Pre tento rozhovor som vám volal už pred mesiacom, no vtedy ste sa chystali dovolenkovať. Akú destináciu ste si vybrali?
Južnú Ameriku, Ekvádor, Peru, Venezuela. Viac ako 10 rokov som sa venoval Afrike a teraz som sa rozhodol, teda ak dožijem, samozrejme, pre desaťročie s Južnou Amerikou. Už ako 13-, 14 -ročného chlapca ma zaujímali mayské, aztécke a inkské kultúry. No a teraz som dokonca zistil, že v Peru je množstvo zaujímavých kultúr, ktoré sú oveľa staršie ako práve tie inkské. Od mojich 15 rokov sa archeologické a etnologické znalosti, samozrejme, výrazne posunuli dopredu, takže som šokovaný, čo som tam mohol všetko vidieť.
Zažili ste na týchto svojich cestách nejaké „dobrodružstvo“?
Dobrodružstiev je na týchto cestách vždycky kopec, lebo chodím vždy na vlastnú päsť, nie s cestovnými kanceláriami.
Úplne sám?
Iba sám. To sú moje edukatívne, vzdelávacie cesty. Na prvé tri dni mám hotel, ktorý si nájdem na internete a potom si už všetko organizujem na mieste.
Zažili ste na svojich cestách moment, keď ste sa poriadne zapotili? Situáciu, keď vám išlo možno dokonca o život?
(Smiech). Bolo to raz na safari, keď som sa rozhodol z dosť blízkej vzdialenosti, z nízkeho, ale otvoreného auta odfotiť levicu, ktorá sa pred ním špacírovala. No nevšimol som si, že je za ňou aj lev. Ten, samozrejme, nerozozná, či máte v rukách fotoaparát, alebo zbraň. Vtedy som si uvedomil, že všetky predstavy, že sa v takejto situácii môžete zachrániť, sú len ilúziou. Lev sa ku mne, k tomu môjmu fotoaparátu výstražne obzrel-otočil a zareval. Ten rev mal takú tlakovú silu, že nás to všetkých štyroch hodilo dozadu, a keď to videl šofér, tak sa v sekunde strčil pod volant.
Vzdialenosť od leva bola jeden a pol, maximálne dva metre. No ten zvuk a rýchlosť, akou to urobil, vás, skrátka, odzbrojila a vedeli ste, že ste absolútne bezmocný. Všetky filmové a romantické predstavy o zápasení s divou zverou sú len ilúziou. A ešte jeden s levom. Na inom safari sme zastali tiež s malým otvoreným autom a asi za dve minuty sa na strane, kde sedela moja dcera Adriana, vynoril levisko. Taký dobre zjazvený a blížil sa, asi tak na jeden a pol metra; počul som, ako dcére bije srdce, ja som stuhol v zúfalstve bezmocnosti – ale šelma prešla ďalej bez náznaku agresivity. (Potom nám sprievodca povedal, že levy nepociťujú autá ako nepriateľov…)
Vrátili ste sa z dovolenky v Južnej Amerike. Bol to aj istý oddych od európskej či slovenskej politiky?
Určite. Ani na sekundu som na politiku nepomyslel! (Smiech.)
…či vyhrotenej situácii v Smere?
V Smere nie je vyhrotená situácia.
Patríte medzi kritikov strany. Stretávate sa s vysokou garnitúrou Smeru, ako je napríklad Robert Fico či Robert Kaliňák?
Mávame zasadnutia orgánov. Som členom predsedníctva. Sú, samozrejme, predsedníctva, na ktorých sa diskutuje a diskutovalo sa aj o otázke zotrvania ministra vnútra Roberta Kaliňáka v jeho pozícii. Debata o tejto otázke bola veľmi otvorená, takže ja som diskusiu zhodnotil ako vcelku normálnu, aj keď s istým napätím či emóciami.
Minister Kaliňák bol počas tejto diskusie zrejme prítomný…
(Prikývnutie).
Ako hodnotil kritiku voči svojej osobe?
