Ministri obrany Slovenska a Českej republiky podpísali dohodu o vzájomnej ochrane vzdušného priestoru. Čo v praxi znamená táto dohoda? Môžete uviesť nejakú konkrétnu situáciu, na ktorú je stavaná?
Táto dohoda sa pripravovala dlhodobo, pretože nejde o jednoduchú záležitosť. Treba oceniť, že bola podpísaná. Využiť ju budeme môcť vo viacerých prípadoch a jedným z nich je aj situácia, ktorá by teoreticky mohla nastať pri výmene nadzvukového letectva na Slovensku. Keď sa zbavíme starých lietadiel – Migov, kým nebudeme mať k dispozícii nové lietadlá, tak by sme mohli požiadať Českú republiku o dočasnú ochranu nášho vzdušného priestoru. Okrem toho ale dohoda znamená, že budeme môcť realizovať spoločné aktivity tak vo vzdušnom priestore Slovenska, ako aj Českej republiky. Prakticky tak budeme môcť my lietať nad českým územím a využívať ich letecké základne a rovnako aj Česi. Pozitívne aspekty tejto dohody teda spočívajú jednak vo výcviku a aj v spoločnej ochrane vzdušného priestoru.
Hovoríte o pozitívnych aspektoch, má dohoda aj nejaké negatívne aspekty?
Negatívne aspekty na tejto dohode nevidím. Jedine možno politická citlivosť. Niektorí ľudia na Slovensku si totiž nevedia predstaviť, že by ochranu nášho vzdušného priestoru robila iná krajina. Treba ale povedať, že v zahraničí je to relatívne štandardné. Taliani napríklad robia ochranu Slovincom, NATO robí ochranu nad Pobaltím a tak ďalej, a aj vzhľadom na veľmi blízke vzťahy medzi Slovenskom a Českou republikou si myslím, že je veľmi dobre, že sa takáto dohoda podpísala, a môže to byť veľmi výhodná spolupráca.
Je Slovensko schopné byť v rámci tejto dohody Českej republike rovnocenným partnerom?
Áno, aj v súčasnosti sme schopní realizovať spoločný výcvik a spoločné vzdušné operácie. Naša dnešná technika už je ale zastaraná a kazí sa. V prípade, že by sme mali rovnakú techniku ako česká strana – to znamená dokončili by sa už dlho prebiehajúce rokovania so švédskou firmou Saab a obstarali by sme lietadlá Gripen – v tom prípade by sme sa mohli deliť tak o náklady na logistiku, náhradné diely, ako aj o náklady na výcvik a podobne. Zároveň by to bolo výhodnejšie aj z hľadiska interoperability, keby sme mali rovnaké stroje, a výhody tejto dohody by boli ešte väčšie.
Dalo by sa teda povedať, že pri súčasnej situácii je táto dohoda výhodnejšia pre nás ako pre Česko?
Áno. Túto dohodu sme iniciovali hlavne my. Je to najmä preto, že by pre nás bolo výhodné požiadať Českú republiku o ochranu nášho vzdušného priestoru v prípade, že by sme mali nejaké medziobdobie pri obstarávaní novej techniky.
Podľa ministra Gajdoša sa podobná zmluva pripravuje aj s Poľskom a Maďarskom. Vznikne teda akýsi vyšehradský vzdušný priestor?
Je úplne štandardné, že krajiny regiónu sa snažia v rôznych záležitostiach spolupracovať a jednou z nich je aj ochrana vzdušného priestoru. Už dnes máme podpísané rôzne dohody, takzvané cross-border operations, ktoré umožňujú jednotlivým krajinám, aby povedzme pri únose dopravného lietadla mohli prekročiť medzištátne hranice pri prenasledovaní tohto lietadla. Ochrana vzdušného priestoru je ale podstatne citlivejšia záležitosť, a preto si nemyslím, že sa s akoukoľvek inou krajinou dostaneme v dohľadnom čase až k takej dohode, ako sme uzavreli s Českom.
