Najväčšou investíciou posledných rokov na našom území je príchod automobilky Jaguar Land Rover. Zvýšila táto investícia ekonomicko-investičnú príťažlivosť Slovenska aj smerom do budúcnosti?
Samozrejme, príchod veľkej, nadnárodnej automobilky so sebou väčšinou prináša aj investície ďalších spoločností do subdodávateľského reťazca. Takže prináša so sebou aj veľa svojich „dvorných“ dodávateľov a takisto prispieva k tomu, že už etablovaní dodávatelia, ktorí sú na trhu, investujú zase do rozširovania svojich kapacít, aby dokázali teoreticky pokryť dopyt aj tejto novoprichádzajúcej automobilky.
Treba však povedať, že čo sa týka investícií v automobilovom priemysle, tak nejde len o Jaguar Land Rover, ale tiež o už existujúce závody, ako napr. Volkswagen alebo Peugeot Citroën. Takže ten ´ponukový šok´, ktorý budú ľudia mať v roku 2018 – 2019 bude do značnej miery spôsobený nielen Jaguarom, ale tiež aj aktuálne existujúcimi automobilkami.
Zostaňme ešte pri automobilovej výrobe. Máme vôbec na Slovensku dostatok kvalifikovaných pracovníkov alebo budú musieť veľkí zamestnávatelia najímať lacnejšiu pracovnú silu zo zahraničia?
V podstate už dnes, keď je nezamestnanosť pod 10 %, vidíme v niektorých regiónoch, respektíve niektorých odvetviach, medzi ktoré patrí aj automobilový priemysel, že je veľký problém zohnať kvalitného a kvalifikovaného uchádzača o prácu. Tým pádom rastie aj počet pracujúcich cudzincov, ktorých tieto spoločnosti dovážajú na Slovensko. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v budúcich rokoch, pričom nových ľudí firmy dovážajú prevažne z krajín, ako je Rumunsko, Srbsko alebo aj Maďarsko.
Na druhej strane, portál Business Insider označil Slovensko ako 2. najskorumpovanejšiu krajinu v rámci rozvinutého sveta, čo je mimoriadne závažný faktor. Nemôže takáto negatívna publicita odradiť potenciálnych veľkých investorov?
Tieto prieskumy treba brať v prvom rade ako prieskumy o vnímaní korupcie. To znamená, že korupcia na Slovensku je možno vnímaná ľuďmi viac ako v ostatných európskych štátoch. Samozrejme, znižuje to atraktivitu krajiny v očiach zahraničných investorov, ale nepredpokladám, že to je ten najdôležitejší faktor, ktorý rozhoduje o umiestnení danej investície.
A čo hrubý domáci produkt? Porastie HDP Slovenska aj v najbližšom roku?
Predpokladáme, že rast slovenskej ekonomiky bude pokračovať na úrovni blízko 3 %, akurát mierne by sa mohol oslabiť v dôsledku spomalenia rastu dopytu na európskom trhu, najmä v automobilovom priemysle, kde už posledné dva roky vidno ´dobiehací rast´. Oživenie európskych ekonomík je však stále relatívne robustné a bude podporovať aj slovenskú ekonomiku. Navyše tu budeme mať výraznejší efekt súkromných investícií, keď bude finišovať spomínaný závodu Jaguaru. Plus po tohtoročnom výpadku by sa opäť mali postupne naštartovať verejné investície v podobe výstavby diaľníc a ich infraštruktúr.
Oživenie európskych ekonomík je podľa analytika stále relatívne robustné. Zdroj: TASR
V poriadku, čítame a počúvame „pekné“ správy, že ekonomike sa v poslednom období darí a zažíva rastovú fázu. Napriek tomu pracujú dlhodobo desaťtisíce Slovákov v zahraničí. Aká je šanca, že sa títo ľudia vrátia v najbližšom období naspäť do vlasti?
