Súkromné rádiá budú musieť v roku 2016 vyhradiť slovenskej hudbe najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent času z vysielania hudby. Vyplýva to z novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú schválil parlament. Ste s týmto schváleným pomerom, kvótou, spokojný?
Podpora všetkých foriem národnej kultúry a jej ochrany je najhmatateľnejšou mierou vyspelosti danej krajiny, povedal prof. Dr. Reinhold Kreile, dlhoročný predseda výkonného výboru celosvetovej organizácie autorských spoločností CISAC a ja sa s tým plne stotožňujem. Regulovaný podiel slovenskej produkcie vo vysielaní má aj nezanedbateľné ekonomické dôsledky, časť všetkých druhov tantiémových honorárov a tým aj daní a odvodov z nich zostane na Slovensku. V opačnom prípade končí v štátnych pokladniciach v zahraničí. Primeraný podiel slovenskej hudobnej produkcie vo vysielaní rádií je jedinečným nástrojom národnej identity, preto ho mnohé krajiny intenzívne využívajú. V tom všetkom vidím hlavný zmysel zavedenia kvót.
Mohli by ste vysvetliť z pohľadu slovenského interpreta a autora zmysel zavedenia kvót? Čo je príčinou, že domáca hudba sa u nás hrá v rádiách v nižších percentách oproti zahraničnej, ako je to v iných štátoch? Čo vás viedlo k založeniu občianskeho združenia Iniciatíva za slovenskú hudbu ?
Keď Slovensko každý rok viac stráca svoju kultúru, ku ktorej bezpochyby patrí aj slovenská hudba vo všetkých jej žánroch vysielaná v rádiách, tak si myslím, že niečo tu nie je v poriadku. Všetci sme sa tešili, že po revolúcii v roku 1989 prišla demokracia a s ňou sa v rádiách objavila anglo-americká hudba. Prvé roky boli obdobím nadšenia a radosti, keď sme v éteri počuli pesničky a hity, ktoré sme všetkými možnými aj pokútnymi spôsobmi zháňali zo “Západu”, aby sme ich počúvali doma na páskach alebo platniach. Ale každým rokom začala byť domáca hudobná produkcia viac a viac vytláčaná na úkor zahraničnej. Ale nie pre kvalitu. Každý rok vznikalo množstvo dobrých skladieb vhodných na zaradenie do rádií. Ale preto, že hudobní dramaturgovia rádií sa o ňu zaujímali len tak okrajovo, tak neboli často ochotní počúvať ponúknuté single od vydavateľov a už vôbec nie vyhľadávať potenciálne slovenské hity a rotovať ich v primeranom množstve. Hudobný exredaktor Fun rádia Peter Graus to verejne povedal, ako sa zaobchádzalo so slovenskou hudbou, piesne sa často hádzali rovno do koša bez akéhokoľvek vypočutia. Pre rádiá bolo a je najjednoduchšie zaradiť do vysielania osvedčenú, prevažne anglo-americkú produkciu, alebo jednoducho povedané prevziať prvú stovku “americkej” hitparády a jednoducho ju nasadiť do rotácií slovenských rádií. A tento stav, keď sa “zabíjalo” aj to dobré a nové z domácej hudby, tu trvá vyše 20 rokov. Nech mi nikto nehovorí, že nie je čo púšťať. Viem o veľkom množstve kvalitných skladieb, ktoré boli rádiám ponúknuté. Mnohé z nich mohli rotovať a mnohé z nich sa mohli stať domácimi hitmi. Tvrdím to preto, že som zároveň aj prísny kritik kvality hudby, či je slovenská alebo zahraničná. A tak sa domáca hudba koncom 90. rokov a po roku 2000 ocitla približne na troch až šiestich percentách oproti vyše 90 percentám hranosti zahraničnej hudby v slovenskom rádiovom éteri. A takúto krajinu na svete nepoznám, v ktorej by sa hralo tak málo domácej hudby! Pred troma rokmi sme preto s Jožom Rážom a Jurajom Toporom a s podporou ďalších hudobníkov, spevákov, textárov