Experti si lámu hlavu nad tým, čo útok v Sýrii a odvetný americký úder znamenajú, lebo americká odveta nasledovala len nedlho po tom, ako Washington oznámil, že už netrvá na páde Asada, a dnes sa ten istý Washington vracia k slovám, že Asad musí skončiť. Zazneli reakcie, že ide o zlom v americkej politike. Nebol vylúčený ďalší americký úder, naopak Rusko a Irán pohrozili reakciou silou, ak Amerika opäť prekročí „červenú líniu“. Ako vnímate tento vývoj udalostí?
Nemyslím si, že ide o zásadný zlom situácie na bojisku. Môže nakoniec ísť len o ojedinelý akt. Z amerického pohľadu išlo skôr o symbolický útok, o spôsob varovania. Americký prezident chcel dať jasne najavo, že sa so Spojenými štátmi musí v Sýrii opäť počítať, že sýrsky režim nemá voľnú ruku. Z tohto pohľadu o zlom možno ide. Potom to bol odkaz Iránu a Severnej Kórei, že Washington na rozdiel od čias, keď vládol Barack Obama, automaticky nevylučuje použitie vojenskej sily pri zadržiavaní ich jadrových a raketových ambícií. Donald Trump chce v Damasku, Teheráne a Pchjongjangu znovu získať rešpekt, čo sa mu už aspoň čiastočne vďaka útoku podarilo. Veľmi dobre vie, že tamojší diktátori nerozumejú ničomu inému ako sile.
Milan Syruček hovorí, že na pozadí udalostí, ktoré sleduje celý svet, môžu prebiehať zásadné rokovania a nejaká viditeľná silová akcia bola vždy náznakom, že v zákulisí sa deje niečo iné. „Ak je Trump rozhodnutý po šiestich rokoch mlčania Bieleho domu znovu nadviazať na tradíciu osobných schôdzok hláv štátov oboch krajín, akcie v Sýrii či kdekoľvek inde, navyše ešte prezentované ako odveta, tomu nemôžu zabrániť,“ uviedol novinársky nestor. Čo si o tom myslíte? Môže byť odveta za chemický útok len krycí manéver?
Nemyslím si, že ide o krycí manéver. Ide v zásade o jednoduchý odkaz zo strany USA, že nikto v Sýrii nemá voľnú ruku, že Bašár Asad nedostal od Washingtonu žiadny bianko šek. To je všetko. To, samozrejme, neznamená, že sa zastavia všetky rokovania nad inými témami.
Zaujímavá úvaha zaznela od bezpečnostného experta Lukáša Visingra, že Trump môže Putinovi predložiť „big deal“ o rozdelení sfér vplyvu, v ktorom sa budú rešpektovať záujmy Ruska na Ukrajine a v Sýrii, možno s tým, že Ukrajina bude taký neutrálny „nárazník“ a Bašár Asad odíde do bezpečného exilu. Samozrejme, je však otázka, čo za to môže Putin ponúknuť, respektíve čo bude žiadať Trump pre USA. Čo by mohlo byť predmetom tohto obchodu? Čo by mohol ponúknuť Putin a čo Trump? Môže to byť reálny scenár?
Osobne veľmi neverím možnosti realizácie nejakej všeobjímajúcej dohody, pretože záujmy USA a Ruska sú odlišné a ich ekonomická ani vojenská váha nie je symetrická, porovnateľná. Úprimne povedané, neviem, čo by mohol Putin Trumpovi reálne ponúknuť. Nedokážem si totiž predstaviť, že je napríklad dohoda o spoločnom postupe v bezpečnostnej oblasti voči Iránu a Severnej Kórei alebo v ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti voči Číne možná.
Do akej miery je dnes kľúčový postoj Iránu? Existuje vôbec možnosť, že Rusko opustí Irán ako svojho kľúčového spojenca?
To si dokážem predstaviť len veľmi ťažko.
Politici považujú reakciu Spojených štátov na masaker ľudí chemickými zbraňami za adekvátnu. „Civilizované národy“ prezident Trump vyzval, aby sa pripojili k USA v snahe „ukončiť masaker a krviprelievanie v Sýrii“. Myslíte si, že Trump chce už bez akýchkoľvek ďalších dohôd ukončiť vojnu v Sýrii?
