Blaha pre PL: Kiska je de facto taký malý Bašternák. Keby bol trochu chlap, tak by už odstúpil. Stabilitu EÚ prinesie jedine dohoda mocností s tými slabšími

0
Ľuboš Blaha (Autor: TASR)
Začnime, prosím, aktuálnou témou neúspešnej kandidatúry Slovenska v súboji o sídlo európskej liekovej agentúry, ktorá sa musí sťahovať z Veľkej Británie z dôvodu brexitu. Vyjadrili ste sa, že aj v tomto prípade sa ukázalo staré známe „väčší pes žerie“. Čo ak to takto bude ďalej pokračovať aj pri tvorení jadra EÚ, že tie menšie štáty dostanú, takpovediac, len zvyšky? 
 
Samotná Európska únia a lídri tých najväčších štátov, ako sú Francúzsko a Nemecko, si musia položiť otázku, či chcú mať rozdrobenú Európu, ktorá nebude stabilná a jednotná, čím oslabia vlastné záujmy a samých seba, alebo chcú mať Európu, ktorá sa bude vzájomne rešpektovať a rozvíjať istú konvergenciu. To je otázka pre nich. Takto to v geopolitike funguje už po stáročia: pokiaľ sa tí najväčší hráči budú správať arogantne a budú myslieť čisto len na seba, tak svet sa rozdrobí a bude z toho len nenávisť, nacionalizmus a vojny. Stabilitu prinesie jedine to, ak by sa mocnosti dokázali dohodnúť s tými slabšími na vytvorení spravodlivého prostredia. To je jediná cesta pre Európu a my musíme bojovať proti tomu, aby tu pokračoval západný šovinizmus a západná arogancia. Nehovorím, že každý na Západe by mal pocit nadradenosti, ale veľmoci sa často správajú veľmi jednostranne, povýšenecky a sebecky, čo nie je cesta k spravodlivej a stabilnej Európe. 
 
Ďalej ste v tejto veci napísali, že „Slovensko nikdy nemôže svojimi ponukami prekonať Holanďanov, Talianov, Francúzov či Škandinávcov, ktorí majú viacej peňazí aj moci“. Tak prečo podľa vás mala lieková agentúra EÚ sídliť práve u nás, mali sme na to podmienky?
 
Keby sídlo tejto agentúry skutočne vyberala nezávislá komisia odborníkov, ktorí by si robili „fajky“ nejakých technických kritérií, a fungovalo by to ako v grantovej komisii alebo ako keď si dávate posudzovať dizertačnú prácu, tak vtedy by som povedal: Jasné, chápem, že niekto je viac alebo menej pripravený, lebo nie som odborníkom na medicínu a asi by som sa spoľahol na názor odborníkov. Lenže všetci vieme, že takto to nefunguje. Všetci vieme, ako prebiehal výberový proces, že Taliani sa snažili lobovať u Litovčanov a u Lotyšov a ponúkali im vojakov proti Rusku, aby si získali ich podporu. Ďalšie bohaté štáty zase využívali svoje nástroje, aby podporovali svoj záujem pri hlasovaní tých slabých štátov. Takto to fungovalo. Litovčan, ktorý hlasoval za Miláno, zaň nehlasoval preto, že by spĺňalo technické kritériá, ale preto, lebo sa dohodli na protihodnote. Nehrajme sa teraz, že to bolo nejaké technické rozhodovanie, ktoré odborníci schvaľovali. Toto bolo čisto geopolitické rozhodnutie a v odbornej literatúre sa tomu hovorí „konský handel“. Funguje  to spôsobom, že veľmoci si svoje pozície vždy ošetria lepšie, pretože majú viac moci, zdrojov aj peňazí, a potom je samozrejmý hnev menších štátov, ktoré ešte žiadnu agentúru nemajú, že im to vždy vyfúkne nejaký Amsterdam – Holanďania sú v tomto veľmi aktívni, už majú tretiu agentúru – alebo nejaké iné mesto, resp. iný štát, ktorý je mocnejší a dlhodobo využíva a zneužíva svoju pozíciu. Treba sa na to pozerať tak, že nešlo o technické kritériá, ale o číru geopolitiku, handel a opäť sa ukázalo, že západné bohaté štáty myslia iba na seba. Potom strácajú tie slabšie štáty, ich dôveru a európsky sentiment, pričom akoby zabúdali, že fungovanie Európskej únie podľa zákonov džungle nemôže zabezpečiť udržateľnú európsku budúcnosť.  
 