či producentov zaregistrovali občianske združenie Iniciatíva za slovenskú hudbu. Podporujú ju všetci, ktorí majú odvahu a súdnosť, a to sú skoro všetci špičkoví hudobníci na Slovensku, aj mnohí, ktorí nie sú takí známi. Ďalší hudobníci a textári tiež podporujú vznik zákona, ale nemajú odvahu “vystrčiť hlavu”, lebo sa boja, že rádiá ich už nebudú nikdy hrať. Vznikom našej Iniciatívy sa začalo hovoriť a písať v médiách o slabej hranosti Slovákov, a za posledné tri roky sa ich rotácie aspoň trochu zvýšili. Vytiahlo sa viac starých piesní a vzniklo aj pár hitov, nových skladieb však stále pribúda málo. Iniciatívu sme založili na to, aby sme upozornili politikov a vládu Slovenska, ktorá asi jediná s tým môže niečo urobiť, keďže slovenská hudobná kultúra v rádiách je značne poddimenzovaná. Podporujeme vznik kvót pre slovenskú hudbu v licenciách alebo v zákone tak, ako je to vo svete úplne bežné. V Európskej únii je už 12 štátov, ktoré majú zákonom stanovené kvóty pre domácu produkciu. Kvóty sú, žiaľ, jediná možnosť, aby fungovala slovenská hudobná kultúra v rádiovom éteri, pretože ani kvalita tu nie je akceptovaná. Zákonom stanovené kvóty budú ďalej vznikať aj v ďalších štátoch Európy a sveta, aby si krajiny ochránili svoju kultúru, svoj jazyk, svoju identitu a nediskriminovala sa domáca hudba a hudobníci.
Vo veci vyššej hranosti slovenských interpretov sa angažujete už niekoľko rokov. S čím najzaujímavejším, napríklad reakciou zo strany vášho okolia, ste sa počas týchto rokov stretli?
Stretol som sa s počudovaním niektorých turistov zo sveta, ktorí počujú z našich rádií prevažne anglo-americkú hudbu, a tak si mnohí myslia, že tu asi nemáme hudobnú kultúru. To isté aj naši emigranti alebo ľudia, ktorí dlho žili v zahraničí a tešili sa, že keď prídu domov, tak budú obklopení väčšinou našou hudbou a pocítia “domovinu”. Ale mnohí moji kamaráti, ktorí sa postupne začali vracať z emigrácie z USA, Austrálie alebo Kanady, boli sklamaní. A ešte navyše, keď sa prešli po Bratislave, skoro žiadna reštaurácia ani krčma nemá slovenský názov a tak je to skoro so všetkými novými názvami. Kde je tá naša hrdosť? Asi si málo veríme a zbytočne sa podceňujeme…
Čo ak sa tento návrh, resp. už zákon stretne s úplne neželaným pochopením zo strany hudobných dramaturgov rádií? K téme som si vyhľadal jeden článok z roku 2013, kde sa uvádzalo: Európa 2 odohrala za sledovaný týždeň 150 slovenských pesničiek, pričom tri štvrtiny z nich boli od šiestich interpretov. Najčastejšie znela košická kapela Peter Bič Project, v éteri sa objavila 44-krát. Nebude dôsledkom zmeny len to, že sa vyvolení interpreti, ktorí sa kamarátia so spíkrami, dostanú viac do éteru, ale zmysel, aby sa hrali aj viacerí hudobníci, sa vytratí?
Určite sa tento zákon stretne aj s neželaným pochopením niektorých dramaturgov. Bude to pre nich nová a ďalšia robota, na ktorú neboli zvyknutí – zaoberať sa vyhľadávaním domácej hudby vhodnej pre daný formát rádia. Všetci chcú hrať iba hity, ale tie treba pravidelnými rotáciami vytvoriť. Prvý rok bude trochu problém s výberom skladieb, ale postupom ďalších rokov budú nové piesne pribúdať viac ako v minulosti, a tak sa zavedú piesne aj hity, ktoré by mohli byť pravidelne zaraďované do playlistov rádií, aby sa naplnila kvóta 20 percent, neskôr 25 percent domácej produkcie. To je oproti 75 percentám zahraničnej hudby primerané percento.