Neviem, čo chce Donald Trump, ale vojna v Sýrii sa dnes nedá rýchlo ukončiť, nie je to v moci nikoho. Vojna ešte nejaký čas potrvá.
Ako vnímate pochybnosti, ktoré sa týkajú skutočnosti, že rozhodnutie prišlo veľmi rýchlo, že mal byť chemický útok viac prešetrený a podobne. Zároveň sa spomína aj skutočnosť, že útok bol vedený v čase návštevy čínskeho prezidenta…
Som si istý, že Američania (a nielen Američania) vďaka radarom a satelitom a ďalším informačným zdrojom presne vedia, ktoré lietadlá odkiaľ v Sýrii vzlietli a kam ich bomby dopadli. Bolo im teda jasné, kto, koho a kde bombardoval a čí plyn teda na mieste zabíjal. Aby bola odpoveď jasná a zrozumiteľná, musela prísť rýchlo a nečakane – a to aj napriek faktu včasného varovania Ruska, čiže aj samotnej Sýrie. To iste pochopil aj čínsky prezident, ktorý sa koniec koncov takisto dozvedel o útoku vopred. Čakanie na vyšetrovanie by vyslalo presne opačný odkaz, než aký chcel Donald Trump vyslať.
Vráťme sa ešte k ruskej reakcii. „Zásah amerických síl je len pokusom odvrátiť pozornosť od mnohých civilných obetí v Iraku. Americkým prezidentom nariadený vzdušný úder navyše vážne narúša vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom a rozhodne neprispieva k spoločnému postupu v boji proti terorizmu,“ citovala ruská spravodajská agentúra TASS hovorcu Kremľa Peskova s tým, že ruské ministerstvo zahraničia volalo po okamžitom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Rusko v reakcii na vzdušné údery amerických síl v Sýrii pozastavilo platnosť dohody o bezpečnosti vzdušného priestoru v Sýrii. K čomu to povedie?
Donald Trump možno lepšie pochopí, čo je Vladimir Putin zač a o čo ide súčasnému Rusku. A Vladimir Putin prestane snívať svoj sen, že dostane od nového amerického prezidenta voľnú ruku v Európe a na Blízkom východe.
Do akej miery môže skutočne vzniknutá situácia ovplyvniť možnosť budúcej spolupráce medzi USA a Ruskom v otázke postupu proti terorizmu?
Tam, kde budú mať spoločné záujmy, k spolupráci dochádzať bude. Tých skutočne spoločných záujmov však veľa nie je.
Pred pár dňami došlo k ďalšiemu teroristickému útoku v hlavnom meste Švédska. Nákladné vozidlo tam narazilo do občanov. Na mieste boli mŕtvi ľudia a veľké množstvo zranených. Švédsky premiér informoval, že išlo o teroristický útok. Môžem vás požiadať o komentár?
Je to smutné, ale v zásade sa nestalo nič prekvapivé. Piatkové udalosti v Štokholme len zapadajú do toho, čo sa stalo pred pár dňami v Londýne a Petrohrade, aj do víkendových správ z nórskeho Osla.
Objavujú sa poplašné vyhlásenia, že sme na pokraji tretej svetovej vojny. Niektoré médiá opäť vyťahujú príbeh s „rozbuškou“ typu vraždy Františka Ferdinanda d’Este či útoku na vysielač v Gliwiciach. Čo na takéto úvahy hovoríte?
Nevidím situáciu tak dramaticky, ale zároveň pevne dúfam, že sa nemýlim. Nepochybne sme však pred pár rokmi – povedal by som, že tým míľnikom bola ruská invázia do Gruzínska v roku 2008 – vstúpili do éry väčšej nestability, väčšieho množstva konfliktov. A toto obdobie sa ešte ani zďaleka nekončí. Nie je však nutné, aby prerástlo do ďalšej svetovej vojny podobnej tým z rokov 1914 až 1918 a 1939 až 1945.