Prešiel by som k našim záväzkom voči Severoatlantickej aliancii. Americký minister obrany James Mattis sa nechal počuť, že buď členské štáty NATO zvýšia svoje výdavky do armády, tak ako bolo dohodnuté, na 2 % HDP, alebo sa oslabia americké záväzky voči Aliancii. Ako by takéto oslabenie záväzkov mohlo vyzerať a čo by pre nás znamenalo?
Toto je relatívne silné vyjadrenie nového ministra obrany USA, ktoré ale ide v súlade s tým, čo sme počuli tak od nového prezidenta Trumpa, ako aj bývalého ministra obrany. Upozorňujú na to, že je neudržateľné, aby Spojené štáty donekonečna investovali oveľa väčšie prostriedky na ochranu európskeho kontinentu ako samotné krajiny Európy. Očakávam, že takéto vyjadrenia budú silnieť. Na druhú stranu ale treba povedať, že situácia okolo obranných rozpočtov sa v Európe zlepšila. Keď si porovnáme situáciu s predchádzajúcim rokom, tak nárast obranných výdavkov v európskych krajinách bol v niektorých krajinách veľmi výrazný, inde menej, ale bol. Ja verím, že toto apelovanie americkej administratívy bude vypočuté. Nemyslím si ale, že by nastala nejaká zásadná zmena postoja USA voči NATO, ani keď krajiny Európy nebudú dávať 2 % HDP na obranu. Na druhej strane, mali by sme k tomu pristupovať zodpovedne, lebo ozbrojené sily viacerých európskych členov NATO vrátane Slovenska sú dlhodobo v zlom stave a nie sú adekvátne modernizované, a je to vidno. My by sme teda v prvom rade mali dvihnúť náš rozpočet na obranu preto, aby sme mali adekvátne ozbrojené sily.
Je pre Slovensko hranica 2 % dosiahnuteľná v dohľadnom čase?
Všetko je otázka politickej vôle. Napríklad Estónsko, čo je krajina ešte menšia ako my, zvládla zvýšiť rozpočet na armádu na spomínané 2 percentá a zároveň má vyrovnaný štátny rozpočet. Je teda dôkazom, že sa to dá a zvládnu to aj malé krajiny. Všetko je len otázkou toho, akým spôsobom sú delené financie v štáte a aká je politická vôľa. V Estónsku je politická vôľa zjavne oveľa vyššia ako u nás.
Ak vezmeme do úvahy jej súčasný stav, sú vôbec 2 % HDP v našom prípade dosť na to, aby sme slovenskú armádu niekam výraznejšie posunuli?
Jedna vec je, že máme nízky obranný rozpočet, druhá vec je, že máme vysoký rozpočtový deficit, ktorý sme si nazbierali za niekoľko rokov. Keby sme aj hneď teraz rozpočet zvýšili na tie 2 %, stále budeme musieť investovať aj 2 – 3 miliardy, aby sme vôbec dobehli modernizácie, ktoré sme mali urobiť už pred rokmi, a aby sme mohli povedať, že základné druhy techniky máme modernizované.
Kam treba podľa vás v rámci armády primárne investovať, kde sú najväčšie rezervy?
Primárne by sme mali dokončiť projekty, na ktorých sa už niekoľko rokov malo robiť. Spomeniem dokončenie tendra na radary – máme staré ruské radary, ktoré majú už veľké problémy z hľadiska funkčnosti – to je prvá vec. Druhá vec je, samozrejme, nadzvukové letectvo, ďalej kolesová a pásová technika pozemných síl, kde chýbajú obrovské peniaze. Podľa prepočtov by sme mali len do kolesovej a pásovej techniky investovať v najbližších rokoch viac ako miliardu eur, aby sme ju adekvátne zmodernizovali. Posledná oblasť, ktorú by som chcel spomenúť, sú vrtuľníky. Obstarali sme niekoľko transportných vrtuľníkov BlackHawk, ktoré sú ale prakticky holé a treba ich dozbrojiť. Tých oblastí, kam by bolo potrebné investovať, je naozaj dosť.
