Áno, neurobili sme nič pre Rómov, priznáva Nicholsonová pôsobenie vo vláde. Kritiku pre návrh dobrovoľnej sterilizácie považuje za hystériu

27.10.2017 6:00

ROZHOVOR Ako sa dá vyriešiť rómska problematika a koľko to bude trvať? Aké konkrétne riešenia ponúka Lucia Ďuriš Nicholsonová zo SaS, ktorá bola ostro kritizovaná za návrh o možnosti bezplatnej a dobrovoľnej sterilizácie pre Rómov? „Garantujem vám, že ak by sa nám podarilo presadiť našu reformu, tak za šesť rokov budú viditeľné prvé podstatné výsledky. Táto zmena sa nedá robiť zo dňa na deň. Každý, kto sľubuje opak ako Marian Kotleba, je populista a klamár,“ tvrdí Nicholsonová.

Áno, neurobili sme nič pre Rómov, priznáva Nicholsonová pôsobenie vo vláde. Kritiku pre návrh dobrovoľnej sterilizácie považuje za hystériu
Foto: TASR
Popis: Lucia Ďuriš Nicholsonová

Pred pár týždňami ste bola kritizovaná spolu s vaším predsedom SaS Richardom Sulíkom za to, že ste navrhli možnosť bezplatnej a dobrovoľnej sterilizácie, ak má matka aspoň štyri deti, čo by podľa vás mohlo vyriešiť problematiku v rómskych osadách. Stále trváte na vašom návrhu?

Pre nás je to stále súčasťou opatrení, ktoré navrhujeme v rámci reformy sociálne vylúčených spoločenstiev. V tejto reforme je však veľa konkrétnych riešení a toto je iba jedno z mnohých. Dobrovoľné a bezplatné sterilizácie nie sú odpoveďou na to, ako riešiť problémy týchto spoločenstiev. Musíme si však uvedomiť, že je tu problém s nechcenými tehotenstvami. Každý, kto tvrdí opak, si zakrýva oči pred realitou.

Chodím do osád pravidelne a stretávam sa tam s matkami, ktoré idú rodiť svoje ôsme dieťa a keď sa ich spýtate, či to takto chceli, tak odpoveď je negatívna. Problémom je, že nemajú prístup k hormonálnej antikoncepcii, ktorá je drahá. Keď som sa ich pýtala, či by prijali možnosť bezplatnej dobrovoľnej sterilizácie, všetky odpovedali áno, pretože oni sa nemajú ako inak ochrániť. Stále ale hovorím iba o možnosti, nie niečom nanútenom. Žena musí v prvom rade o to požiadať, následne podpíše informovaný súhlas, kde bude prítomný aj niekto z komunitného centra. Toto opatrenie sa bude týkať aj mužov a nielen ľudí zo sociálne vylúčených spoločností.

V prípade nechcených tehotenstiev navrhujeme ešte ďalšiu vec a tou je, že po druhom dieťati môže žena požiadať o zavedenie vnútromaternicového telieska Dana na tri roky.

Ako teda vnímate kritiku na vašu adresu?

Je to úplne zbytočná hystéria, pretože Slovenská republika podpísala pred mnohými rokmi medzinárodný dohovor, v ktorom sme sa zaviazali, že sprístupníme všetky služby reprodukčného zdravia, čo zahŕňa aj sterilizácie. Do dnešného dňa sme to neurobili. Sterilizácie stoja okolo 500 eur a my chceme iba vytvoriť možnosť pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť. Tým plníme medzinárodný dohovor. Nechápem a ani neviem, kto sú tie kruhy, ktoré za tým hľadajú niečo namierené proti sociálne výlučeným.

Naša reforma však nie je iba o tomto. Prinášame mnohé body a toto je prenesená vec ešte z roku 2010. Ja od nej neustúpim, lebo si myslím, že je to veľmi dôležité pre ženy a mužov v týchto spoločnostiach, aby sme ich chránili pred nechcenými tehotenstvami a pred tým, aby sa nám deti rodili do chudoby a neľudských podmienok. Toto nikoho netrápi? Veď to je absurdné.

Z obce Rakúsy PL.sk pred pár dňami priniesli rozhovor s Rómom, ktorý je hlavným koordinátorom občianskej hliadky v osade. On tvrdil, že Slovensko zachráni jedine sterilizácia rómskej ženy a že by vám osobne podal za tento návrh ruku.

Toto je jasný príklad toho, že keď idete do vnútra osád, tak s vami súhlasia všetci, ktorým to normálne rozumne vysvetlíte. Nie je to môj výmysel, spolupracujeme na tom s rôznymi terénnymi sociálnymi pracovníkmi a aj s učiteľkami pracujúcimi s deťmi, ktoré majú deti, pretože začínajú rodiť, keď majú dvanásť rokov.

