Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb, ktoré sa má konať 23. apríla, sa blíži. Ako si teraz podľa vás stoja jednotliví kandidáti a aká nálada panuje vo Francúzsku?
Prieskumy verejnej mienky sú pravidelne uverejňované, azda je zbytočné sa o nich znovu zmieňovať. Perspektíva, že sa nakoniec stane francúzskym prezidentom Emmanuel Macron, sa mi však javí ako katastrofálna. Nebolo by to nič lepšie ako to, čo je teraz.
Je možnosť Franςoisa Fillona zvíťaziť kvôli jeho škandálu už pochovaná? A čo si o celej záležitosti myslíte? On obvinil z komplotu Franςoise Hollanda…
Dúfam, že možnosť Franςoisa Fillona stať sa prezidentom ešte pochovaná nie je. Nemyslím si ale, že je veľká. To, že komplot proti nemu organizoval Franςois Hollande, je možné. Nakoniec to ale nie je podstatné. Podstatnejšie sa mi zdá, že mnoho voličov ním bolo asi ovplyvnených.
Macronov elektorát je značne ideovo slabý – a jeho volatilita vysoká. Takmer tretina voličov, nejakých 34 percent, tiež ešte nevie, komu vlastne hodí svoj hlas… To vraj môže nahrať Le Penovej, ktorá má pevné jadro priaznivcov. Rad voličov sa vraj tiež bojí v prieskumoch priznať, že budú voliť Le Penovú, čiže jej čísla môžu byť v prieskumoch podhodnotené a reálnu podporu môže mať vyššiu. Čo na to hovoríte?
Súhlasím s názorom, že Macronov elektorát je ideovo slabý. V každom prípade sa Macron javí ako niekto, pre koho jeho osobný úspech je dôležitejší ako všetko ostatné. Ale to asi neplatí iba o ňom. Čo sa týka Le Penovej, dúfam, že jej šance sú skutočne v prieskumoch podhodnotené.
Čo je vlastne Emmanuel Macron zač? A aký má názor na imigráciu, islamizáciu a tak ďalej?
Emmanuel Macron sa narodil v roku 1977 v meste Amiens, kde jeho otec učil na lekárskej fakulte. Aj jeho matka je lekárkou. Vyštudoval jezuitské gymnázium, filozofickú fakultu, Školu politických vied a Národnú školu administratívy.
Potom pracoval ako generálny finančný inšpektor na ministerstve financií. Potom ale prešiel zo štátnych služieb do súkromného sektora a zaoberal sa investíciami v banke Rothschild a Cie.
V roku 2006 vstúpil do Socialistickej strany. V roku 2012 sa stal zástupcom generálneho sekretára prezidenta republiky a v roku 2014 ministrom hospodárstva a priemyslu v druhej vláde socialistu Manuela Vallsa.
V roku 2015 opustil Socialistickú stranu a v roku 2016 založil hnutie En Marche! (Do pochodu!).
Generálnym tajomníkom tohto hnutia je Richard Ferrand, ktorý bol členom Socialistickej strany od roku 1980, socialistickým poslancom od roku 2012. Zo štátnych peňazí financoval hnutie Solidarita Francúzska s Palestínou, ktoré je označované ako vyslovene antisemitské.
Emmanuel Macron je svojimi odporcami označovaný ako bábka vysokých financií v službách Hollanda, Merkelovej a mondialistickej nomenklatúry. Medzi jeho spojencov je počítaný “mierny” Franςois Bayrou aj známy ultraľavičiar Daniel Cohn-Bendit.
Francúzskych vlastencov Macron nahneval predovšetkým svojím výrokom, že francúzska prítomnosť v Alžírsku v rokoch 1830 – 1962 bola “zločinom proti ľudskosti”.
Je jasné, že to povedal, aby si získal moslimského voliča. V tradične pravicovej oblasti Vendée zase v auguste 2016 povedal, že poctivosť ho núti povedať, že nie je socialistom.
Azda stojí za to spomenúť aj jeho osobný život.
Má necelých štyridsať rokov a od dospievania žije so ženou o 24 rokov staršou, ako je on, jeho bývalou profesorkou. Žiadne spoločné deti nemajú. Ona má tri deti z prvého manželstva. Možno to tiež o niečom svedčí.
