majú problém s integráciou, a pozornosť sa presunie zase tam. Na Vianoce už nikto nebude vedieť, že boli na začiatku jesene v Barcelone nejaké roztržky. Španielska prokuratúra to náležite využije.
Čaká teraz Madrid rovnako tuhý boj ako s Baskami? A môže aj táto národnostná menšina znovu obnoviť svoj boj za nezávislosť? Existuje vôbec nejaký rozdiel medzi národnostnými požiadavkami Baskov a Kataláncov? Nie je na obzore nová občianska vojna v Španielsku, tentoraz z národnostných dôvodov?
Podobností medzi Kataláncami a Baskami je celý rad. Vrátane toho, že tieto územia sa rozprestierajú po oboch stranách Pyrenejí a že vo Francúzsku majú oba tieto historické národy síce požiadavky miernejšie ako v Španielsku, existujú tam však veľmi silné putá solidarity. Španielski Baskovia sa síce v posledných rokoch upokojili a odovzdali vláde v Madride dokonca aj arzenály svojich zbraní, brutálny postup španielskej polície ich však môže viesť k prehodnoteniu postoja, čo by som nikomu neprial.
A prečo došlo k týmto snahám Kataláncov práve teraz? Má na to vplyv napríklad nie práve najlepší stav španielskej ekonomiky? Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že aj Madrid má obrovské dlhy a nezamestnanosť mladých ľudí sa tam pohybuje vo vysokých číslach.
Tie údaje o vysoko nadpriemernom podiele Katalánska na výkone španielskej ekonomiky sú známe. Baskovia majú nadštandardné ekonomické výsledky. Španielsko je od ich výkonnosti do značnej miery závislé. Ak by sa osamostatnili, z Madridu by sa pomerne rýchlo mohli stať nové Atény. Preto budeme počuť od španielskeho kráľa ešte toľko dojemných rečí o tom, že Španielsko je vľúdnou vlasťou pre všetky svoje národy a nikdy ich nepustí zo svojej otvorenej náruče.
Väčšina českých politikov, predsedov politických strán, ale aj vaši kolegovia europoslanci brutálny zásah španielskej vlády proti demonštrantom odsúdili a vyzvali na dialóg. Súhlasíte s nimi a domnievate sa, že napríklad českí alebo slovenskí zástupcovia by mohli pomôcť urovnaniu konfliktu na Pyrenejskom polostrove?
Európska únia zohráva v tejto veci úlohu mŕtveho chrobáka. Európsky parlament, ktorý vymýšľa kroky proti Poľsku a Maďarsku, odmietol vo veci Katalánska akékoľvek uznesenie prijať. Tentoraz by to totiž bolo vraj zasahovanie do vnútorných záležitostí členského štátu EÚ. Ak chcete vidieť dôkazy existencie dvojrýchlostnej Európy, či skôr Európy dvojakého metra, tu ich máte. Istý rumunský socialista tento pondelok v Štrasburgu vykrikoval, že tak ako v Barcelone by predsa postupovala polícia v akejkoľvek krajine, je to predsa jej povinnosť. Viem presne, čo by tento človek hovoril, ak by napríklad v Budapešti došlo k zraneniu čo i len jedného protivládneho demonštranta. Žiadal by čo najtvrdšie odsúdenie Maďarska za porušenie tých najvyšších európskych hodnôt, požadoval by tvrdé tresty a sankcie. Toto, bohužiaľ, nie je v Bruseli ojedinelý prípad človeka, ktorý veľmi dobre vie, čo má kedy hovoriť, a ktorý si s nejakým dvojakým metrom hlavu rozhodne neláme.
Snahy Kataláncov o nezávislosť vyvolávajú spomienky na rozdelenie Československa z počiatku 90. rokov minulého storočia. U nás prebehlo pomerne pokojne a teraz sú Česi so Slovákmi najbližší priatelia. Prečo španielska vláda reagovala tak hystericky? Ide predovšetkým o to, že katalánsky región patrí k najvyspelejším v celom Španielsku, ako ste naznačili?
To je otázka na španielsku vládu. Nám sa pri delení republiky hovorilo, že sa predsa nič nedeje, pretože sa stretneme ako rovný s rovným v Bruseli. Madrid sa, očividne, ako rovný s rovným nechce s Barcelonou v Bruseli zísť. To sa radšej pokúsi situáciu v tomto regióne všetkými prostriedkami „znormalizovať“. Je to len ďalší dôkaz toho, že môžeme byť pyšní na to, že patríme k periférii, nie k tvrdému jadru.
Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans aj ďalší zástupcovia EÚ vyhlasovali, že ide o vnútorné záležitosti Španielska, do ktorých nebudú zasahovať. Odsúdili katalánsky parlament, že nedodržiava španielsku ústavu, ale aj naznačili španielskej vláde, že išlo o príliš tvrdý zákrok. Vyzvali na obnovenie rokovaní medzi Madridom a Barcelonou. Nemala by to byť ale práve Európska únia, ktorá by mohla hrať dôležitého prostredníka medzi oboma znepriatelenými stranami?
Až doteraz sa inštitúciám Európskej únie do úlohy sprostredkovateľa ani trochu nechce. V podstate by tým totiž potvrdili, že požiadavky Kataláncov sú legitímne. Brusel je vo veľmi chúlostivej situácii. Keď sa do sporu nevloží, posvätí tým brutálny postup španielskej vlády. Keď sa do sporu vloží, môžu sa po celej Európe rozbehnúť ďalšie hnutia v regiónoch požadujúcich samostatnosť. Pikantné je, že väčšina týchto regiónov leží v krajinách tzv. tvrdého jadra Európskej únie. Hovorí sa o Belgicku, severnom Taliansku a južnom Nemecku. V prevažnej väčšine sú to regióny, ktoré sú veľmi bohaté. Ak sa ani za šesťdesiat rokov integrácie nepodarilo separatizmus oslabiť, je to na zamyslenie. Rovnako tak je na zamyslenie, že sa nedarí ani znižovať rozdiely medzi regiónmi, čo by mohlo aspoň čiastočne separatistické tendencie zmierniť.
Postoj vedenia Európskej komisie k spomenutým udalostiam je teraz naozaj diskutabilný. Ako ste uviedli, na jednej strane veľmi tvrdo kritizuje Poľsko a Maďarsko za obmedzovanie demokracie a vyhráža sa im sankciami, na druhej strane pri brutálnom zásahu proti demonštrantom v Španielsku viac-menej alibisticky priviera oči. Ako sa na taký rozdielny náhľad pozeráte, čo k tomu povedať?
K tomu sa nič zdvorilé a slušné povedať nedá. Dobré vychovanie mi bráni v tom, aby som tieto veci nazval pravým menom.
- Reklama -
