Cigániková pre PL: Nikto čistý nemôže byť členom Smeru. Je to diagnóza. So zdravotníctvom má smelé plány

0
Alexandra Hudecová, Jana Cigániková (Autor: Archív J. Cigánikovej)

Sloboda a Solidarita nedávno absolvovala programovú konferenciu. Aká je momentálne nálada u liberálov?

Perfektná. Počas konferencie som bola hrdá na SaS-ku. Na politickom poli sú zvykom stretávky, kde sa ľudia ťapkajú po ramene, akí sú skvelí. U nás sa hovorilo aj kriticky. Každý tímlíder si pozval hosťa, ktorý hovoril veci z praxe, a aj hlavní hostia rečnili aj kriticky.

Vedenie strany predstavilo svoju Víziu SaS do roku 2024, poslanec Martin Poliačik zas prišiel s vlastným dokumentom. Dá sa z dlhodobého pohľadu efektívne fungovať v dvoch líniách?

Doteraz to fungovalo. Áno, v niektorých veciach nemajú jednoliaty názor, v drvivej väčšine sa však zhodujú. Veľakrát som oboch videla v spoločnej diskusii a poviem vám, keby tam bol Richard sám alebo Martin sám, diskusia by bola určite chudobnejšia.

Kto z tejto dvojice je vám politicky bližší?

Richardove politické názory, jeho blogy, to je moja DNA. Obdivujem jeho schopnosti a stotožňujem sa s jeho pohľadom, že keď chceš riadiť štát, musíš naň hľadieť ako na celok. Na druhej strane, ľudsky poznám málo lepších ľudí, ako je Martin Poliačik. Má rád nielen hlbokých intelektuálov, ale vo svojej podstate každého.

Zdravotníctvo nie sú švédske stoly

Z odborných oblastí sa prioritne sústredíte na zdravotníctvo. V čom podľa vás spočíva zásadný problém slovenského zdravotníctva?

Najväčší problém vidím v tom, že žiaden politik nemal dostatok času, a najmä odvahy povedať ľuďom, že treba spraviť aj veci, ktoré ich budú bolieť. Povedať, že sú nutné aj zásadné zmeny, že bude treba zaviesť poplatky aj redukovať lôžka, aj poriadne strážiť hospodárov, aj prijať spoluzodpovednosť za svoje zdravie. Áno, sú to často veľmi nepopulárne veci, ale inak skolabuje zdravotníctvo. Ľudia musia pochopiť, že zdravotníctvo nie sú švédske školy. Keď platím zdravotné odvody, neznamená to automaticky, že zdravotníctvo je zadarmo. Veľmi vhodné by bolo odpolitizovať zdravotníctvo, a to napríklad tak, že nebudú politickí nominanti na čele nemocníc. Alebo porozmýšľať nad zrušením štátnej poisťovne a rozdeliť ju trebárs na štyri súkromné, aby vznikla zdravá konkurencia.

Spomínali ste odvahu. Považujete Tomáša Druckera za odvážneho ministra zdravotníctva?

Myslím si, že Drucker tam nešiel kradnúť, čo ho odlišuje od minulých smeráckych ministrov. Chce si podľa mňa dokázať, že zvládne akýkoľvek problém. Pokojne by mohol byť miestami aj pravicový minister. Je manažér, ktorý rozumie mnohým veciam, aj keď nie je priamo zdravotník. Bojím sa však, že nebude dosť silný na to, aby to pretlačil cez socialistov. Nepredpokladám, že mu ozdravné prvky prejdú ľahko. Teraz sa síce vo vláde tvária, že mu dovolia skákať, ale veľmi rýchlo mu klepnú po prstoch. Jeden z tých ozdravných krokov je totiž aj odstrihnúť smerákov od riadiacich funkcií. Tých istých smerákov, ktorí ho nominovali.

Bude to teda o tom, dokedy vydržia nervy ministrovi Druckerovi?

Nejde ani tak o to, dokedy jemu vydržia nervy. Uvidíme, do akej miery bude ministrovi záležať na tom, aby systém fungoval. A potom dôjde na to, že on bude musieť tlačiť na vládu a následne bude otázka, kedy vytiahnu oni niečo na ministra, aby sa ho zbavili.

Rekordná strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne či kauza žilinského CT prístroja akoby uviazli na mŕtvom bode. Prečo?

Zvolávala som mimoriadny výbor k strate VšZP, koaliční poslanci si však dovolili neprísť. Pritom to nie je politická téma. Práve oni by mali vysvetliť ľuďom, prečo je poisťovňa pod ich vedením v mínuse, prečo sa podvádzalo pri účtovníctve. Porozprávali sme sa s ministrom, s bývalým aj terajším riaditeľom všeobecky, no nikde sa to neposunulo. Máme dosť podpisov na zvolanie ďalšieho mimoriadneho výboru.