Je toto zneužívanie moci veľkými západnými štátmi podľa vás dôvodom, pre ktorý rastie v strednej Európe skepsa voči súčasnej politike EÚ? 
 
Samozrejme. Zoberte si, prečo bola na Slovensku aj v celej strednej Európe dlhodobo populárna myšlienka veľkej zjednotenej Európy a európskej integrácie? Pretože všetci verili tomu, že dobehneme životnú úroveň Rakúska a ďalších západnejších, bohatších európskych štátov, že tu bude rovnosť a že sa aj menšie chudobnejšie štáty dostanú k tomu, aby sa dotiahli na tie väčšie, bohatšie. Na to sú ale potrebné ústupky silnejších aktérov, hovorí sa tomu občas aj pozitívna diskriminácia. Tá sa vyznačuje ohľaduplnejším prístupom tých veľkých hráčov v každej spoločnosti, ktorá je nerovná. Je to ako v trhovom prostredí. Pokiaľ by sme nepomáhali trošku ženám alebo iným menšinám, ktoré majú komplikovanejšiu štrukturálnu situáciu, tak by sa na základe pravidiel džungle v živote nedostali na vyššie pozície, pretože ich od rána do večera gniavi systém. Toto by malo platiť aj v geopolitike, že slabšie štáty, napríklad v Európskej únii, potrebujú pomocnú ruku. Áno môže sa stať, že napríklad v prípade liekovej agentúry by jej zamestnanci radšej pracovali v Amsterdame, ktorý má stáročnú tradíciu tolerancie a je ekonomicky vyspelým mestom, ako napríklad vo Vilniuse, Rige, Bukurešti alebo Bratislave, ktoré nemajú až také meno medzi ľuďmi na Západe. 
 
Ak budeme ale takto postupovať naďalej, tak nič nepôjde na východ, nijako sa nebude rozvíjať východ a stred Európy a región bude upadať. Ak to má takto fungovať, že silnejší silnejú a slabších necháme napospas, tak to Európa nemôže vydržať, pretože budú rásť negatívne emócie voči tejto nespravodlivosti a západnému šovinizmu. Euroskepsu nemôžeme poraziť tým, že budeme pomáhať silnejším a udupávať tých slabších. Práve rozhodnutia, ako sú dvojaké štandardy potravín alebo dosť arogantné odobratie miesta generálneho tajomníka OSN nášmu regiónu či situácia s plynovodom Nord Stream, kde sa idú Nemci s Rusmi napriek sankciám, ktoré tak falošne a nezmyselne presadzujú, dohodnúť, že spravia tento biznis, takisto otázka liekovej agentúry, toto všetko sú dôkazy a nahrávky na smeč všetkým euroskeptikom. Mňa to mrzí, pretože toto zabíja európsky projekt a myslím si, že v tomto prípade nesie vinu Západ.  
 
Tvrdíte, že „odpor voči dvojakým štandardom a arogancii západných štátov“ v rámci EÚ rastie aj u nás na Slovensku. Ako sa dá tento trend podľa vášho názoru zvrátiť, ak je to teda ešte vôbec možné? 
 
