Aj keď teraz na balkánskej trase evidujú úbytok utečencov potom, ako Rakúšania začali v Brennerskom priesmyku stavať hraničný plot a lepšie strážiť svoje hranice, migranti začínajú oveľa viac prekračovať slovenské hranice, pokračujú ďalej cez Česko so snahou dostať sa do Nemecka. Na prechode pri Veľkom Mederi sa v minulých dňoch utečenci vo vozidle snažili slovenským colníkom ujsť. Keď po nich začali strieľať, ťažko zranili jednu migrantku. Myslíte si, že niečo podobné je možné očakávať aj v Čechách, a ako by sme sa na to mali pripraviť? Mali by posilniť hraničné prechody so Slovenskom vojaci a polícia?
Bohužiaľ, k podobným smutným udalostiam bude dochádzať aj naďalej, ale ak to nenaberie masový charakter, zvyšovanie hraničných dohľadov je zbytočné. V tejto chvíli by situáciu mala zvládať polícia, armáda je určená na inú činnosť a použiť ju len pre to, aby ju bolo vidieť a ministri ukazovali svoju akčnosť, je trochu drahá zábava.
Aj keď dočasná dohoda s Tureckom obmedzila vlnu utečencov zo Stredného a Blízkeho východu, môžeme vraj teraz očakávať veľkú migráciu z talianskej strany, kam budú prúdiť migranti predovšetkým z Líbye, kde sa zhromažďujú z afrických krajín. Ako by mala postupovať EÚ a česká vláda? Čo si myslíte o snahe Európskej komisie aj cez tento fakt pretlačiť kvóty, či sa nám to páči, alebo nie?
Ako sa bude vyvíjať situácia s utečencami asi nikto nevie. Je nevyhnutné prísne trvať na platných pravidlách pri vstupe, žiadosti o azyl, doloženia osobných dokladov a azylovom konaní. Kto nespĺňa pravidlá, bude, nech to znie akokoľvek tvrdo, vrátený. A snahe komisie neustále vracať rôznou formou do hry kvóty vôbec nerozumiem, a to vrátane delenia na staré a nové krajiny, ktoré majú počúvať, čo sa im nariadi, veď predsa dostávajú nejaké peniaze.
Mediálnym a politickým svetom nedávno pohli výsledky prvého kola rakúskych prezidentských volieb. Tamojšie tradičné strany úplne vypadli. Hovorí sa o prekvapení, nástupe populistov a o preoraní rakúskej politickej mapy. Ako sa dá tento vývoj vnímať triezvou optikou v rámci súčasnej reality? Aký odkaz touto voľbou Rakúšania vyslali? A nakoľko môže tieto voľby brať ako varovanie Angela Merkelová?
Myslím, že je to veľmi vážny signál, a tak je to vnímané aj v iných krajinách – najsilnejšie, samozrejme, v Nemecku. Zároveň to ale po takmer ročnom nerozhodnom prístupe EÚ k migračnej kríze nie je až tak prekvapivý výsledok. Rakúsko, ktoré je navyše od samotného začiatku krízy tranzitnou krajinou, zreteľne ukazuje, že ľudia očakávajú jasné a rozhodné stanoviská politikov a tiež upozorňuje na to, aké emócie tento problém vzbudzuje. Ďalšie udalosti na rakúskej scéne len posilňujú vážnosť dôsledkov na politickú reprezentáciu. Pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú je to dramatické varovanie.
Už dlhšie sa hovorí, že pre napätú situáciu v Európe (migračná kríza, terorizmus) môže náš kontinent začať úplne “novú éru”, keď budú v jednotlivých krajinách víťaziť netradičné strany, často veľmi ostro zamerané a profilované. Ako sa nástupu radikálne vyhranených strán a hnutí s jednoduchými receptami brániť? Nakoľko môžu mainstreamové strany v tomto “boji” uspieť?
Ako ukazujú deje v Rakúsku, dá sa očakávať skutočne veľký vplyv na politiku v mnohých krajinách. Nástupu určitých extrémistických hnutí sa dá zabrániť len jasnou a razantnou politikou súčasných strán. Atmosféra strachu a obáv o život najbližších generuje snahu jednoduchých riešení a nových populistických vodcov.
Americký prezident Obama pri nedávnej návšteve Veľkej Británie krajine odporučil, aby zotrvala v EÚ. Okamžite sa ozvala kritika, že sa šéf Bieleho domu mieša do britských vnútorných záležitostí. Bývalý londýnsky starosta a vplyvný konzervatívec Boris Johnson, ktorý podporuje vystúpenie Británie z EÚ, obvinil Obamu z pokrytectva a situáciu označil za bizarnú. Možno to považovať za zasahovanie do vnútornej politiky? Patria takéto vystúpenia a odporúčania do diplomatických vzťahov medzi suverénnymi štátmi?