Súčasné západné spoločnosti odmietajú boj, úsilie. Chcú len konzumovať. Vieme, že psychoanalytici rozlišujú rôzne štádia vývoja ľudského libida. Prvou fázou je orálne štádium.
Dojča sa nepotrebuje s nikým biť. Potrebuje len vychutnávať dobré materské mlieko.
Až keď chlapec dôjde do genitálneho štádia, tak sa musí ukázať ako ten silnejší. Príroda potrebuje, aby len tí sa rozmnožili.
Tak sa s pánom Macronom, ktorý zostal zafixovaný na akúsi náhradnú mamičku, asi ľahko stotožnia všetci tí súčasní pacifisti, Mníchovčania a kapitulanti.
Aké sú hlavné témy volieb? Sú to aj imigrácia či islam?
Samozrejme sa pred voľbami hovorí o mnohých veciach. Odporcovia globalizácie veľa kritizujú premiestňovanie francúzskych podnikov do krajín s lacnejšou pracovnou silou, čím sa zvyšuje nezamestnanosť vo Francúzsku.
Francúzsky textilný priemysel tak už skoro úplne zanikol. Textilné výrobky sú prakticky všetky dovážané, predovšetkým z Číny a ďalších ázijských krajín.
Čo sa týka islamu, ak Macron nazval bývalú francúzsku prítomnosť v severnej Afrike za zločin proti ľudskosti, pripomeňme trochu históriu. Na Karlovom moste v Prahe, medzi barokovými sochami, ktoré tam stoja, je socha svätého Augustína. Ten bol jedným z najväčších cirkevných otcov. Narodil sa v dnešnom Alžírsku, vtedy rímskej provincii Numidia. Neskôr bol biskupom v meste Bone, dnes nazývanom po arabsky Annaba.
Nie všetci, ktorí po Karlovom moste chodia, vedia, že severná Afrika bola stáročia kresťanská a latinská, skôr než bola v 7. a 8. storočí dobytá moslimskými Arabmi.
Stredozemné more potom bolo po stáročia bojiskom medzi moslimským a kresťanským svetom. Severoafrické prístavy niekedy kresťania dobyli späť, inak tvorili základne pre moslimské výboje, štátne pirátstva, nájazdy na pobrežia kresťanských krajín, odkiaľ moslimovia privážali lup a zajatcov.
V roku 1830 Francúzi dobyli Alžír, aby urobili koniec týmto zločineckým aktivitám.
Turecký prezident Erdogan nedávno povedal, že teraz vstupujeme do zásadného stretnutia medzi moslimským a kresťanským svetom. Prečo toľko kresťanských predstaviteľov odmieta tento celkom jasný fakt brať na vedomie? Zrejme si myslia, podobne ako pštrosy, že keď strčia hlavu do piesku, tak tá šelma, ktorú nechcú vidieť, ich nezožerie.
Je predvolebná kampaň korektná? A ako sa správajú médiá? Sú nestranné? Či sa objavujú aj fauly a podrazy?
Samozrejme, že médiá nestrannými nie sú. Poznáme príslovie: “Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj!”
Médiá sú, samozrejme, financované predovšetkým veľkým nadnárodným kapitálom, zástancom globalizácie, ktorá mu prináša najväčšie zisky.
Potom sú ľavicové médiá kontrolované tými, ktorí chcú viesť “triedny boj” na rovine rás, keď pochopili, že európski pracujúci už na nich nie sú dávno zvedaví.
A nakoniec tu sú “ľavicoví kresťania”, ktorí možno dúfajú, že moslimská invázia Európy azda prinúti postkresťanských Európanov sa vracať k svojmu vlastnému dedičstvu. Alebo jednoducho naozaj potrebujú stále nastavovať druhú tvár potom, čo boli odbití do tej prvej.
Čo sa týka podrazov, kampaň proti Fillonovi je najlepším príkladom niečoho takého.
Čo hovoríte vydaniu Marine Le Penovej Európskym parlamentom za to, že zverejnila na Twitteri videá zobrazujúce násilie Islamského štátu?
Začiatkom marca tohto roka Európsky parlament zrušil Marine Le Penovej jej poslaneckú imunitu na základe žiadosti francúzskej justície. Tá ju teraz môže odsúdiť až na tri roky väzenia za to, že v decembri 2015 uverejnila na Twitteri násilné videá z dielne Islamského štátu.