Na výbore bol prítomný minister zdravotníctva aj bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej Miroslav Vaďura. Aký ste mali pocit z ich konfrontácie?

Bolo zaujímavé sledovať Vaďura kontra Drucker. Vaďura má problém, cíti sa byť ukrivdený. V každom prípade klamalo sa na ten účel, aby nevyšlo najavo, že VšZP zle hospodári. Z môjho pohľadu jednak z politických dôvodov a jednak by inak nemohli byť na konci odmeny. Jednotlivci si tak narvali vrecká na úkor ostatných.

Bežný človek však začína mať pocit, že opäť raz nikto nebude niesť trestnoprávnu zodpovednosť za obrovský dlh štátnej poisťovne.

Viete, veľakrát na začiatku sa kadekto pýtal, ako by fungovala a koľko by vydržala naša koalícia napríklad s Kollárom. Stačil by však rok fungovania našej koalície, aby oslobodila políciu, prokuratúru, súdy. Smeráci uniesli štát a teraz považujú za riešenie: nechajme to vyšetriť. Kým to máme nechať vyšetriť? Ich vlastnými ľuďmi. Zvolili sme si, tak to tu máme. Svet je taký, akí sme my… Skúšame ľuďom vysvetliť, že ponúkame svet, ktorý bude fungovať lepšie, a najmä spravodlivo.

Byť smerák je diagnóza

Smeruje podobne „dostratena“ aj kauza žilinského CT, ktoré nakúpila Žilinská župa na čele s poslancom Smeru a žilinským županom Jurajom Blanárom?

Áno, čaká sa na stanovisko ÚVO a NKÚ. Hoci aj v tomto prípade si myslím, že tlak opozície je enormný a takýto tlak smeráci ešte nezažili.

Ako v tomto kontexte vnímate schválený návrh Richarda Rašiho zo Smeru, počkať si na stanovisko ÚVO a až potom sa má výbor vrátiť k tejto kauze?

Raši je smerák. Dnes nikto normálny – pritom, čo vidí, ako Smer vládol a robí kšefty – a nikto čistý nemôže byť členom Smeru. Od takého človeka ani neočakávam nejaký výkon, poviem si, že je to smerák, to je viac-menej diagnóza. Sklamal ma však postoj poslanca Janckulíka z Mosta-Híd. A pritom na začiatku som sa úprimne potešila z jeho konania, lebo aj vďaka nemu prešiel výbor. On zaň zdvihol ruku s opozíciou, že to treba vysvetliť… Prešlo však niekoľko dní, smeráci ho upratali, dohodli sa na postupe, podali návrh a už sa pridal k nim. Už mu neprekážalo, že sa ľuďom nevysvetlí, prečo sa míňajú ich peniaze na takéto čudesné kšefty s pochybným výsledkom. Naozaj sa nenájde vo vládnej koalícii nikto odvážny? Nikto so svedomím? Nakúpili o 800-tisíc drahší prístroj a oni tvrdia, že to bolo OK, v súlade so zákonom, lebo si prispôsobili zákon. Čo na tom, že to nebol pre ľudí najvýhodnejší nákup.

Saska zdravotníctvo podcenila

Vaša strana avizovala, že sa chce viac venovať téme zdravotníctva, a označila ju za jednu zo svojich priorít do ďalšieho obdobia. Doteraz teda bolo zdravotníctvo zo strany SaS podceňovaným problémom?

Áno, na rovinu, Saska sa doteraz nevenovala tejto téme toľko, koľko sa mala. Viac sme sa sústredili na ekonomické veci či celkový chod štátu. Je najvyšší čas, aby sa odborníci pozreli na zdravotníctvo, a som si istá, že nájdeme cestu, aj keď to nebude ľahké.

Akýmsi gestorom tejto problematiky je samotný predseda vašej strany Richard Sulík. Čo bude jeho náplňou práce?

Richard sa teraz toho chopil, na začiatku roka predstaví celý tím. Pravda je, že zdravotnícky tím funguje už aj v súčasnosti, Richard však očakáva výsledky a chce dozerať na to, aby prišli kvalitné a včas.

Vy zrejme tiež budete súčasť tímu.

Určite áno, koniec koncov, som aj v zdravotníckom výbore.

Chceli by ste byť aj tímlíderkou expertného tímu strany pre zdravotníctvo?

(Pauza)… Nevylučujem to. Poviem to asi tak, že rada by som bola dostatočne šikovná na to, aby mal Richard Sulík dôvod považovať ma za jednu z adeptiek.

