Akým témam sa prioritne venujete ako poslanec Európskeho parlamentu?
Som podpredsedom petičného výboru, to znamená, že sa musím zaoberať všetkými petíciami, ktoré občania posielajú do Európskeho parlamentu (EP). Konkrétne som nedávno viedol skupinu odborníkov na riešenie petičného problému v Španielsku. Bol to problém pitnej vody a rozdelenia vodnej kvóty medzi regiónmi Španielska. Minulý týždeň bol petičný výbor aj na Slovensku, kde sme kontrolovali čerpanie eurofondov, predovšetkým Európskeho sociálneho fondu. Objavujú sa totiž názory ako v EP, tak aj v Európskej komisii (EK), že Slovensko nečerpá seriózne tieto fondy. Predpokladám, že správa o tom bude v novembri o tom budeme aj hlasovať.
Ďalej sa ako poslanec maďarskej národnosti venujem, samozrejme, aj národnostným témam. Môj výbor tiež rieši vnútorné záležitosti a ľudské práva, kde sa venujem predovšetkým témam migrácie. Tu som patril do skupiny poslancov, ktorí sme sa snažili vytvoriť rovnováhu k centralizačným snahám Európskej komisie. Snažili sme sa upozorniť EK na to, že riešenie tejto situácie kvótami nie je možné.
Spomínate tému migrantov, respektíve migračnej krízy. Nielen Slovensko a Maďarsko, ale v zásade všetky stredoeurópske štáty nesúhlasia s nariadeniami Európskej únie (EÚ) o povinných kvótach. Práve v Maďarsku sa koná 2. októbra referendum na túto tému. Ako podľa vás zahlasuje maďarské obyvateľstvo?
Čo sa týka toho, že Slovensko i Maďarsko majú na tému utečencov približne rovnaký názor, tak pripisujem to spoločným historickým skúsenostiam a práve vplyvu týchto skúseností na naše vedomie. Zdá sa, že postkomunistické krajiny vidia svet reálnejšie a ich reakcie sú zdravšie. Považujem tiež za dôležité, že to nie je len názor slovenskej alebo maďarskej vlády, ale je to aj názor občanov. Takže vlády majú v tejto oblasti podporu občanov.
K téme maďarského referenda by som povedal, že týmto krokom chce podľa mňa maďarská vláda dať Európe najavo, že tento názor nie je iba názorom premiéra či politických špičiek, ale celej širokej verejnosti. Nie som celkom šťastný, že sa to rieši takýmto spôsobom, lebo je to riziko aj pre maďarskú vládu. Nie je totiž vôbec isté, či bude referendum platné, to znamená, či sa ho zúčastní aspoň 50 % oprávnených voličov. Lebo účasť na referende je vždy problém.
A tu mi nedá nespomenúť moju osobnú skúsenosť, keďže v roku 2003 som bol zodpovedný za jediné platné referendum u nás, keď sa hlasovalo o budúcom možnom členstve Slovenska v EÚ. Celý štátny aparát, ako aj ´mimovládky´ sme robili ozaj všetko preto, aby ľudia na referendum došli a účasť bola pritom len niečo nad 52 %. Áno, síce 92 % voličov hlasovalo kladne, no mali sme veru čo robiť, aby sme dosiahli to kvórum.
A tento problém má aj maďarská vláda, pričom nepochybujem, že tak 80 % občanov bude hlasovať NIE, teda v súlade s názorom vlády.
Práve z Maďarska zaznievajú už dlhšie extrémne tvrdé vyjadrenia (napr. Orbán, Szijjártó) smerom k rétorike, ako aj praktikám EÚ. Myslíte si, že bruselskí politici môžu v budúcnosti zmeniť svoj názor na migračnú krízu alebo budú ďalej stoj čo stoj presadzovať kvóty, respektíve nariadenia Únie?
