Do parlamentu ma navrhol Kaliňák, priznáva Denisa Saková. Čo pre neho doteraz urobila?

0
Denisa Saková (Autor: Archív D. S.)

Prečo idete do politiky?

Po dvoch volebných obdobiach na ministerstve vnútra to vidím ako svoj profesionálny posun. Počas prvého obdobia v rezorte som mala na starosti sekciu informatiky a najväčšou výzvou bol vstup Slovenska do Schengenu. Boli sme vtedy outsideri, nakoniec sa z nás stali lídri v ochrane schengenskej hranice. V druhom sme sa sústredili predovšetkým na reformu ESO, ktorá ušetrila 700 miliónov eur a zefektívňujeme služby poskytované občanom. A to nielen v kamenných klientských centrách, ale aj v elektronických službách, v ktorých je rezort na Slovensku lídrom.

Čo bude mať Slovensko alebo volič z toho, ak vy budete sedieť  v parlamente?

V prvom rade nechcem v parlamente sedieť, ale zapájať sa do vecí verejných a robiť zmeny k lepšiemu, tak ako sa nám to podarilo aj na ministerstve vnútra.

Ako ste sa dostali na kandidátku?

Ponuku som dostala od podpredsedu Smeru a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Ak sa stanete poslancom, na akú oblasť sa budete zameriavať?

Chcem sa naďalej venovať verejnej správe na Slovensku a zlepšovaniu služieb pre verejnosť.

Prečo by mal volič dať krúžok vám a nie niekomu inému?

Myslím si, že to je na rozhodnutí voliča. Za mňa hovorí práca, ktorej som sa venovala na ministerstve vnútra.

Dnes pôsobíte ako vedúca služobného úradu minsterstva vnútra. Napĺňa vás táto práca?

Je to zodpovedná, časovo a obsahovo náročná funkcia.

Skúste nám teda priblížiť, čo bolo vašou hlavnou pracovnou náplňou?

V prvom volebnom období som viedla sekciu informatiky, telekomunikácie a bezpečnosti. Prioritou bol vstup Slovenska do Schengenu a implementácia schengenského informačného systému, a vybudovanie systému ochrany hranice. Prišli sme však aj s biometrickými pasmi, so zmenami v dokladovej agende, keď sme zaviedli nové technické preukazy k autám. V rámci OPIS sme naštartovali viacero projektov, ktorých výsledkom sú dnes elektronické služby MV SR pre občanov. V druhom volebnom období som sa venovala primárne reforme verejnej správy ESO, ktorá priniesla nielen úspory, ale aj skvalitnenie a zefektívnenie služieb.

Čo to v praxi znamená?

Po celom Slovensku sa otvárajú klientske centrá, ktoré fungujú v podobnom štýle ako v bankách. Majú front office, kde žiadosť občana prijmú, a back office, kde ju rieši konkrétny úradník. Jednoduché žiadosti sa vybavia obratom na front office a iba zložitejšie odchádzajú na ďalšie spracovanie. Do marca bude otvorených 50 klientskych centier po celom Slovensku vrátane Bratislavy, kde vzniká nové klientske centrum v budove starej Ikey. Ďalšie sú v pláne v budúcom volebnom období.

Nebude už musieť teda občan chodiť na množstvo úradov, bude mu stačiť jedna adresa?

Áno, snažíme sa odbremeniť občana od toho, aby chodil na množstvo adries v meste, tým, že by prišiel na jednu, kde vybaví všetko na jednom mieste. Dobrým príkladom je Bratislava, kde sťahujeme úrady z desiatich úradných adries do jednej budovy, ktorá je v širšom centre mesta. Vyriešime aj neuralgický bod Bratislavy – dopravný inšpektorát na Kopčianskej ulici, ktorý bude tiež súčasťou klientskeho centra. Veríme, že tak skvalitníme aj tieto služby občanom.

Začali ste merať aj výkonnosť jednotlivých zamestnancov?

Nešlo ani o meranie výkonnosti zamestnancov, išlo nám o skrátenia čakania a času vybavovania. Napríklad na dopravnom inšpektoráte na Kopčianskej, čo bola Achillova päta pre všetkých Bratislavčanov, sme z 3,5 hodiny čakacej lehoty dokázali čas stiahnuť na cca 50 minút. Vybavenie občana sa nám podarilo skrátiť na približne 13 minút.

Bolo niečo v reforme ESO, čo nevyšlo?