Myslím si, že k celej veci musíme pristupovať skutočne racionálne a odložiť všetky -izmy. Na tejto veci som ochotná spolupracovať s hocikým, kto nebude mať predsudky alebo mylné salónne predstavy. Ľudia, ktorí tvrdia opak, sú odstrihnutí od reality.

V Európskom parlamente sa prerokúvala správa, ktorá chce bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu. Okrem iného sa tu kritizovalo aj Slovensko z násilnej sterilizácie a tiež, že sa u nás stavajú múry a ploty, ktoré oddeľujú Rómov od zvyšku spoločnosti, pričom by mali byť zriadené komisie pre pravdu a zmierenie. Čo si o tom myslíte?

Je to absurdné. Toto sú práve tie predstavy, ktoré sú odtrhnuté od reality. Nepotrebujme žiadne komisie, tie sa budovali za socializmu a mali za úlohu očistiť obce od Rómov. Vtedy sa stalo to, že sa začali Rómovia vysťahovávať od segregovaných osád. Bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať.

Čo sa týka múrov, tak ja netvrdím, že sú dobrá vec, ale Európska únia si musí uvedomiť, že sú dôsledkom toho, že štát tento problém nerieši. Nečudujem sa ľuďom, ktorí zažívajú dennodenné problémy napríklad s kriminalitou, že si postavia múr. Ak to nerieši starosta, župa a štát, ako to má vyriešiť obyčajný človek?

V spomínanej správe uznáva Európsky parlament aj to, že peniaze, ktoré boli určené rómskej komunite, neprispeli výrazne k zlepšeniu životných podmienok a neposilnili integráciu Rómov. V čom je podľa vás problém?

Bohužiaľ, musím skonštatovať, že sú to von oknom vyhodené peniaze. Čiastočne za to nesie zodpovednosť aj Brusel, pretože kontrola v tomto prípade zlyháva. Samozrejme, nie o všetkom Brusel vie, ale vie dosť na to, aby si prestal zakrývať oči pri tom, kam na Slovensku idú peniaze, ktoré sú určené pre marginalizované rómske komunity.

Keď som nastúpila na ministerstvo práce a robili sme revíziu projektov, ktoré boli určené pre tieto komunity, tak to bola čistá katastrofa. Napríklad niektoré obce mali jednu rómsku rodinu a deklarovali, že majú marginalizované rómske komunity a za tie peniaze si nechali spraviť celé námestie. Oveľa horšie bolo, že sme tu mali „profesionálnych Rómov“, ktorí vytvorili organizovanú skupinu, ktorá cudzopasila na eurofondoch a im išli peniaze. Minimum peňazí, ktoré boli určené na marginalizované rómske komunity, skončili v osadách, pretože keby tam skončili, dnes by bola situácia diametrálne odlišná.

Rómska osada obce Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava Zdroj: TASR

Často kritizujete aj splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ábela Ravasza. On však tvrdí, že je to neoprávnená kritika. Čo vám najviac prekáža?

Verím tomu, že pán Ravasz sa snaží pracovať. Musíme si však uvedomiť, že problém sociálne vylúčených spoločenstiev je jeden z najväčších, aký tu na Slovensku máme. Splnomocnenec je iba figúrka a trafika. Je to niekto, komu to dajú akože za odmenu, ale v skutočnosti je to za trest, pretože to je niekto, kto nemá žiadne kompetencie. Bez toho, aby mal silné politické krytie a tí okolo neho chceli tento problém naozaj riešiť, tak nedosiahne naozaj nič. Tak to aj vyzerá. Robia sa tu čiastkové projekty, ktoré nás však nevytrhnú z tejto biedy. Urobí to iba súbor konkrétnych riešení, ktoré sa mali spustiť už včera.

Podľa vás vláda nemá žiaden záujem túto problematiku riešiť?

Vláda nemá absolútne žiaden záujem. Smer úplne premrhal šancu v predchádzajúcom období, keď mali väčšinu a mohli sa pustiť do toľko rokov sľubovanej reformy.

Ich výčitka smeruje aj na vás z toho dôvodu, že ste boli tiež vo vláde a dokonca ste mali aj splnomocnenca pre rómske komunity.

Ja som prvá, ktorú mrzí, že sme nerobili niektoré veci rýchlejšie. A áno, neurobili sme nič, pretože sme tam boli rok a pol. Keby som dnes vedela, že budem mať šancu iba rok a pol presadzovať naše riešenia, tak to určite urobím rýchlejšie. Boli sme ale pripravení, že budeme vo vláde štyri roky a tak sme mali vypracovanú určitú časovú následnosť projektov. Veľa z toho, čo som vtedy presadzovala, presadzujem aj dnes, súčasná vláda však nemá ani len predstavu, ako by daný problém riešila. Tiež im chýba vôľa, pretože im daný stav vyhovuje. Pred voľbami dajú Rómom škatuľku cigariet a oni ich idú voliť.