Osobne nie som zástancom silných vyhlásení, keďže sa domnievam, že tieto vyhlásenia nič neriešia. Prvotné vyjadrenie luxemburského ministra zahraničných vecí (Jeana Asselborna – pozn.) nebolo šťastné a rovnako tak následná maďarská reakcia urobila z toho väčšiu bublinu, akou vlastne celý prípad bol. Celkovo však cítim, že situácia v Európe sa mení a tú zmenu pretlačí len pozmenená verejná mienka. Aj v Nemecku už vidíme, že tamojšia spoločnosť sa na celú problematiku už teraz pozerá inak ako napr. vlani v júni. Majú už svoje skúsenosti, bohužiaľ, aj negatívne. Nekontrolovaná migrácia sa tam vymkla spod kontroly a je to problém.
Čo je však horšie – behá mi doslova mráz po chrbte, keď šéf Interpolu otvorene hovorí o tom, že 20-tisíc detí sa vlani v tejto vlne stratilo! Značná časť týchto detí je pravdepodobne zneužitá podsvetím. A toto sa deje v srdci Európy v 21. storočí. Nezdá sa mi, že by zaberali ani terajšie improvizácie tým, že každý chce vyriešiť situáciu takým spôsobom, že postaví na svojich hraniciach val. Toto považujem za absolútne nešťastné, nemiestne a nevhodné. Namiesto toho, aby sa vytvorila jednotná európska politika na ochranu vonkajších hraníc… Takže takéto úradnícke tlačenie na členské krajiny nepovažujem za správne.
Ste aj členom mimoparlamentnej strany SMK, ktorá má od polovice júna nového predsedu Józsefa Menyhárta. Je to správny líder pre stranu?
V strane prevládol názor, že je potrebné mať na čele strany novú tvár a pán Menyhárt je schopný človek, hoci bez politických skúseností. Ako strane sa SMK konečne podarilo zastabilizovať svojich voličov. V tomto smere je na tom SMK v rámci maďarskej komunity oveľa lepšie ako náš najväčší konkurent, strana Most-Híd. Sme tiež oveľa silnejší aj v regionálnych parlamentoch. Problém máme s 5 % kvórom. Vidíme, že kolegovia z konkurečného Mosta-Híd strácajú voličov maďarskej národnosti. Nám však voliči ostanú doma a ich volebná účasť je nižšia ako celoslovenský priemer. Týchto ľudí potrebujeme zaktivizovať, aby prišli voliť. Veríme, že s novým predsedom sa podarí otočiť tento trend a dotiahne voličov k urnám.
A vás predsednícka stolička v strane nelákala?
Boli na mňa dosť silné tlaky, aby som kandidoval, keďže ma dobre poznali už z bývalej SMK. To by som však musel zanechať toto miesto v Bruseli. Lebo riešenie, ktoré robí pán Sulík, nepovažujem za správne. Ak je niekto v strane jednotka, má byť doma a stopercentne sa venovať politickým záležitostiam vlastnej strany. Preto som povedal na tieto hlasy zatiaľ NIE, do budúcna to ale nevylučujem.
Plánujete kandidovať do EP aj v budúcnosti?
To ešte v tejto chvíli neviem. To závisí aj od spomínaných súvislostí s SMK a dosiahnutými volebnými výsledkami. Regionálne voľby sú už budúci rok. Uvidíme, či strana chytí nový dych a získa nových voličov. Som však tímový hráč a určite príjmem rozhodnutie republikovej rady.
Mimochodom, máte čas sa popri povinnostiach v EP venovať aj iným aktivitám?
Snažím sa. Je pravda, že veľa času a energie míňam na cestovanie, keďže skoro každý týždeň som doma na Slovensku. Chodím však tiež medzi voličov a som autorom 16 kníh, z toho posledná mi vyšla v marci. Takže dostávam pozvania na takéto stretnutia s občanmi. Debutoval som aj ako autor divadelných hier, pričom jedna z týchto hier sa hrá už dva roky a má za sebou 54 repríz. V novembri bude mať v Komárne premiéru ďalšia moja hra. Takže aj v tejto oblasti sa snažím byť aktívny (úsmev).