Pýtate sa na Európu 2, že hrali v jednom týždni tých istých šesť interpretov. Ale keď prišlo toto rádio na Slovensko, vyhýbalo sa piesňam spievaným v slovenčine. Najprv rotovalo Celeste Buckingham, potom niekoľko piesní od Peter Bič projekt, tiež v angličtine, a tak si vytvorilo vlastné hity. Potom tam zaznel Ego a Spirit a pár ďalších našich raperov, a tak zo slovenských interpretov, ktorých rotovala Európa 2, nebolo z čoho vyberať. Navyše Európa 2 hrá najmenej domácej produkcie, okolo 1,5 maximálne 2 percentá. Riaditeľka pani Jitka Fořtová pre Medialne.sk tvrdila, že toto rádio hrá 10 až 15 percent slovenskej produkcie. Neviem, prečo tak zbytočne klamala. Verím, že Európa 2 bude v budúcnosti podporovať domácu modernú a progresívnu produkciu, mladí hudobníci ňou žijú a produkujú ju.
Rádia v minulosti tvrdili, že hrali aj vyšší podiel slovenskej hudby, ale že jednoducho z obáv zo straty poslucháčov z nej ubrali. Ako to hodnotíte? Ako vierohodnú informáciu alebo alibi?
Je to podľa mňa viac-menej alibi, hlavne celoplošných súkromných rádií, ktoré sa navzájom kontrolovali, koľko ktoré hrá slovenskej produkcie, či aj tie iné rádia pri zavedení nového slovenského hitu ho budú tiež rotovať a podobne. Keď nejaké rádio sólovo vytvorilo slovenský hit, tak to bola fakt veľká odvaha a “hrdinský čin”, že dramaturg začal rotovať novú pieseň a vznikol hit.
Napríklad exšéfka nezávislých vysielateľov Eva Babitzová tvrdí, že keď budú rádiá hrať viac slovenskej hudby, tak ich ľudia prestanú počúvať. A v Bratislave a okolí si budú prelaďovať na rakúske Radio O3. Toto vyjadrenie pokladám za zavádzajúce. Po zavedení účinnosti kvót ľudia budú počúvať rádia rovnako, ako ich aj počúvali, možno sa zmení trochu poradie najpočúvanejších, možno budú niektoré trucovať tak, ako to už urobila Europa 2, keď celý deň hrala na protest iba slovenskú hudbu a to aj naschvál popretkávanú nepodarkami a gýčmi. Nevyšlo im to, ich vlastný poslucháči sa tešili a písali do rádia a na Facebook, že sú radi, že konečne počujú slovenskú muziku. No a naše rádiá sú moderované v slovenskom jazyku, tomu najlepšie rozumieme. Veď tá naša slovenčina u moderátorov tak trčala vo vysielaní medzi tou záplavou anglo-americkej produkcie, že poslucháči už žartovali, že “v rádiách by mali aj moderátori rozprávať po anglicky”.
Odporcovia nariadenia upozorňovali, že je rozdiel zaviesť kvóty vo verejnoprávnom rozhlase a na druhej strane v súkromnom rádiu, kde by podľa nich nemal nikto nič diktovať okrem poslucháča. Váš názor na takéto delenie?
