Stále viac bezpečnostných expertov a politológov sa obáva, že sa Turecko každým dňom čoraz viac mení na totalitný štát. Je podľa vás ešte prezident Erdogan zárukou demokracie alebo sa už zmenil na diktátora, ktorý využil situáciu na dokončenie svojich plánov – napríklad likvidáciu všetkej opozície?
Erdogan sa dlhodobo snaží o potláčanie opozície a potláčanie ľudských práv. Zatýkanie novinárov, ktorí píšu pravdu o Turecku, genocída Kurdov v Turecku, podpora Islamského štátu – stačí? Všetky tieto jeho kroky smerujú k jedinému cieľu – upevneniu jeho moci ako prezidenta a nastoleniu neobmedzenej diktatúry. Pripomína mi to paraguajského diktátora Alfreda Strossnera, ktorý bol pri moci v rokoch 1954 – 1989. Čoskoro po nástupe do úradu vyhlásil výnimočný stav a zrušil ústavné slobody. Výnimočný stav sa obnovoval každých 90 dní po zvyšok jeho volebného obdobia a rušil sa len počas volieb. Nie teda div, že Strossner bol zvolený celkom osemkrát. Na jednej tlačovej konferencii sa ho novinári spýtali: „Čo je potrebné urobiť, aby bol človek zvolený sedemkrát za sebou?“ Jeho odpoveď bola jednoduchá, ale veľavravná: „Vyhladiť opozíciu!“
Zatýkanie všetkých, ktorí by mohli byť ohrozením Erdoganovej diktatúry, pripravovanie obnovenia trestu smrti a zavedenie výnimočného stavu – síce zatiaľ len na 90 dní, ale myslím, že aj po uplynutí tejto lehoty sa bude ďalej „cítiť ohrozený“ a výnimočný stav predĺži – sú motivované rovnakým cieľom: absolútnou likvidáciou opozície. Počas vlády Strossnera v Paraguaji prešlo väzeniami viac ako 300-tisíc ľudí a mnoho ich jednoducho zmizlo. To, čo teraz predvádza Erdogan v Turecku, sa až nápadne podobá krokom Strossnera. Rád by som sa mýlil, ale myslím, že Erdogan vždy diktátor bol a teraz si za tichého súhlasu EÚ a USA iba upevňuje pozície.
Tretina tureckej generality je zatknutá, alebo dokonca uväznená. Nehrozí zníženie bojaschopnosti tureckej armády, ktorá je druhou najsilnejšou v NATO?
Turecká armáda je jednou z najväčších armád sveta a podľa názoru odborníkov ide aj o armádu bojaschopnú. To, že je armáda veľká, ešte nemusí znamenať, že je bojaschopná. Turecká armáda je tiež vybavená jadrovými zbraňami a je členom NATO. S tým súvisí aj množstvo dokumentov, tajných komunikačných kódov a mnoho dôverných informácií, ktoré, samozrejme, nepozná každý, ale iba najvyššie velenie. Odvolanie jedného alebo dvoch generálov by nemalo na chod armády vplyv, ale „likvidácia“ takého množstva dôstojníkov sa na vedení armády určite prejaví, minimálne na nejaký čas.
USA aj vedenie NATO si je toho určite vedomé, ale ťažko vydá vyhlásenie v zmysle, že niekoľko desiatok jadrových zbraní je v rukách niekoho, koho vlastne ani nepoznáme. Opäť mi napadá porovnanie s históriou. V roku 1937 nechal Stalin zlikvidovať jedného z najschopnejších dôstojníkov Červenej armády Michaila Nikolajeviča Tuchačevského a prevažnú časť dôstojníckeho zboru Červenej armády. Tieto Stalinove čistky boli jednou z príčin neúspechov Červenej armády po vpáde Nemecka v roku 1941. Že by sa Erdogan nechal inšpirovať aj Stalinom?
Rýchlosť opatrení a krokov hlavy Turecka, hlavne čo sa týka čistiek v justícii alebo represií proti akademickej obci, je vskutku zarážajúca. Nevyzerá to na intuitívny postup, ale dlho dopredu premyslené kroky. Nesvedčí to podľa vás o tom, že ak Erdogan celý puč priamo nezinscenoval, tak mal prinajmenšom zoznamy svojich odporcov dopredu pripravené – trebárs ako komunisti v Československu vo februári 1948?