Reagoval v podstate obranným spôsobom. V tom zmysle, že on sa vinným byť necíti a že môj pohľad je pohľad odtrhnutý od reality. Ja mám presne opačný názor.
Myslíte si, že práve minister vnútra je ten, ktorý je odtrhnutý od reality?
Už som k tomu povedal všetko, takže k tomu veľmi nemám viac čo. Napokon, ja som neriešil osobný problém s ministrom vnútra. Proti ministrovi vnútra som nemal a ani nemám nič osobné. Naopak, v minulosti som oceňoval jeho manažérske schopnosti a aktivity. No aby sa zachovala dôveryhodnosť ministerstva, tak by bolo vhodné, aby sa minister vnútra Kaliňák vzdal svojho postu.
Prečo podľa vás premiér ministra Kaliňáka neodvolal?
Neviem. To je otázka na premiéra.
Ako ale reagoval na túto problematiku napríklad na zasadnutiach orgánov, ktoré ste spomínali?
Robert Fico uviedol zo svojho pohľadu racionálne argumenty. Z pohľadu predsedu strany, ale aj z pohľadu predsedu vlády.
Premiér sa na adresu tejto témy prestal verejne vyjadrovať. Čo ho podľa vás vedie k dlhodobejšej ignorácii médií?
To neviem posúdiť.
Je podľa vás od premiéra krajiny vhodné, že sa takto voči médiám vyhraňuje? Najmä keď okolo Smeru vládne napätá situácia?
Neviem posúdiť.
Ak by ste boli premiér, ako by ste sa v tejto situácii zachovali?
Nechcem byť premiér (smiech).
Čo hovoríte na to, že jedného z moderátorov Markízy nazval záchodovým pavúkom?
Neposudzujem premiérove výroky na adresu novinárov.
Ohľadom premiéra sa vyjadrujete dosť opatrne a distingvovane. Je to preto, že sa bojíte určitého konfliktu v strane?
Nebojím sa žiadneho konfliktu a jasne som sa vyjadril na verejnosti a aj v médiách ku straníckym otázkam. Ale rozlišujme vládne a stranícke problémy. Pokiaľ ide o vládu, tá má moju plnú a absolútnu podporu. Táto vládna zostava, ktorá vznikla po voľbách, je z hľadiska Slovenska a jeho perspektívy a postavenia, ale nielen jeho, lebo musíme uvažovať aj o Európskej únii, tá najlepšia vláda, ktorá mohla vzniknúť a Robert Fico ako premiér má určite moju podporu.
Stranícky problém je, samozrejme, niečo iné. To je problém, na ktorý som upozornil. Ideologickou orientáciou, najmä za posledné tri roky, sa strana posunula do konzervatívnejšej polohy a nie do polohy sociálno-demokratickej. To je môj vnútorný spor, ktorý mám v strane.
Nemyslíte si, že stranícke problémy presakujú aj do vlády a zároveň do spoločnosti?
Do spoločnosti určite, lebo je to spoločenský problém. Mnohí, hlavne moji kritici tvrdia, že je to vnútrostranícky problém, ktorý sa má diskutovať len na vnútrostraníckych fórach. Ja tvrdím, že politické strany sú otvorené a nie sú žiadnymi tajnými lóžami. Smer je veľkou politickou stranou a jeho politická a ideová orientácia je verejným problémom.
Hovoríte, že stranícke problémy odlišujete od tých vládnych, od fungovania vlády…
Úplne jednoznačne.
Nemyslíte si, že ak je problém v strane, ktorá je súčasťou vládnej koalície, tak môže nastať problém aj v samotnej vláde?
Nemyslím si. Prečo by mala otázka o ideologickej orientácii Smeru niečo robiť s koalíciou? To podľa mňa nemá žiadnu súvislosť. Je to len otázka politickej orientácie Smeru a nemá to vplyv na žiadnu výkonnú moc.
Čo hovoríte na to, že z vládnej koalície vypadla Sieť a je z nej len trojkoalícia?
(Smiech.) Poviem to celkom jednoducho. Rozhodujúca je väčšina v národnej rade. Aká je konštalácia, tak to je už jedno.
