Psychológ Jeroným Klimeš v rozhovore pre český bulvárny denník Blesk uviedol, že integrácia ľudí moslimského vyznania je nemožná, pretože vraj nemajú rovnakú pracovnú morálku ako Európania. Rozdiel je podľa neho vo výchove, pričom v európskej kultúre platí modli sa a pracuj. „Oni sú z prostredia, kde práca je pre otrokov a jediná dôstojná aktivita chlapa je vojna,“ myslí si. Ako to vidíte vy?
Úplne s kolegom súhlasím. Tu ide o integráciu jedincov z natoľko odlišnej kultúry, že to v podstate nie je možné. Čo dokazuje prax, skúsenosti, empíria. Ide o pracovnú morálku, ale pes je zakopaný vo viere tejto populácie. Prikazuje im niečo, umožňuje im niečo. Títo ľudia sú tým zviazaní od kolísky do hrobu a tiež komunitou, ktorá ich k tomu tlačí. Keď sa pár jedincov tohto vyznania ocitlo pred rokmi v kultúre odlišnej, tak boli ochotní sa v značnej miere integrovať. Vnútorne si mohli udržiavať svoj náboženský náboj, ale okolitá spoločnosť bola natoľko silná, že ich nútila sa začleniť. Avšak ako ich počet narastá, už do toho nie sú tlačení. Ba naopak, vytvárajú si svoje uzavreté komunity, ako to poznáme z niektorých západoeurópskych krajín. Oni ani nemajú dôvod sa integrovať, pre nich je to nepochopiteľné. Som presvedčený, že majú vo svojich mozgových štruktúrach uloženú natoľko inú kultúru, že to ani nejde.
V inom rozhovore Klimeš hovorí: „Predovšetkým sem nesmieme vpustiť menšinu, ktorú nie sme schopní zvládnuť. Ak nie sme schopní zvládnuť rómsku menšinu, tak si sem nemôžeme vpustiť arabskú menšinu, s ktorou si už vôbec nevieme rady.“ Čo vy na to?
To je tiež pravda. Prirovnávam to k podkritickému a nadkritickému množstvu uránu či plutónia v jadrovej bombe. Kým je to v kritickom množstve, tak je to v pohode. Hneď ako sa to spojí v nadkritickom množstve, dochádza k reťazovej reakcii. Nikde na svete neexistuje dôkaz o tom, že integrácia v takomto množstve je možná. Nehovorím o jedincoch, ktorí sem prišli a založili si obchodíky. Aj keď majú potomkov, ktorí často potvrdzujú pravý opak. Ale ak dôjde k tomu určitému množstvu, tak to nie je možné. Tu je obrovské nebezpečenstvo v tom, že nezodpovední politici by mohli prikývnuť na experiment. Avšak v prípade, že dopadne zle – a už dopadá zle – tak je nevratný v dimenziách ľudského zaobchádzania. Čo s tým potom? Nie je možné experimentovať s budúcnosťou, s ľuďmi tejto kultúry. To je úplne nezodpovedné. Nezostáva nič iné ako hranice uzavrieť. Ak nejaký génius nájde riešenie, tak sem s ním. Silne o tom pochybujem, ale nie som vševed. Zatiaľ ale to riešenie nemáme. Ak dopustíme tento experiment, je to nezodpovedné a budúce generácie by nám ho neodpustili.
Moslimská kultúra a hodnoty sú podľa Brančíka totálne odlišné od tých našich. Foto: TASR
To zodpovedá vášmu názoru, že máme byť pripravení v prípade potreby uzavrieť hranice…
Tak. Samozrejme. Je výhodné mať voľný pohyb osôb či tovaru. Ale v okamihu, keď sa začne nebezpečenstvo, je každá vláda povinná okamžite vytvoriť podmienky na to, aby populácia daného štátu bola chránená. Nehovorím, nech uzavrieme hranice pozajtra. Mnohí upokojovači hovoria, čo šaliete, veď tu žiadne nebezpečenstvo nie je. To nebezpečenstvo je potenciálne už všade okolo. Bolo by veľmi múdre a zodpovedné, keby vláda povedala – robíme tie a tie opatrenia, sme pripravení, máme plán A, B, C. Zaručíme, že sa nebudete musieť báť či brániť s použitím vlastných prostriedkov. Toto je nutná a základná funkcia štátu.