Domnievam sa, že pán prezident Obama neodhadol situáciu v Británii a citlivosť Britov na “dobré rady”. Britskí kolegovia nás pred podobnými akciami veľmi varovali.
Údiv nad tým, ako sa Obama mieša do európskych záležitostí, bol širší nielen v Británii. Kritické hlasy zmieňujú, že EÚ v podstate vytvorili Američania ako podmienku Marshallovho plánu. Do akej miery robí EÚ reálne samostatnú politiku, respektíve, môžeme si dovoliť odmietať veci, o ktoré nás USA žiadajú?
Týmto konšpiračným teóriám veľmi neverím. Je veľkou otázkou, ako je vlastne tvorená politika EÚ. Vplyv Ameriky na politiku EÚ sa v čase určite veľmi mení a niekedy sú európske politické rozhodnutia v rozpore s americkými pohľadmi, napríklad niektoré postoje voči Izraelu a mnohé ďalšie aktivity.
Spojené štáty tiež stále lobujú za transatlantickú obchodnú dohodu TTIP. Mnohí kritici varujú, že to pre nás bude nevýhodné, a že by išlo o “inváziu” geneticky modifikovaných potravín (GMO) do Európy, ktoré sú podľa niektorých nebezpečné. Pokiaľ ide o TTIP ako celok, ako ju vlastne hodnotíte?
Je veľmi predčasné hodnotiť TTIP. Pre mňa je to veľká šanca na zvýšenie obchodných aktivít medzi Európou a Amerikou. Je to obchodná zmluva, obchodné rokovania sú vždy tvrdé a potom sa ide na priateľské pivo. Mám v poslednom čase pocit, že negatívna hystéria pribúda a čím ďalej viac vykukujú staré ideologické klišé, aké počujeme od našich komunistov pod ružovým nádychom ochrany občanov pred snahou otráviť Európanov modifikovanými a lacnými potravinami. Ešte čakám, že sa objavia americké chrobáky. Nepamätá si niekto niečo podobné?
V oblastiach Sýrie, kde vládne Bašár Asad, sa konali voľby. Vo zvyšku krajiny sa preťahujú rôzne skupiny a tie, ktoré nie sú považované za teroristické organizácie, sa teraz s Asadom zdráhajú rokovať. Pre koho hrá v Sýrii čas? Nie je to tak, že skôr pre Rusov, ktorými podporovaný Asad sa postupne stabilizuje? Možno čakať nejaké dramatické zásahy od Turecka alebo od USA, ktoré by do toho mohli vojensky vstúpiť?
Súčasná situácia v Sýrii mi pripadá ako úspech dlhodobej Putinovej taktiky, ako sa nenápadne stať silným hráčom v tejto smutnej tragickej vojne. Bohužiaľ, mám pocit, že táto ruská taktika slávi úspech vďaka divnej stratégii Ameriky a západných krajín, ktorú som nikdy nepochopil. Neočakával by som nejaké dramatické zásahy zo strany Turecka alebo USA.
Na Ukrajine vznikla nová vláda, nemožno však asi čakať nejaké zlepšenie životnej úrovne a stabilizáciu situácie. Je možné súhlasiť s tým, že Ukrajine Česko pridelí bezvízový styk? Je vôbec reálne, aby sa uvažovalo o členstve Ukrajiny v NATO a Európskej únii?
O členstve Ukrajiny v NATO by som v nejakom krátkom čase vôbec neuvažoval, myslím, že je to oveľa zložitejšie, než tvrdia niektoré ľahké účelové proklamácie.
Na akej trajektórii je podľa vás vývoj v Rusku? Ako je na tom v geopolitickom zmysle, keď sa hovorí, že sa Putin vymanil z medzinárodnej izolácie a aj z hľadiska vnútropolitického, keď navyše krajinu v septembri čakajú parlamentné voľby, o rok prezidentské a Putinova podpora je stále výrazná. Čo vplyv ekonomického hľadiska, keď ceny rastú a Rusi musia znášať znižovanie životnej úrovne? Síce sa hovorí, že Rus znesie všetko, ale kde je podľa vás tá hranica, keď si povie dosť a postaví sa proti vedeniu?
Myslím, že Rusko a Putin ako politický líder prekonalo určitý kritický bod zvratu a uvidíme, akú stratégiu pre následný rast ekonomiky a vplyvu teraz príjme.