Už sme spomenuli, že veľa fabrík najmä na západnom Slovensku trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. To znamená, že aspoň pre časť týchto ľudí tu práca určite je. Tie dôvody, prečo odišli do zahraničia, respektíve prečo sa nevracajú, nemusia byť len v otázke, že si tu nevedia nájsť prácu. Môžu byť aj o iných preferenciách, prípadne o platovom ohodnotení. Takže je veľmi otázne, či budú mať záujem vrátiť sa naspäť. Predpokladám však, že väčšina z nich sa domov nevráti.
Nespokojnosť s platmi opakovane vyjadrili aj zdravotné sestry. Naopak, nehrozí ich odchod z krajiny za prácou inam? Čo by to znamenalo pre naše zdravotníctvo? Mohli by aj stúpnuť ceny zdravotných služieb?
Veľmi nerád by som o tomto špekuloval (úsmev). Určite sú krajiny západnej Európy, kde sú mzdy v zdravotníctve vyššie. Na druhej strane, tieto krajiny majú aj vyššie životné náklady. To znamená, že reálna mzda nemusí byť až o toľko vyššia. Ale nejako presne som to neporovnával. Ono možno to dochádzanie, ako v prípade Rakúska, môže tie celkové náklady znížiť. Ale fakt nedokážem do detailov povedať viac k tomuto sektoru.
Druhou štrajkujúcou skupinou sú učitelia, tu je však odchod do zahraničia aj pre perfektnú znalosť jazyka komplikovanejší. Prioritou je teda zvýšenie platov. Dočkajú sa ich učitelia?
Vláda ohlásila, že plánuje zvyšovať platy aj v nasledujúcich rokoch. To znamená, že ten rast reálnych miezd by v budúcom roku mali mať (učitelia – pozn.red.) a aj priemerná mzda by mala rásť rýchlejšie.
Takže tým pádom už budú spokojní a nebudú štrajkovať…
Toto vám zaručiť neviem (smiech). Požiadavky učiteľov však nie sú len v rovine miezd, ale týkajú sa aj celkovej reformy školstva. Uvidíme.
Ceny nehnuteľností idú po krízových rokoch zase pomaličky nahor. Aký očakávate vývoj na realitnom trhu? Mali by mladí ľudia s kúpou nehnuteľnosti ešte vyčkať alebo je budúci rok vhodný na zaobstaranie nehnuteľnosti?
Dopyt na trhu zostane asi relatívne vysoký, mierne sa však zníži dostupnosť hypoték, keďže Národná banka Slovenska plánuje prijať ďalšie opatrenia na spomalenie dynamického rastu hypoték, čím chce ochrániť banky aj klientov pred rizikami, ktoré z toho vyplývajú. V roku 2017 sa teda asi nebude až v takej miere dať financovať kúpa nehnuteľnosti bez vlastných zdrojov a pravdepodobne bude nevyhnutné mať vo väčšine prípadov aspoň 20 % ceny nehnuteľnosti vo vlastných zdrojoch, to znamená mimo hypotéky. Čo by mohlo teoreticky znížiť dopyt a trošku spomaliť rast cien nehnuteľností.
Ak by sme to teda mali zhrnúť, čo sú najväčšie ekonomické riziká pre bežného človeka, pred ktorými musí byť v roku 2017 na pozore?
Časť rizík sa už vlastne vytvorila. Uvidíme teraz, do akej miery sa v tej ekonomike aj prejavia. Pochádzajú najmä z externého prostredia. To znamená brexit, ktorý môže spomaliť ekonomický rast. Možným rizikom je aj zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta, ktorý môže spomaliť globálnu ekonomiku. Predpokladám však, že oproti jeho volebnej kampani budú jeho skutky umiernenejšie a nejaký zásadný vplyv to na globálnu, nieto ešte našu ekonomiku, mať nebude.
V čom sa bude teda nadchádzajúci rok líšiť od roku 2016?
Myslím, že budúci rok bude veľmi podobný s končiacim rokom. Aj čo sa týka štruktúry rastu. Pozitívne je, že rastie spotreba domácností a spotrebiteľská dôvera sa dostala na pokrízové maximá. Možno sa o trošku spomalí rast reálnych miezd. Do mierneho plusu by sa v budúcom roku mala vrátiť inflácia, ale rast cien bude aj tak relatívne tlmený.
