Boj so suchom. Odborník ukazuje cestu

0
Pavol Nejedlík (Autor: TASR - Martin Baumann)

Viac ako polovica Česka je údajne ohrozená suchom. Ako je to na Slovensku, kde býva najviac zrážok, kde najväčšie suchá?

Rozdiely medzi Čechami a Slovenskom nie sú veľké. Hornaté časti majú, prirodzene, viac zrážok. Najviac zrážok na Slovensku padá v horských polohách na severe krajiny a v Nízkych Tatrách, kde ročné úhrny dosahujú miestami viac ako 1 500 mm. Najnižšie ročné úhrny pod 550 mm sú v južnom povodí Váhu v priestore približne vymedzenom od Piešťan po Komárno a od Trnavy po Gabčíkovo. Dlhodobé sucho zasahuje na Slovensku hlavne kotliny stredného Slovenska, časť stredného Považia a juhovýchod územia.

Oblasti s vodnými nádržami sú na tom v prípade súch teoreticky najlepšie, v praxi to však býva inak. Ako je to na Slovensku?

Objem vodných nádrží je dôležitým ukazovateľom, ale rovnako dôležité je mať systém transportu vody a v prípade sucha jej efektívne využitie v teréne. Na Slovensku sme mali na sklonku socializmu viac ako 300 000 hektárov pod závlahou, momentálne sa uvádza okolo 60 000 hektárov pod závlahou. Dostatok vody v nádržiach nám teda globálne situáciu nerieši.

Sucho ovplyvňuje úrodu. Čo a ako pestovať, ako to môže zlepšiť situáciu v krajine?

Situáciu vylepšia hlavne závlahy, toto je však otázka nových investícií, pretože staré systémy sú zväčša už nepoužiteľné. Okrem toho je to orientácia na suchovzdorné odrody rastlín a uplatnenie vhodnej agrotechniky. Tieto prvky farmári zväčša uplatňujú.

Údajne sú zrážkové cykly všeobecne menej pochopené a čitateľné ako teplotné cykly, a preto až o desaťročia budeme vedieť povedať, či ide o odchýlku alebo trend.

Teplota je územne oveľa menej premenlivý prvok než zrážky. Navyše pri náraste teploty atmosféry je atmosféra schopná prijať viac vody, čo podmieňuje zrážkovú činnosť. Na území Čiech, Slovenska a časti Rakúska sa pritom ukázali miestami protichodné a nejednoznačné trendy vo výskyte sucha. Tie sa dajú očakávať aj v budúcnosti. Negatívnou črtou očakávaného vývoja v strednej Európe je, že hlavne v nížinných oblastiach veľká časť letných zrážok spadne vo forme intenzívnych lejakov, a teda veľká časť vody rýchlo odteká.

Objavujú sa úvahy, či nie je voda príliš lacná, a uvádza sa ako príklad izraelský model, teda dramatický nárast platieb za vodu pri spotrebe nad istú hranicu. Čo si o tom myslíte?

Izrael má špecifickú situáciu – geograficky, ekonomicky aj politicky. Vodná politika Izraela je u nás asi ťažko aplikovateľná. U nás sa o cene vody na závlahy hovorí vlastne len v poslednom roku a aj to pod tlakom regulácií Európskej komisie. Neúmerné zvýšenie cien vody však boj so suchom neurýchli.

Občania ČR môžu získať desaťtisíce korún na zadržanie zrážkovej vody na zavlažovanie záhrady a na využitie odpadovej, takzvanej sivej vody, vytekajúcej z kúpeľní bez využitia do kanálov, na splachovanie WC. Viete o nejakých podobných projektoch na Slovensku?

Podobné aktivity som na Slovensku nezaregistroval, možno existujú. Aplikácia odpadovej vody na závlahy však môže byť otázna v súvislosti s jej kvalitou.

- Reklama -