Čo poviete na skupinku exsieťarských odpadlíkov okolo Andreja Hrnčiara, ktorí prešli do poslaneckého klubu Most-Híd? Pripúšťate, že za ich odchodom k Bugárovi môže byť korupcia?
Nie. Nepredpokladal by som to a ani to takýmto spôsobom nevidím. Bola nespokojnosť s pánom Procházkom, s tým, ako vedie stranu, ale najmä s percentuálnym poklesom. Sieť klesla na 1,5 percenta. Čo sa stáva a je logické, že za takejto situácie predseda aj odstúpi.
Ako vidíte budúcnosť Siete?
Táto strana skončila.
A čo Smer? Tiež končí? Myslíte si, že politicky koroduje?
To je ten problém, o ktorom hovorím a ktorý ma trápi. Smer sa teraz orientuje konzervatívne až tradicionalisticky-konzervatívnym smerom. V tomto priestore je ale konkurentom obrodená Slovenská národná strana, ktorá má nového predsedu. Ten je relatívne dynamický, je pre ľudí sympatický a vie ich osloviť. Obsadzuje priestor národno-konzervatívnej politiky. Ak chce Smer zostať sociálnou demokraciou, tak vo voličskej základni by mali byť predovšetkým progresívne a mestské vrstvy obyvateľstva a mladí a proeurópski mysliaci ľudia. A tiež liberálnejšie uvažujúce vrstvy obyvateľstva, nie konzervatívne zmýšľajúce. A, bohužiaľ, Smer tieto vrstvy stráca alebo už aj stratil…
Veríte, že smerácke elity treba vymeniť?
Som presvedčený, že v Smere je garnitúra politikov, ktorí sú schopní osloviť aj tie vrstvy, ktoré som pomenoval. Smer takýchto politikov má a treba ich vystrčiť výrazne do popredia, aby mohli tieto vrstvy osloviť, no zároveň si to vyžaduje aj progresívnu sociálno-demokratickú politiku.
Kto je tou garnitúrou?
Sú tam vynikajúci ľudia ako Peťo Kažimír, Peter Pellegrini, košický primátor Richard Raši a, mne veľmi sympatický, štátny tajomník na ministerstve práce Braňo Ondruš, ktorý by možno vedel osloviť tiež mladšiu, progresívnejšiu a proeurópskejšiu generáciu.
Vedeli by ste si pána Pellegriniho predstaviť aj na premiérskej stoličke?
Vedel, nevidím v tom žiadny problém, lebo má dostatočné množstvo skúseností aj ako predseda NR SR, ako minister a aj ako štátny tajomník. V tejto chvíli tam ale nevídím dôvod pre nejakú radikálnu zmenu, lebo premiér Fico je na správnom mieste.
A čo predsednícka stolička Smeru?
Je tam Kažimír, Pellegrini a aj Raši. Nechcem hovoriť o konkrétnej osobe, ale niekto z nich.
Neprekáža vám, že sa pán Raši zaraďuje do tzv. košickej skupiny, kde údajne patrí aj Pavol Paška?
Regionálny princíp je v každej strane a prirodzene sa vytvárajú regionálne väzby. Aj v Smere existuje množstvo skupín, ktoré sú aktívne. Je to taká prirodzená spolupatričnosť. Skrátka východniari cítia spolu, stredoslováci cítia spolu, západoslováci cítia tiež spolu a podstatne viac. Pokladám vytváranie skupín regionálneho charakteru za úplne prirodzené.
No práve s „košickou skupinou“ sú spájané viaceré kauzy. S Pavlom Paškom to je konkrétne kauza piešťanského CT…
Pavol Paška nemal žiadny priamy, nazvem to škandál, ktorý by ho bezprostredne diskreditoval. Pavol Paška odstúpil preto, lebo nechcel, aby sa pred voľbami od časti spoločnosti, ktorá sa zhromažďovala pred jeho domom, vyvíjal tlak na neho a jeho rodinu. Hovorím úplne zreteľne, že nesúhlasím s tým, aby niekto robil hysterické demonštrácie pred súkromným bývaním politikov, je to podľa mňa absurdné.