To je akademická otázka, ktorá leží na stole už niekoľko desaťročí. Či sa Európa bude vyvíjať ako sociálna Európa, ktorá chce pomáhať slabším regiónom aj slabším ľuďom, alebo to bude len také otvorené voľnotrhové kolbište, kde budú víťaziť veľké nadnárodné korporácie a silné štáty. Veľa ľavičiarov na Slovensku, a ja som bol jedným z nich, verilo, že Európska únia sa môže premeniť na projekt, ktorý bude oveľa demokratickejší a sociálnejší, ale čoraz viac empirických dôkazov svedčí o tom, že to nebude možné alebo to nebude také ľahké. Sme v štádiu, keď sme zažili vyjednávania EÚ o Transatlantickej dohode o obchode a investíciách (TTIP), kde sa Európa správala vyslovene nedemokraticky a neoliberálne. Máme za sebou grécku krízu, kde zmangľovali Grécko len pre výhody francúzskych a nemeckých bánk. Máme za sebou krízu na Ukrajine, kde sa šírila neskutočná, hlúpa rusofóbia zo strany západných štátov, a mohli by sme pokračovať. Mám pocit, že sen o rovnomernom rozvoji Európy, o sociálnej Európe sa v tej podobe, akú ponúka súčasná Európska únia, pomaly rozplýva. 
 
Predsedáte Výboru NR SR pre európske záležitosti. Uberá sa podľa vás budovanie takzvaného jadra EÚ tým správnym smerom, keďže ide, zdá sa, práve cestou prehlbovania rozdielov, ako ste spomínali? 
 
Rozlišujme debaty o Európe a realistické úvahy o tom, čo je výhodné pre Slovensko, inak sa zamotáme. Pri diskusii okolo jadra je podľa mňa kľúčovejšie to, čo sa snažil naznačiť aj Robert Fico, že v situácii, keď je Slovensko do veľkej miery ekonomicky a sociálne závislé od mnohých trhov ako Nemecko či Francúzsko, je dobré vyslať signál, že máme záujem ďalej spolupracovať. Určite máme záujem aj na tých integračných mechanizmoch, napríklad v sociálnej oblasti alebo oblasti bezpečnosti, ktoré nás môžu posilniť. Ak má byť myšlienka jadra o tomto, tak je to v poriadku, lebo chceme mať sociálny systém ako na Západe a chceme aj ukončenie daňových súbojov o to, kto bude mať nižšie dane pre kapitál, pretože to zabíja celú Európu. Chceli by sme posilniť aj našu bezpečnosť a vymaniť sa spod závislosti od USA a NATO, takže sú veci, v ktorých Európa môže pomôcť, to je v poriadku, ak sa bavíme o tomto. Ale ak sa bavíme o veciach, o ktorých sme hovorili doteraz, ako sú šovinizmus, nerovnosť a záujmy západných veľmocí v Európe, tak by malo Slovensko jednoznačne povedať, že takto si Európu ani žiadne jadro nepredstavujeme. 
 
V tejto fáze sme však vyslali len signál, že na rozdiel od niektorých iných štátov v okolí máme záujem integrovať sa v sociálnej a ekonomickej oblasti. Napokon máme euro a je to akosi predurčené. Ale na druhej strane treba povedať, že si neželáme kolonizáciu kultúry, o čo išlo, ako sa ukázalo, pri téme migrácie alebo si neželáme, aby nás niekto rozoštvával s Ruskom, keďže náš postoj k Rusku je historicky, kultúrne aj politicky oveľa priateľskejší, než je to mnohokrát na Západe. V týchto oblastiach musíme byť veľmi asertívni a aj v spojenectve s našimi priateľmi z Českej republiky, Maďarska a Poľska musíme v EÚ nahlas hovoriť, že dosť bolo arogancie a musíme Európu budovať inak. 
 
Pripomenuli sme si 17. novembra výročie Nežnej revolúcie a vy ste sa na sociálnej sieti tak trochu pochytili s Luciou Nicholsonovou, ktorá sa po vašom statuse vyjadrila, že si nezaslúžite byť v parlamente, ak tvrdíte, že november 1989 priniesol slobodu a demokraciu len niektorým Slovákom. Ako ste to mysleli? 
 