Pri tvorbe tohto zákona ministerstvo kultúry prihliadalo na mnohé prieskumy verejnej mienky. Naša Iniciatíva má k dispozícii tri prieskumy z rokov 2013, 2014 a 2015. Prieskum agentúry Focus z júna 2014 preukázal, že až 60 percent občanov má názor, že kvóty by mali platiť aj pre súkromné rádiá. Vysielací priestor je priestor štátu a štát má právo stanoviť podmienky jeho využívania tak, ako je to v iných odvetviach. Súkromné rádia majú slovenský éter len v prenájme a dostávajú na vysielanie licenciu. Rádiá v mnohých štátoch sveta majú podmienku kvót buď v licenciách, alebo v zákone. Pri účinnosti kvót nebude rádiám nikto nič diktovať, ani vami spomínaný poslucháč. Nerobia sa žiadne poctivé prieskumy toho, čo poslucháči chcú počúvať, to by si museli pesničky niekoľkokrát dobre vypočuť. U tzv. call outov pustia v prieskume respondentom v nekvalitnom posluchu telefónu na približne 15 sekúnd pesničku, či sa im páči alebo nie. Tomu snáď nikto neverí, že ju respondenti dokážu objektívne ohodnotiť.
Pri verejnoprávnom Slovenskom rozhlase už dávno mala byť stanovená interná kvóta pre domácu hudbu a, prirodzene, vyššia ako pri súkromných rádiách.
Je znesiteľné, vzhľadom na kvalitu našej produkcie, zvýšenie kvóty od roku 2017 na 25 percent? Teda každá štvrtá pesnička bude slovenská ?
Tak ako v každom štáte, tak aj na Slovensku máme hudbu dobrú aj zlú. Myslím, že po minulé desaťročia sa vytvorilo veľa kvalitnej hudby. Mnohé kvalitné skladby neboli nikdy zaradené do rozhlasového vysielania napriek tomu, že parametre vysielanosti spĺňali. O tom by mohli porozprávať snáď všetci špičkoví hudobníci Slovenska. Len v hudobných archívoch RTVS, Opusu a archívoch nahrávacích a vydavateľských spoločností vzniknutých po roku 1990, sa nachádza vyše 250 000 slovenských hudobných diel, čo by pokrylo nepretržité vysielanie počas troch rokov bez opakovania jedinej skladby. A každý týždeň či mesiac vznikajú nové nahrávky, takže bolo a je z čoho vyberať.
Akých slovenských hudobníkov máte najradšej? Čo vám hrá v autorádiu?
Vážim si všetkých slovenských hudobníkov bez rozdielu žánru, ktorí dokážu vyprodukovať a zahrať kvalitnú hudbu. Počúvam všetko od klasiky, moderného jazzu, rocku, soulu až po pop music. Rádiá počúvam počas mojich dlhých ciest skoro všetky s možnosťou ich prijímania práve tam, kde sa nachádzam. Keď je celá hodina, tak hľadám vysielanie rádia, ktoré má kvalitné spravodajstvo.
Nebojíte sa, že vám, ako tvári iniciatívy, to rádiá možno “vrátia” a že Tublatanku budú hrať menej?
Ja ako muzikant spolu s ostatnými hudobníkmi – podporovateľmi Iniciatívy za slovenskú hudbu sme žiadali nutnosť zmeny od ministerstva kultúry a vlády pre slabú hranosť slovenskej hudby v rádiovom éteri Slovenska. Ten je považovaný za tzv. zlatý poklad každého štátu a jeho občanov. Vznik tohto zákona sa opieral o priaznivé výsledky viacerých prieskumov verejnej mienky. Najnovší z marca roku 2015 zabezpečil aj Slovenský ochranný zväz autorský, ktorý vznik zákona povinných kvót pre slovenskú hudbu tiež podporoval. Považujem tento počin za správny krok ministerstva kultúry a parlamentu, že zákon o povinných kvótach pre slovenskú hudbu bol schválený. Niektorí ľudia si myslia, že my dvaja s Jožom Rážom sme založili túto Iniciatívu preto, aby naše pesničky rádiá viac hrali a dostali sme tým pádom viac peňazí za tantiémy. Ale opak je pravdou. Iniciatívu sme založili pre princíp, teda odstránenie diskriminácie, pre poddimenzovanú hranosť slovenskej hudby a nie pre zvýšené peniaze za tantiémy. Od začiatku viem, že niektoré rádiá sa mi budú chcieť pomstiť a piesne skupiny Tublatanka nebudú hrať.