V tomto pán Matovič robí až psychopatické kroky. Nesúhlasím s demonštráciami pred Bonaparte. Sú desiatky námestí, budova parlamentu či vlády, kde sa dajú robiť demonštrácie a manifestácie. Na verejných priestranstvách áno, ale nie pred súkromnými bytmi politikov. Nie je to správne riešenie veci, ale hysterický nátlak.
Aký máte názor na politické „šou“ z dielne Igora Matoviča či Alojza Hlinu, ktorý sa stal nedávno predsedom už neparlamentnej KDH?
Myslím, že éra politikov, ktorí pôsobia takýmto extrémnym spôsobom ako pán Hlina, Matovič a čiastočne Sulík, sa končí. A želal by som si, aby skončili aj Kotlebovi svalofašisti – ale to je iný problém.
Myslíte si, že Hlina KDH zresuscituje?
Pán Hlina je expert na priťahovanie ľudí určitými aktivitami, ktoré sú možno atraktívne svojou netradičnosťou, extrémnosťou, čudáctvom či niekedy osobnou odvahou, ktorá prekračuje konvencie. To všetko možné je, ale na politiku to nestačí. Zaujímavé to je zrejme, keď to robíte v opozícii ako poslanec, ale viesť politickú stranu s takou vážnosťou, akou na slovenskej politickej scéne KDH vždy bolo, takýmto spôsobom to je nezvládnuteľné. Podľa mňa to konzervatívnym kresťanským demokratom stačiť nebude, takže tomu perspektívu nedávam.
Nemôže Hlina okrem pozornosti pritiahnúť aj voličov pre KDH?
Čo je potom reálnym obsahom kresťanskej politiky? Hlinove excesy? Hovorme reálne. Čo má byť podstatou americkej politiky? Trumpove eskapády, urážky, osočovania, ´streštenosti´, ktorými priťahoval pozornosť? To je zaujímavé, keď chcete pritiahnuť stranícke jadro, no keď chcete viesť krajinu, to si vyžaduje istú úroveň, politickú dôstojnosť, a ľudia očakávajú, že ju bude viesť práve niekto na úrovni. V tom je napríklad aj trvalý úspech Roberta Fica. Za 17 rokov ukázal, že vie triezvym, vybalansovaným a dôveryhodným spôsobom viesť krajinu. Práve preto sa stal už tretíkrát premiérom.
Škodí kauza Bašternák Slovensku? Najmä počas predsedníctva?
Nie. To sú vnútroslovenské problémy, Európska únia má desiatky problémov, ktoré musí riešiť. Kauza Bašternák by mohla pritiahnúť pozornosť Únie a jej orgánov len v tom prípade, ak by tu boli transparentné porušovania ľudských práv alebo európskych práv. V tomto prípade to tak nie je a je to vec domácej politiky, domácich orgánov činných v trestnom konaní a domácej justície. Čiže nevidím dôvod, prečo by mohlo mať Slovensko z tohto dôvodu nejaký negatívny ohlas.
Čo europoslanci z ostatných štátov? Od nich žiadna kritika neprišla?
Nie. Myslím si, že jediným takýmto prípadom bola francúzska poslankyňa Joly, ktorá je inak známou bojovníčkou proti korupcii, využila situáciu, keď minister vnútra Kaliňák bol na ich výbore a postavila tieto otázky.
Vráťme sa k dobrému menu Slovenska v Európe. Nebolo poškodené ani počas rozhovoru v Deutsche Welle, keď redaktor v rozhovore slovne „ugriloval“ Miroslava Lajčáka za protimoslimskú rétoriku premiéra Fica? To už môže mať pre Slovensko celoeurópske dôsledky…
Rozdielnosť názorov je legitímna. Tu ide o to, ktoré názory sú a nie sú správne. V rámci Európskej únie je aspoň päť názorov na problematiku migrácie, moslimov a extrémneho islamu, ktoré sú predmetom denných debát. V európskom parlamente máme vášnivé denné debaty o tejto problematike, takže sme zvyknutí na veľmi kontroverzné názory. Takže aj polemika o premiérových slovách týkajúcich sa moslimských komunít je vecou úplne normálnej európskej diskusie. Aj keď s ním nemusím vo všetkom súhlasiť, tak táto diskusia je normálna a témy sú legitímne.