V rámci reformy ESO je to určite Slovenská akadémia vied. Tá sa rozhodla reformu ignorovať. Základná filozofia ESO bola, tu máte odporúčania, kde môžete ušetriť a môžete sa rozhodnúť o zmene štruktúry úspor, no finálnu sumu dodržte. Mali sme s nimi o tom niekoľko diskusií. Položili sme prvú otázku: Medzi rokmi 2006 až 2010, za prvej vlády Roberta Fica, pocítili ste navýšenie prostriedkov? Oni, že určite nie. Pričom ale čísla rozpočtu neoklamete. Keď sme začínali v roku 2006, mali 50 miliónov, keď sme končili, mali rozpočet 69 miliónov eur. Zvýšilo sa im financovanie o 30 percent, ale oni všetci vám povedia subjektívne, že nie. My im hovoríme: Vidíte, to je preto, že všetky vaše peniaze, ktoré ste dostali navyše, idú do piesku. Jednoducho vy máte takú gigantickú réžiu na nevýkonných ľudí, že nemáte šancu pocítiť zlepšenie financovania vedeckých projektov. Máte 69 organizácií. Každú so svojou právnou subjektivitou. Vždy sme si mysleli, že Ústav experimentálnej fyziky musí mať vyššie náklady, lebo robí drahý výskum, ako Slavistický ústav. Nebolo to tak. Mrzí ma, že sa nám nie všade podarilo dotiahnuť zrovnoprávnenie platov – to znamená, že za rovnaký výkon dostane úradník rovnakú plácu.

Veľa sa hovorí v posledných mesiacoch o informatizácii štátu. Je tu kritika, že štát preinvestoval milióny eur a výsledok nie je viditeľný…

Myslím, že tí, ktorí kritizujú, si nepozreli výsledky jednotlivo. Ministerstvo vnútra spustilo vydávanie elektronických občianskych preukazov s čipom v decembri 2014. Dodnes sme ich vydali viac ako 1,2 milióna, pričom takmer 60-tisíc ľudí si aktivovalo aj tzv. zaručený elektronický podpis. Ten sa stal v štáte suverénne najrozšírenejší a je zadarmo. Odvtedy sme spustili na ministerstve vnútra 150 elektronických služieb, z toho polovicu pre občanov. Sú to služby ohlasovne pobytu, ale aj elektronické služby Národnej evidencie vozidiel. Tie sú veľmi populárne, keďže sa vďaka nim môžete objednať na konkrétnu hodinu na dopravný inšpektorát, prepísať auto alebo meniť údaje v technickom preukaze vozidla.

V rezorte vnútra je veľa silných mužov. V polícii, v hasičskom zbore, v horskej službe. Nemali ste problém s autoritou?

Nie, myslím si, že spolupráca so všetkými šéfmi od polície a hasičov bola štandardná. Aj v polícii, u hasičov a v horskej službe došlo k významným posunom v ich vybavení. Podarilo sa obnoviť vozový park pre políciu, nakúpiť množstvo hasičskej techniky pre profesionálnych hasičov, pred pár týždňami sme dokončili aj  prezbrojenie policajného zboru. Nebolo vždy všetko jednoduché. Na začiatku volebného obdobia sme prišli so zákonom o sociálnom zabezpečení príslušníkov bezpečnostných zložiek. Ten zvýšil odchod policajtov, vojakov, hasičov do výsluhového dôchodku z 15 na 25 rokov, čo nebolo jednoduché presadiť. Na druhej strane sa nám podarilo zastabilizovať osobitný účet, z ktorého sa financuje sociálne zabezpečenie bezpečnostných zložiek. Dnes je v pluse a zastabilizoval sa aj samotný policajný zbor, čo sa týka odchodov.

Priznáte svoj majetok? Ste vlastníkom nejakých firiem, nehnuteľností alebo akcií? Čo konkrétne a v akej hodnote vlastníte?

Ako štátny zamestnanec každý rok podávam svoje majetkové priznanie, kde som svoj majetok priznala.

Ktorý politik Slovensku najviac škodí?

K tomu by som sa nerada vyjadrovala. Túto otázku zodpovedia voľby.

Ktorý slovenský politik je najužitočnejší?

Nebudem posudzovať prácu iných. Za každého hovoria výsledky. Keďže pracujem už druhé volebné obdobie na ministerstve vnútra a minister Kaliňák je najdlhšie slúžiacim ministrom vnútra na Slovensku a aj v Európskej únii… Myslím, že čo sa týka výbavy bezpečnostných zložiek na Slovensku, urobil veľký kus práce.

V politike je vo všeobecnosti málo žien, česť výnimkám. Netýka sa to len slovenskej politickej scény, ale aj zahraničnej. Prečo myslíte, že je vo vrcholovej politike prevaha mužov?

Možno sa mnoho žien podceňuje, ale závisí to aj od viacerých faktorov. Myslím si, že mne moje rodinné prostredie umožnilo venovať sa rodine, ale aj pracovnej kariére.

Ing. Denisa Saková vyštudovala v rokoch 1990 – 1994 Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor: finančná sústava, peňažníctvo a v rokoch 1999 – 2006 doktorandské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave, odbor: finančná sústava, peňažníctvo. Pôsobila ako konzultant v DELTA E. S., a. s., a v Cap Gemini Ernst & Young, GmbH, Berlin. V rokoch 2003 – 2007 pracovala v E.ON IT Slovakia, s. r. o., ako riaditeľka divízie aplikácií, v rokoch 2007 – 2010 na Ministerstve vnútra SR ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti a v rokoch 2011 – 2012 ako vedúca úseku koordinácie poskytovaných služieb. V súčasnosti je vedúcou služobného úradu ministerstva vnútra.
- Reklama -