Ak celý prevrat nebol iba Erdoganovo parádne divadlo, tak o ňom vedel a podporoval ho. Čo iné by mu dalo do rúk takú moc, akú teraz získal? Demokratické voľby asi nie. Celé prevedenie prevratu je dosť čudné. Už len začať s prevratom v piatok večer, keď sú ulice plné ľudí, to nemá logiku. Aj jeho zázračné uniknutie z hotela tesne pred príletom komanda, ktoré ho malo zatknúť, mi pripadá skôr ako pripravené divadelné predstavenie ako dielo neuveriteľnej náhody. Možno Erdogana ochránila sama prozreteľnosť ako Hitlera vo Vlčom brlohu. A následné zatýkanie desaťtisícov nepohodlných a podozrivých z účasti na prevrate? Ich zoznamy mal už Erdoganov Muchabarát dávno pripravené. Rovnako ako mali Nemci pripravené zoznamy nepohodlných Čechov pred okupáciou v marci v roku 1939 alebo komunisti v roku 1948.
Bude sa teraz po pokuse o prevrat a následných čistkách turecká armáda podľa vás viac angažovať v boji proti Islamskému štátu alebo, naopak, jej činnosť a efektivita klesne? Nezameria sa napríklad viac na boj proti kurdskej opozícii a proti Kurdom v Sýrii a Iraku?
Akú efektivitu máte na mysli? Útoky Turkov na pozície Kurdov v Sýrii, budovanie poľných nemocníc na turecko-kurdských hraniciach, kde sa liečia bojovníci ISIS, umožnenie pohybu bojovníkov ISIS cez územie Turecka alebo hádam logistický koridor z tureckých hraníc, ktorým prúdia zásoby do Rakky? O žiadnej inej aktivite Turecka „proti Islamskému štátu“ neviem a v týchto aktivitách bude Turecko určite pokračovať.
Nie sú teraz podľa vás po Erdoganových faktických diktátorských krokoch v nebezpečenstve jadrové zbrane NATO, umiestnené v Turecku? Len na základni Incirlik ležiacej neďaleko územia ovládaného islamskou republikou je najmenej 40 vodíkových bômb, teda až tretina pozemného nukleárneho arzenálu Severoatlantickej aliancie.
Tých jadrových bômb je tam podľa mojich informácií 90, oných 40 je pridelených Turecku. Inak nukleárne zbrane v Turecku, samozrejme, vnímam ako riziko. Podľa toho, ako sa situácia v Turecku vyvíja, máme čo do činenia s nestabilným diktátorským systémom, kde jeden človek rozhoduje o všetkom. A ja skutočne neviem, čo sa Erdoganovi preháňa v hlave a kam až je ochotný zájsť pri svojej túžbe po moci a obnovení Osmanskej ríše.
Angela Merkelová si v EÚ doslova vydupala utečeneckú dohodu s Tureckom, podľa mnohých politológov značne ponižujúcu, pre Európu nevýhodnú a do budúcnosti nesúcu značné bezpečnostné riziká. Avšak nie je podľa vás táto dohoda pod vplyvom súčasných krokov hlavy Turecka už mŕtva? Alebo možno čakať zo strany Erdogana ďalšie vydieranie Európy?
Nemyslím si, že je mŕtva. Táto dohoda ukázala Erdoganovi, aké slabé máme vedenie a ako jednoducho môže držať Európu za „gule“. Prečo by sa vzdával niečoho, čím nás môže vydierať a získavať nemalé sumy? Jednoducho povie, že keď nepristúpime na jeho požiadavky, tak zdvihne stavidlá a Európu zaplaví ďalšou utečeneckou vlnou. A my mu opäť budeme prikyvovať, zabudneme rýchlo na desaťtisíce väznených, mučených alebo popravených ľudí. Na to, aby sme sa sami postavili prílivu utečencov, síce prostriedky máme, ale nemáme vo vedení ľudí, ktorí sú ochotní prijať pre niekoho možno nepopulárne rozhodnutia, ktoré ale do budúcnosti môžu zabezpečiť život taký, ako ho poznáme.