Na snímkach je okrem iného usmrtenie amerického novinára Jamesa Foleyho, ktorému islamisti odrezali hlavu.
Nie je nezaujímavé, že žiadosť o obdobné zrušenie poslaneckej imunity, ktoré sa týkajú poslanca strany Le Front National, Gilberta Collarda, vo francúzskom národnom zhromaždení neodhlasovali. Francúzski poslanci sa azda predsa len ešte trochu cítia zodpovední voči svojim voličom na rozdiel od ich kolegov v Európskom parlamente.
???? Avec ma victoire, votre liberté !
Merci aux 2 500 alsaciens présents ce soir a #Monswiller ! pic.twitter.com/w8dopsHVW4— Marine Le Pen (@MLP_officiel) April 5, 2017
A čo stretnutie Marine Le Penovej s Putinom? Prospelo jej alebo uškodilo?
Stretnutie Le Penovej s Vladimirom Putinom v Moskve v piatok 24. marca bolo pre ňu bezpochyby úspechom. Vieme, že začiatkom tohto roka letela do Ameriky stretnúť sa s prezidentom Trumpom. Ten ju ale nakoniec neprijal. Teraz v Moskve Le Penová bola prijatá najskôr v parlamente, kde opakovala, že sa stavia za zrušenie sankcií proti Rusku uvalenými pre Krym. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že pani Le Penová a pán Trump “sú realisti, a ak chcete, antiglobalisti”, a nie predstavitelia populistických názorov.
Po piatkovom stretnutí s Putinom Le Penová povedala novinárom, že ich rozhovor sa týkal predovšetkým spoločných záujmov Francúzska a Ruskej federácie, týkajúcich sa boja proti islamskému terorizmu. V každom prípade toto stretnutie môže Le Penovej priniesť ďalšie hlasy. Mnoho pravicovo orientovaných Francúzov sympatizuje s ruským prezidentom vzhľadom na jeho konzervatívny prístup k sociálnym a mravným otázkam.
Osobne by som si dovolil k tomu dodať, že tí naši českí spoluobčania, ktorí teraz tak proti Putinovmu Rusku agitujú, mali skôr v roku 1968 obhajovať svoju vlasť proti sovietskej invázii.
Je podľa vás Le Penová dedičkou odkazu Charlesa de Gaulla?
Svojím spôsobom Le Penová skutočne dedičkou odkazu Charlesa de Gaulla je. De Gaulle bol vlastencom, pre ktorého národ nebolo prázdne slovo. A myslím, že je to tak aj u Marine Le Penovej. Na druhej strane je tu však ťarcha histórie. Jej otec Jean-Marie Le Pen bol stúpencom francúzskeho Alžírska, ktoré de Gaulle prenechal moslimom. Milión Francúzov z Alžírska, či už kresťanov, židov, alebo i moslimov, zástancov spojenia Alžírska s Francúzskom, si muselo vtedy zvoliť medzi kufrom a truhlou.
Ja som prišiel do Francúzska v roku 1965, tri roky po konci vojny v Alžírsku. Tá bola ešte vo veľmi živej pamäti. Rozprávali mi tam, že alžírsky Front národného oslobodenia platil veľkú sumu každému moslimovi za každého zabitého Francúza. Či vojaka, civilistu, či v Alžírsku, alebo vo Francúzsku.
Vo Francúzsku som dostal azyl, ktorý mi predtým odmietlo dať Rakúsko. Vtedy ale vo Francúzsku bolo veľa politických väzňov. Neboli to ani komunisti, ani islamisti. Boli to francúzski vlastenci, ktorí chceli udržať Alžírsko francúzske. V ich očiach de Gaulle bol za vlastizradcu. Tvrdo sa im pomstil za ich neposlušnosť. Bastien Thirry bol odsúdený na smrť a de Gaulle zamietol jeho žiadosť o milosť.
Generál Raoul Salan bol odsúdený na doživotie. Protestant Jacques Soustelle, ktorý bol osobným priateľom Menahema Begina, našiel azyl v Izraeli. Bývalý minister Georges Bidault, ktorý bol vodcom kresťansko-demokratickej strany, našiel azyl v Belgicku.