Som povolaním vysokoškolský pedagóg a politický filozof  a to znamená, že analyzujem kategórie, ako je sloboda, rovnosť a demokracia, celý svoj život. Čítam o tom stovky kníh, napísal som o tom niekoľko ďalších a keď hovorím o tom, ako si predstavujem slobodu,  mám na mysli konkrétnu interpretáciu slobody. To znamená slobodu od materiálneho nedostatku, čomu sa odborne hovorí pozitívna sloboda. Ide o to, akú má chudobný človek slobodu, keď nemá prostriedky. Akú má slobodu bezdomovec, ktorý žije pod mostom, alebo človek, ktorý keď príde o zamestnanie nemá žiadne sociálne benefity, akú slobodu má ten, kto si nemôže dopriať ani dovolenku, atď. Mnohým ľuďom po roku ´89 systém nielenže túto slobodu nedal, ale dokonca im ju vzal. Táto sloboda bola prítomná pred rokom 1989 v tom, že ľudia mali byt, mali robotu, zdravotnú starostlivosť a vzdelanie. Toto ľuďom kapitalizmus de facto vzal. 
 
Takisto je to z hľadiska demokracie. Ak ju chápeme čisto iba ako formálne právo raz za niekoľko rokov hodiť do urny hlas nejakej strane, tak takúto demokraciu ľudia dostali, ale nedostali tzv. participatívnu demokraciu v zmysle spolurozhodovania, že by sa mohli reálne zúčastniť na politických procesoch a verejných rozhodnutiach, a to pravidelne, a najmä vo firmách, kde pracujú a majú, žiaľ, často podmienky ako v autokracii. Rôzni sociopatickí manažéri a finančné skupiny ovládajú podniky a ľudia tam pracujú ako v armáde. Takto to fungovať jednoducho nemôže. Musí fungovať demokracia aj v podnikoch aj v každodennom chode štátu. O tomto hovorím, keď hovorím o demokracii, ktorú surový kapitalistický režim budovaný prvé roky po roku ´89 ľuďom proste vzal. 
 
To neznamená, že je všetko stratené. Moja vízia je, aby sme myšlienku slobody a demokracie chápali oveľa sociálnejšie a nezneužívali to len na falošné liberálne ódy na november 1989, kde reálne oslavujeme často úplných farizejov, ktorí si prezliekli kabáty. Deň pred 17. novembrom boli veľkí komunistickí funkcionári a deň po revolúcii z nich boli ešte väčší kapitalisti. To je aj prípad prezidenta Andreja Kisku, ktorý pracoval pre Socialistický zväz mládeže, kde bol funkcionárom, a odrazu sme ho po roku 1989 videli ako veľkého amerického podnikateľa a milovníka slobody a demokracie. Myslím si, že toto pokrytectvo prekáža čoraz viac ľuďom. Keď má byť obhajcom slobody, demokracie a tej akože inteligentnejšej formy vlády v rámci liberálnej demokracie pani Nicholsonová, ktorá si nevedela spraviť ani vysokú školu, tak potom ľudia pociťujú nielen hnev, ale aj trpkosť toho, že takéto typy dnes kážu na Slovensku ľuďom, komu majú fandiť a čo si majú myslieť. Chcem poďakovať ľuďom, ktorí budovali Československú socialistickú republiku, na ktorých sa zabúda a médiá z nich robia akýchsi vinníkov a dehonestujú ich za to, že v niečo verili, niečo budovali. Myslím si, že je to nesprávne a títo ľudia si zaslúžia naše uznanie – vrátane komunistov. 
 
Musí prísť nová revolúcia, aby na Slovensko prišla zmena? A aká zmena by to mala byť? 
 