Európske orgány vypracovali smernicu, ktorá zásadne obmedzuje držanie a prakticky aj čiastočne výrobu samonabíjacích zbraní, teda všetkých druhov moderných pištolí, revolverov aj pušiek. Pre ČR by to znamenalo značné obmedzenie tradičnej výroby ručných zbraní (v Českej Zbrojovke aj v mnohých iných domácich firmách), prepustenie pártisíc zamestnancov, pokles zahraničného i domáceho obchodu. A, samozrejme, tiež takmer pol milióna držiteľov týchto zbraní v hodnote desiatok tisíc by prišlo o svoj majetok. Čo k tomuto návrhu povedať, aký máte na neho názor?
Návrh komisie tak, ako bol predložený do parlamentu, je veľmi zlý. Jednak má chyby v terminológii, a zároveň niektoré ustanovenia sú veľmi nepresné a umožňujú rôznu interpretáciu. Celkovo ide o mizerný materiál.
Prečo s ním orgány EÚ prišli práve v čase, keď v Európe silnie terorizmus a tiež sa pre prílev utečencov zvýšila kriminalita v niektorých západných krajinách? Teroristi sa predsa k zbraniam dostanú vždy a obyčajným ľuďom sa takto znemožní cesta sa aspoň nejakým spôsobom brániť. Akú to má vlastne logiku?
Podozrievam komisiu, že po útokoch v Paríži chcela ukázať svoju akčnosť a rýchlo vystrelila nejaký návrh, aby nebola obvinená, že nereaguje na tragické dianie. Už to, že si zvolila reguláciu legálne držaných zbraní, je pochybné, lebo problém je v prísnejšom vyhľadávaní nelegálne držaných zbraní. Bohužiaľ, po konfliktoch na Balkáne, Blízkom východe a naposledy na Ukrajine je v Európe obrovské množstvo nelegálne držaných zbraní. Dá sa, žiaľ, očakávať, že tento počet sa bude po sýrskych udalostiach ešte zvyšovať. Som presvedčený, že by sa komisia mala zamerať skôr na systém prísneho postihu nelegálnych zbraní a pre tie legálne držané využiť dobre fungujúce zákonov v členských krajinách, ako napríklad v Českej republike.
Český parlament aj vláda túto smernicu razantne odmietli a premiér dostal za úlohu toto stanovisko prezentovať aj na pôde EÚ. Prečo sa Únia vôbec snaží postupovať týmto spôsobom, keď napríklad v ČR už máme také prísne zákony o držaní zbraní, že zbrojný preukaz nemusí dostať ani človek, ktorý dostal len pokutu za zlé parkovanie, teda za priestupok. V nedávnych mesiacoch ho poslanci dokonca sprísnili, polícia teraz môže u narušených osôb vniknúť do ich obydlí a zbraň im okamžite zabaviť. Myslíte si, že spomínaná smernica na pôde EP prejde, a keď áno, ako by sa mala ďalej zachovať česká vláda?
Myslím, že novela a sprísnenie zákona o držaní zbraní u nás je tiež prehnaná, a to práve v oblasti, keď môže polícia vniknúť do obydlia majiteľov na základe rôznych nie práve presne definovaných podnetov. Táto možnosť prelomenie domovej slobody je silne za hranou a môže byť zneužitá.
V médiách sa dokonca objavili informácie, že Holanďania vraj navrhli, aby boli evidované aj neškodné repliky zbraní, vrátane hračiek. Niektorí opytovaní ľudia tento krok už označili za prístup hraničiaci so stupiditou. Naozaj v Európskej komisii padajú takéto “fundované” návrhy?
Na pôde inštitúcií Európskej únie sa objavujú rôzne divoké nápady, ale s týmto podnetom som sa nestretol.
S migračnou krízou sa medzi českou verejnosťou prehĺbil veľký euroskepticizmus. Podobné smernice ho potom len posilňujú. Myslíte si, že členom, zvlášť z Európskej komisie, vôbec dochádza, čo robia, že pomaly rozdeľujú Európu? A ako sa proti tomu brániť?
Niekedy mám skutočne pocit, že Komisia nevníma realitu v členských krajinách. Na druhej strane, keď sa osobne bavím s niektorými komisármi, tak sú veľmi realistickí a rozumní. Bohužiaľ, kolektívne výstupy komisie s podobnými návrhmi ako o držaní a výrobe ručných zbraní, mnohých ľudí dosť odpudzujú. Jediná možnosť obrany je otvorená diskusia a silná reakcia vrcholových predstaviteľov vlád na takéto vyhlásenia.