Ako zatraktívniť politiku?

Jankine experimenty, tak znie názov jedného z vašich neštandardných projektov. Nie všetci vedia, o čo ide, tak skúste to bežným ľuďom priblížiť.

Začala by som cieľom, pretože to bol hnací moment toho celého. A tým bolo a stále je dostať k politike aj ľudí, ktorých politika sama osebe nebaví, nemajú toľko času a chuti riešiť čosi pre nich také nudné. Tých ľudí sa to však týka a pripadá mi namyslené od politikov, keď očakávajú, že stačí sa postaviť pred kameru a v kravate monotónne vysvetľovať strašne dôležité veci, a každý ich bude povinne počúvať.

Existuje skupina ľudí, ktorí majú príliš radi život a jeho zábavnejšiu stránku na to, aby sa zaoberali takýmito vecami. Často sú v tejto skupine šikovní ľudia, ktorí majú názor a vedia ovplyvniť aj názory iných. Veľa z nich nevolí, resp. nechce sledovať politiku až do hĺbky. Je veľmi pohodlné povedať, že je to hlúpy človek, že mu nezáleží na živote. Pravda je, že forma politiky je preňho nezaujímavá a neúprimná.

Cieľom je teda zatraktívniť politiku. Zistila som to aj sama na sebe; ľudí na Facebooku viac zaujímalo, keď som sa odfotila s drinkom v ruke na párty, v plavkách pri vode alebo na výlete s deckami ako program strany, aj keď skvelý. Tak som si povedala, že ja si hádam ten program napíšem na stehno… Nakoniec, aj keď nie presne v tomto podaní, som si povedala, prečo nie? Som za zábavnejšie podanie politiky, ale zároveň, aby témy nestrácali na dôležitosti. V tomto som priekopník niečoho nového a snažím sa nájsť medzi zábavou a vážnosťou určitý balans.

Ako by sme vaše experimentálne projekty rozmenili na drobné?

Prvý nápad boli experimenty a cieľom bolo dokázať ľuďom, že sa ich politika týka. Zdalo sa mi to však málo, tak som vymyslela celý koncept. Politika Ti tyká má zjednodušiť komplikované veci, o čom má byť zákon, v čom má zmeniť životy ľudí. JA/NA to má dokázať, že som to ja. Často sa politikom vyčíta, že sa na niečo hrajú. Považujem to za obrovský problém, neviem sa stotožniť s tým, že sa mám na niečo hrať, aby som sa niekomu zapáčila. Áno, treba udržať určitý bontón, ale zároveň treba byť sama sebou. JA/NA to má byť toho dôkazom. Moja asistentka Saška zbiera otázky zo správ, komentárov a hocikedy, keď ju napadne, príde s diktafónom za mnou. Mávame občas také brainstormingové večery, sedela som už odmaľovaná a strapatá so psom na gauči a ona mi urobila takúto vec. Myslela som, že ju zabijem. Alebo keď som obedovala v parlamente a zrazu sa začala pýtať a ja som musela z fleku odpovedať. Ale páči sa mi to. Keď som raz niečo nevedela, utekala som za Mirom Beblavým, pretože bol vtedy jediný nablízku, zistiť si to, pretože cieľom nie je tváriť sa, že všetko viem.

Posledná vec bude Časová osa, to bude prekvapenie. Zatiaľ môžem prezradiť, že má spájať minulosť s prítomnosťou. Pod stromček by mali ľudia dostať od nás hotovú stránku Politika sa Ťa týka so všetkými časťami našich experimentov a projektov, s ktorými mi veľmi pomáha moja asistentka Saška a kameraman a režisér Igor.

Vieme, že vaša asistentka Alexandra Hudecová je maliarka. Ako vzniklo takéto na pohľad nezvyčajné spojenectvo?

Keď som v roku 2009 otvárala škôlku a potrebovala som pomaľovať steny, jej kolega sa vykašľal na dohodnutý deadline. Bol víkend pred otvorením a nevedela som, čo teraz. Saška mi pomohla, do štvrtej rána maľovala. Bola neuveriteľne pracovitá a zodpovedná. Odvtedy mi maľovala každú škôlku. Skamošili sme sa a keď som sa mala rozhodnúť, kto mi bude robiť asistentku, vybrala som si človeka, ktorý mi rozumie, nezaškatuľkuje ma. Páči sa mi jej kreatívna stránka. Veľa kolegov má za asistentov právnikov, ja mám maliarku, ktorá ale pozná históriu, nemá predsudky, má odvahu a tak ako ja verí, že dokáže zlepšiť svet. Výsledky posúďte sami (úsmev). 

- Reklama -