Už som povedal, že som politológ a treba v tomto prípade povedať, ako chápeme slovo revolúcia. Je to radikálna systémová zmena. Chce to teda radikálnu zmenu? Áno, keď sa o tom bavíme v tejto podobe, že ide o systémovú radikálnu zmenu, tak áno, myslím si, že nielen Slovensko, ale aj celá Európa potrebuje práve takúto zmenu, aby tu bol systém, ktorý slúži oveľa viac potrebám ľudí a nie bankám, nadnárodným korporáciám a oligarchom. Bez debaty potrebujeme veľmi silnú transformáciu. Mnohí ľudia si pod slovom revolúcia predstavujú krvavý prevrat, ktorý sa odohráva v nejakej latinskoamerickej krajine, prípadne v Rusku, ako kedysi za boľševikov. Preto treba zdôrazniť, že ak hovorím o revolúcii, tak myslím revolúciu v tom, aby sme sa správali k sebe lepšie, k ľuďom lepšie a vytvorme systém, ktorý bude sociálne oveľa spravodlivejší a ľudia si v ňom budú rovnejší so základnými právami na dôstojný život. Toto je základné ľavicové posolstvo a v dnešnom dosť nechutnom, zúrivom, neoliberálnom kapitalizme spolu s narastajúcou globalizáciou ľudia strácajú aj posledné zvyšky istôt. Potom rastie skepsa nielen voči kapitalizmu, ale aj humanizmu. Zmenu k lepšiemu môže priniesť len socialistická ľavica. Šanca tu je. Myslím si, že kapitalistický systém je tehotný“ svojím zánikom.
 
Tieňovú vládu, ktorú predstavilo opozičné hnutie OĽaNO, ste síce už zhodnotili, ale mohli by ste, prosím, povedať, čo konkrétne vyčítate tímu, ktorý predstavil Igor Matovič, alebo ide len o neho osobne? 
 
Mne príde Matovič ako dosť smiešna postavička slovenskej politiky, ktorá neponúka žiadne alternatívy ani nič zmysluplné alebo racionálne. On je taký šašo. Keby bol iba šašom a mal okolo seba ešte nejaký komparz, tak sa zasmejem a idem ďalej, ale problém je v tom, že on nie je len šašo, ale spáchal daňové podvody, o ktorých sa dlhodobo hovorí. Dokonca využil svoju matku na to, aby denne prejazdil 600 kilometrov na tej svojej slávnej fabii. Samozrejme, že všetci tušíme, že je to s tou fabiou len výmysel, aby sa zbavil daňovej povinnosti, ale on sa ďalej s plechovým ksichtom tvári, že je všetko v poriadku. Takéhoto človeka keď kryje niekoľko ďalších ľudí typu pani Remišovej a ďalších, ktorí stáli za ním na tej tlačovke, tak to celé pôsobí mimoriadne nedôveryhodne. Základná otázka je, ako môže niekto veriť ľuďom v tieňovej vláde Igora Matoviča, ktorí kryjú daňového podvodníka? A navyše majú zhruba 10 percent podľa prieskumov. Keď sa robí tieňová vláda vo Veľkej Británii, kde má jedna strana 39 percent a druhá 40, tak to dáva zmysel. Ale keď to robí strana, ktorá ani nie je líderkou opozície, mimochodom, takej opozície, ktorá sa ani len nevie dohodnúť na spoločnej tieňovej vláde a potom ju vytvárajú takéto smiešne projektíky ako OĽaNO, tak potom môže urobiť tieňovú vládu aj Boris Kollár a všetky jeho ženy. To isté by mohol robiť aj Kotleba a určite by to s radosťou urobil aj Beblavý a ďalšie čudesné projektíky, ktoré vznikajú. To by sme tu potom ale mali 56 tieňových ministrov a ak toto má byť cesta pre Slovensko, tak to patrí skôr do dejín humoru a nie politiky. 
 
Súhlasíte s výzvou vášho straníckeho šéfa a premiéra Roberta Fica, že by mal prezident Andrej Kiska zaplatiť lety vládnym špeciálom z Bratislavy do Popradu a späť? 
 