Stredoeurópske krajiny majú oproti západnej Európe výhodu v tom, že tu nemáme významnú moslimskú menšinu. Ako ale vidíte vývoj v krajinách západnej Európy? Všimol som si vaše vyjadrenie, že si budú musieť zvyknúť žiť ako Izraelčania…
Pre nich riešenie nemám. Rozhodne neodporúčam zvykať si žiť s násilím. Ale aby sme si my nemuseli zvykať na nič, je potrebné urobiť preventívne prezieravé kroky. Súčasťou ľudskej inteligencie je určitá prezieravosť a predvídavosť. Keby toto ľudia nemali, tak neprežijú. To, že u nás nie sú, alebo v malom množstve, neznamená, že tu nebudú. Navyše pani Merkelová a spol. plánujú zjednotenie azylovej politiky, čo by bolo obídenie povinných kvót. Čo je vlastne to isté. Je to podvod a nefér. Aj proti tomu je nutné sa postaviť. Každá krajina má spolupracovať s druhou v rámci celého sveta, ak sú nastavené férové podmienky. Ak nie sú, tak si musí celou silou chrániť svoju suverenitu.
Cez víkend sa pri Máchovom jazere v Doksoch stal nemilý incident. Opitý a zdrogovaný mladý muž s českým občianstvom, ale po otcovi alžírskeho pôvodu, tam šermoval nožom a kričal Alláhu akbar. Čo sa asi deje v jeho hlave? Môže to byť tak, že pod vplyvom alkoholu aj u mierumilovného a integrovaného moslima môže vyplávať na povrch jeho odvrátená tvár osobnosti, ktorá má napríklad aj určité skryté pochopenie pre moslimských atentátnikov?
Ak sa hovorí o mierumilovných moslimoch – keď sa presídlite do krajiny s inými zvyklosťami a bude vás málo, tak ťažko budete presadzovať niečo radikálne. Počkáte, kým vás bude viac. Títo ľudia sú navonok konformní a mierumilovní. Ich viera v Korán umožňuje klamať nepriateľa. Ak je to vhodné pre šíriteľa tejto viery, ktorá je považovaná za nadradenú všetkým ostatným. Takže vlastne pretvárka a lož je povolená a chválená. Nemusí to teda byť mierumilovnosť. Ten človek s tým nemusí byť vnútorne stotožnený. Či to vypuklo, keď bol pod vplyvom, presne tak to býva. Alkohol odbrzďuje naše zábrany a autocenzúru. Možno preto sa ukázalo, čo drieme v psychike tohto mladého muža.
Vy ste už skôr uviedli, že radikálne prvky má v sebe samotný islam a že – aj keď aj v mene iných náboženstiev sa môžu diať rôzne atentáty – zo štatistického hľadiska v tomto jednoznačne víťazí islam. Je teda hlavný problém v tomto náboženstve, ktoré môže u problémových jedincov aktivizovať skrytú agresivitu, ktorá niekedy vyústi až k hrozným činom?
Potreba viery, religiozita, je mnohým percentám ľudí vrodená. To je silná vec, ktorá ovplyvňuje správanie. Upozorňujem, že nie je nič zlé na tom, keď má človek potrebu nejakej viery. Pokiaľ ale tá konkrétna viera je plná nejakých radikálnych riešení alebo káže nadradenosť voči ostatným vieram a potrebu podrobiť si tie ostatné, podľa toho ten človek koná. Pokiaľ viem, tak v Koráne je zakázané pochybovať. Táto viera nemá vývoj, že by sa reformovala. A tí ľudia nevedia byť iní.
Nemôžu sa ale nejaké tragické excesy objaviť aj u väčšinovej európskej populácie aj v súvislosti s narastajúcim počtom atentátov? Že si niekto povie, že ich pomstí? Čo si väčšinou zase odnesú nevinní. Nehrozí riziko odvety?
To viete, že hrozí. Sme ľudia. Celý vývoj ľudstva sprevádza násilie. Môže k tomu dôjsť. Preto hovorím, že nevidím nejaké riešenie pre krajiny, kde percento týchto ľudí v populácii nadobúda také nebezpečné rozmery. Môže tam dôjsť k nejakej forme občianskej vojny, čo je naozaj hrôza. Nechcem, aby túto chybu robili naše krajiny, východnejšie položené. Máme skúsenosti s totalitou, zabudované radary, čuch vo svojich mysliach. Musíme zabrániť tomu, aby vzniklo násilie, nenávisť, aby sa zabíjali často nevinní. To nesmieme dopustiť. Najprv sa musia robiť preventívne opatrenia a nejakým spôsobom to zastaviť. A potom, ak to pôjde, hľadať, čo s tým.
Brančík zastáva názor, že moslimský svet je pre Európanov skôr hrozbou ako príležitosťou. Foto: TASR
- Reklama -