Práve najostrejšie názory voči moslimskej komunite na Slovensku premiér vyhlásil tesne pred marcovými voľbami. Nešlo len o politickú predvolebnú kampaň?
Pán redaktor… To už je za nami.
To je, ale práve výsledok marcových volieb má určité dôsledky na slovenskú spoločnosť…
Má, ale sme už niekoľko mesiacov po voľbách a tento problém bol prehryzený z každej strany. Nie je k tomu čo dodať.
Sú okrem vás, pani Beňovej či pani Smolkovej v Smere aj ďalší kritici Roberta Kaliňáka?
Pozrite, v Smere platila zásada, že ak vznikne akákoľvek kauza, ktorá hrozí škandálom, tak minister by mal odstúpiť. Samozrejme, že každá takáto kauza strane škodí. Takúto zásadu sme dodržiavali… Spomeňte si napríklad na odchody niektorých ministrov. Ak si dobre pamätám, prvým bol štátny tajomník pôdohospodárstva Marián Záhumenský. Mal len drobný problém s nejakou poľovačkou a odstúpil zo svojej funkcie. Keď bol Kašický ministrom obrany, tak tam bol nejaký malý problém s upratovačskými službami. Keď hrozil škandál, tak zo svojej funkcie odstúpil. Minister hospodárstva Palo Paulis: mal nejaký jeho príbuzný na ministerstve zákazku, okamžite odstúpil. Čiže v Smere bola zásada, že minister má privilégium byť členom vlády, ale berie na seba plnú zodpovednosť.
Prečo sa tak nestalo aj v prípade Roberta Kaliňáka?
Nestalo sa tak a čiastočne aj chápem prečo. Robert Kaliňák je dlhodobým podpredsedom strany, je druhým najpopulárnejším politikom zo Smeru. Takže táto kauza je ťažšia a zložitejšia, ale podľa môjho názoru, a cítia to zrejme aj mnohí iní, že meter by mal byť rovnaký.
Ak sa nezmení smerácka garnitúra, plánujete zo strany odísť?
Nikdy neplánujem takto dopredu. Ešte musím povedať jednu vec. Veľké politické strany na Slovensku nie sú zvyknuté na takéto výmeny. Paradoxom je, že ani jedna z veľkých strán neprežila svojich predsedov, ktorí ju zakladali. Či to bolo HZDS-Mečiar, či to bolo SDKÚ-Dzurinda. To boli dve veľké strany. Boli aj menšie strany a tie takisto zanikli so svojimi prvými predsedami. Spomeňte si na Ruskovo ANO, Schusterovu SOP…
Mojím snom je, aby Smer bol sociálnou demokraciou a aby prežil akéhokoľvek predsedu. Aby tu bol 50, 100 či 150 rokov. Strana by sa mala vo vnútri, ale aj navonok na takýto krok pripraviť. Robert Fico je predsedom strany už 17 rokov. Pripraviť výmenu tak, aby strana prežila čo najmenší otras je úplne normálne a prirodzené. Príklad, britská Labour Party: napríklad taký Tony Blair. Tiež výmena prebiehala v určitom napätí, lebo sa ukazujú nové osoby, ukazujú sa korunní princovia a, samozrejme, sa začína určitý vnútrostranícky boj. Ale je celkom prirodzené, že tento proces musí prebehnúť a musí sa udiať tak, aby sa uskutočnil dostatočne pred voľbami.
Aby sa zmena udiala ešte pred voľbami a aby nová garnitúra mala čas osloviť verejnosť a pôsobiť na ňu. Blair sám oznámil svojho favorita, Gordona Browna, iní kandidáti mali čas oznámiť svoju kandidatúru, predstaviť svoju víziu atď. V Slovensku na to strany nie sú zvyknuté. Chcel by som, aby bol Smer prvým, bol pionierom a ukázal, že vie dokonale zvládnuť aj výmenu vedenia vlastnej strany.