Ešte predtým, ako to urobí, by mal prezident odstúpiť za to, čo urobil. Dnes máme v najvyššej ústavnej funkcii človeka, ktorý sa priznal, že spáchal daňové podvody. To je niečo, čo nemá žiadna krajina vrátane Pobrežia Slonoviny. Zároveň máme v najvyššej ústavnej funkcii človeka, ktorý prelietal šialenú sumu peňazí od daňových poplatníkov na cesty domov za rodinou. Myslím si, že niečo také si nedovolil ani diktátor v Uzbekistane alebo Turkmenistane. Mám pocit, že s takýmito dvoma predpokladmi pán prezident nemá morálne právo zastávať svoju funkciu. Je neuveriteľné, že napriek tomu ho kryjú mnohí novinári a intelektuáli, a keď do toho pridám tie jeho ťažké lapsusy, ako je nevymenovanie sudcov ústavného súdu, a keď si predstavím, ako poškodzuje naše vzťahy s Čínou a Ruskom a nerešpektuje líniu našej zahraničnej politiky, tak to nie je len otázka peňazí, ktoré má vrátiť štátu. Pán Kiska je milionár a mohol by si zaplatiť tieto výdavky, ktoré zneužil v štátnom rozpočte. Dokonca by to spraviť mal, v čom podporujem Roberta Fica. Toto ale nie je definitívne riešenie, riešenie je, že by mal vyvodiť politickú zodpovednosť za svoje porušenia zákona, ktoré spáchal v prípade daňových podvodov, a za svoje veľmi vážne pochybenia. Z tohto hľadiska pán Kiska nemá čo robiť na svojej pozícii. Keby bol aspoň trochu chlap, tak by už dávno odstúpil. Už aj rozprávkový Mimoň by na jeho mieste odstúpil.
 
Keď hovoríme o Andrejovi Kiskovi, vráťme sa ešte k daňovej kauze jeho firmy, ktorú dala znova preveriť generálna prokuratúra. Nedošlo v tomto prípade podľa vás k použitiu „dvojakých štandardov“ len preto, že išlo o prezidenta? 
 
To je to, o čom som hovoril, keď som povedal, že Slovensko aj celá Európska únia potrebuje nový revolučný prístup. Nie je predsa možné, aby sa rôzne korporácie ako Apple, milionári ako Kiska a bankári vyhýbali plateniu daní, ako to vidíme aj cez Panama Papers a teraz Paradise Papers. Dnes už platia dane hádam iba zamestnanci, lebo tí ich platiť musia, a mnohí ťažko pracujúci ľudia, ktorí nemajú dostatok právnikov, aby dokázali takto špekulovať. Keď nakoniec dospejeme do štádia, že takéto veci robí priamo prezident Slovenskej republiky, že špekuluje a snaží sa vyhýbať plateniu daní, tak sa dostávame do situácie, že ľudia neveria ničomu, a to je problém z hľadiska demokracie. Keď sa na to pozeráme čisto právne, tak áno, môže stokrát rozprávať, že využil nejaké legálne cesty a pokúšal sa ako nejaký Ostap Bender v románe Iľfa a Petrova zužitkovať, čo sa dá, aby sa sám obohatil, to všetko môže rozprávať, ale ako prezident musí byť morálnou autoritou, musí podporovať napĺňanie štátneho rozpočtu a musí motivovať ľudí, aby platili dane a dodržiavali pravidlá. Z tohto hľadiska mám pocit, že prezident maximálne zlyhal. Zoberte si tú mieru hystérie, aká sa vytvorila voči tomu zbohatlíkovi Bašternákovi, ktorý spravil daňové podvody a správal sa veľmi podobne ako Kiska. Prečo to isté nebolo pri Kiskovi? Veď Kiska je de facto takým malým Bašternákom. Keby sa médiá takisto zamysleli nad Kiskom ako nad Bašternákom a lynčovali by ho aspoň tak ako nášho ministra Kaliňáka, ktorý len poznal Bašternáka, tak si ľudia povedia, že fajn, je to fér, padni, komu padni. Ale Kisku médiá chránia ako dievčatká svoje bábiky. Ak by sme nasadili tú istú logiku ako pri Kaliňákovi, teraz by sme mohli lynčovať všetkých politikov, ktorí poznajú Kisku, za to, že sú v spojení s daňovým podvodníkom. To je tá absurdita. Keby sa toto pokrytectvo dokázalo zmeniť, tak verím, že by sa zvýšila dôvera Slovákov v štátnu reprezentáciu, ale ten prvý krok musí byť učinený a to znamená okamžité odstúpenie prezidenta Slovenskej republiky za tie strašné veci, ktoré spáchal. 
 
- Reklama -