Navyše de Gaulle viedol vtedy politiku dosť vyhovujúcu Sovietskemu zväzu, čo Jean-Marie Le Pen odsudzoval. Takže uhádnete, na koho strane boli moje sympatie.
Aj ak by Marine Le Penová zvíťazila, bude mať silu, aby Francúzsko odišlo z EÚ alebo NATO? Vieme, že prezidentovi Trumpovi úradníci a súdy hádžu polená pod nohy…
Najdôležitejšie sa mi nezdá, aby Francúzsko odišlo z EÚ a NATO. Ako Česi nesmieme zabúdať, že ak po Veľkej Británii by aj Francúzsko opustilo Európsku úniu, čo by z nej zostalo, by sa ocitlo úplne pod nadvládou Nemecka. Narodil som sa ako príslušník Protektorátu Čechy a Morava. Že by som svoj život ukončil v podobnej situácii, nie je perspektíva, z ktorej by som bol taký nadšený.
Čo sa týka NATO, teraz, keď prezidentom USA je Donald Trump, si predovšetkým želám čo najlepšie spojenectvo všetkých západných krajín. A to, že medzi spojencami ten najsilnejší hrá tú hlavnú úlohu, je jednoducho prirodzené.
Najdôležitejšie sa mi zdá, aby Francúzsko zastavilo prílev moslimských prisťahovalcov – dobyvateľov. A to Marine Le Penová, ak bude zvolená, sa hádam skutočne bude snažiť robiť. Že mnoho odporcov jej bude hádzať polená pod nohy, je, samozrejme, veľmi pravdepodobné. Povedal by som skôr, úplne isté.
Ale ak by zvíťazila, má Le Penová vzhľadom na počty moslimov vo Francúzsku a demografický vývoj vôbec šancu zabrániť islamizácii Francúzska?
Jediná šanca, ako zabrániť islamizácii Francúzska, je zorganizovať odsun moslimov. Po druhej svetovej vojne Česi odsunuli sudetských Nemcov, ktorí tu žili stáročia. Niektorí z nich tvrdili, že sú potomkami germánskych Markomanov a Kvádov, ktorí tu boli ešte pred príchodom prvých Slovanov.
Bohužiaľ, žijeme vo svete, kde keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Tak si hovorím, že azda ten islamský teror nakoniec Európanov prebudí a že pochopia, že ten, kto sa nechce stať otrokom, sa musí brániť. A že tí, ktorí nechcú, aby ich národ zanikol, musia odovzdávať život ďalej, a nie organizovať “sobáše” homosexuálov.
Ak sa nemýlim, uviedol ste, že váš syn pre napadnutie francúzskymi moslimskými imigrantmi odišiel do Izraela. Nezvažujete tiež odchod z Francúzska? Cítite sa tam bezpečne?
Nie je to presne tak. V Izraeli mám jedného syna, ktorý sa tam narodil a žije tam. Druhý môj syn, ktorý bol vo Francúzsku napadnutý Arabmi, teraz pracuje v Novej Kaledónii, francúzskom zámorskom území v Tichom oceáne. Uvažuje o emigrácii do Austrálie.
Vo Francúzsku mám ešte jedného syna a dve dcéry a zatiaľ tri vnučky a vnuka. Samozrejme si robím o nich starosť. Jedna moja dcéra a jej manžel tiež uvažujú o emigrovaní do Austrálie alebo do Izraela. Zdá sa mi to rozumné. Paríž sa asi čoskoro stane druhým Bejrútom.
Čo sa mňa týka, teraz trávim najväčšiu časť roka tu v Prahe, ale pravidelne chodím do Francúzska aj do Izraela. Tu sa, samozrejme, cítim úplne bezpečne. Ale keď Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny budú obývané moslimskou väčšinou, ani tu nebudeme v bezpečí.
Keby ste si mali teraz staviť, aký by bol váš tip na výsledok prvého a druhého kola volieb?
Nechajme pracovníkom prieskumov verejnej mienky ich prácu. Môžem však povedať, ako sa chystám voliť ja osobne. V prvom kole budem voliť Fillona. V druhom budem voliť proti socialistickému alebo postsocialistickému kandidátovi. Pravdepodobne teda pani Marine Le Penovú proti Macronovi.
- Reklama -