Faktom ale je, že medzi politikmi je toto téma, od ktorej každý bočí, pretože je to vec, ktorá sa podarí, len ak tu bude kontinuita, pričom na to nestačí jedno volebné obdobie. Verím tomu, že keď bude SaS vo vláde, tak sa nám podarí voviesť do života veci, ktoré navrhujeme.

Aké sú niektoré konkrétne veci, ktoré navrhujete?

Po prvé navrhujeme zbaviť sa trafikanstva v podobe splnomocnenca vlády, pričom navrhujeme zriadiť ministerstvo pre sociálne vylúčené spoločenstvá s vlastným rozpočtom. Mohlo by byť pokojne dočasné, pokým sa nepodarí naštartovať reformu, ale mal by to byť minister, pretože splnomocnenca nikto neberie vážne. Určite by sme však ponechali regionálne kancelárie, pod ktoré by spadalo niekoľko obcí so segregovanými komunitami.

V prípade vzdelávania chceme sledovať deti zo sociálne vylúčeného spoločenstva od narodenia. Matka dieťaťa by bola nasmerovaná na centrum včasnej intervencie, s ktorým by bola nútená spolupracovať. Pokiaľ nebude spolupracovať, tak nebude dostávať rodičovský príspevok. Dôvod, prečo chceme takto konať, je, že každé jedno dieťa, ktoré sa narodí do takejto hroznej chudoby, chápeme ako rizikové, preto sa mu musia venovať odborníci. Centrá včasnej intervencie budú dávať aj potvrdenie o školskej zrelosti. To znamená, že títo odborníci budú môcť po šiestich rokoch zodpovedne povedať, či je dané dieťa vzdelávateľne na štandardnej škole, alebo by sa malo učiť na špeciálnej.

Od troch rokoch chceme tiež zaviesť v komunitných centrách povinné škôlky. Spomínané komunitné centrum bude v každej osade vybavené odborníkmi. Budeme podporovať celodenné vzdelávanie detí v podobe škôlky a poobednej družiny. Tiež tu budú aj centrá hygieny, pretože napríklad ešte stále dnes máme osady, kde nie je voda. Deti tak nie sú schopné pripravovať sa do školy.

Pokiaľ dieťa ostane po šestnástom roku študovať na strednej škole, tak bude dostávať aktivačný príspevok, aby sa mu neoplatilo ísť na úrad práce a žiť na dávkach.

V sociálnej oblasti pripravujeme veľkú reformu dávok v hmotnej núdzi. Musíme striktne oddeliť tých, ktorí chcú byť aktívni, od tých, ktorí zostanú celý život pasívni. Aktívni by mohli získať tri stupne aktivačného príspevku od 20 do 120 eur. Pod aktivitou chápeme napríklad to, keď budú dospelí vytvárať krúžky pre deti či budú niekde pomáhať. Zároveň bude súbeh týchto príspevkov, takže si rodina bude môcť prilepšiť o značnú sumu. Platí to iba v prípade, keď budú skutočne aktívni.

Pripravujeme aj medzitrh práce, kde by boli obecné sociálne podniky, súkromný a štátny sektor. Chceme tým podporovať aj zamestnávateľov, ktorí by mohli stavať ubytovne pre týchto ľudí. Toto je cesta z osady. Štát však musí prestať riešiť dlhodobo nezamestnaných, pretože to nedokáže. Chceme, aby to začal riešiť neziskový sektor alebo súkromné agentúry podpory zamestnávania, ktoré by dostali za klienta peniaze, až keby ho udržali dva roky na trhu práce.

Akokoľvek dobre znejú tieto opatrenia, tak sa natíska otázka, čo z toho môže presadiť opozičná poslankyňa?

Táto reforma je písaná na obdobie, keď budeme vládnuť. Pokým bude vo vláde Smer, tak sa rómska problematika na Slovensku nezmení, pretože im to vyhovuje, keďže sa najľahšie hýbe takýmito nevzdelanými masami. Je ale zaujímavosťou, ako narábajú s rómskou kartou. Minister vnútra Robert Kaliňák, keď mu tečie do topánok, zrazu začína rozprávať o rómskej kriminalite, ako to spravil pred pár dňami. Rómska kriminalita je nič oproti tomu, aké maslo má on s Ladislavom Bašternákom na hlave.

Garantujem vám, že ak by sa nám podarilo presadiť našu reformu, tak za šesť rokov budú viditeľné prvé podstatné výsledky. Táto zmena sa nedá robiť zo dňa na deň. Každý, kto sľubuje opak ako Marian Kotleba, je populista a klamár.

Ešte je tu problém väčšinovej spoločnosti, ktorá jednak netlačí politikov riešiť rómsku problematiku a jednak ani neverí možnosti, že by sa Rómovia dali zmeniť.

Je to pohľad, na ktorý majú ľudia právo. Chápem, že keď žijú v blízkosti problematickej osady, ich chytá skepsa, že je to neriešiteľný problém. Nech si ale ľudia uvedomia, že sa vlastne o to ani nikto nikdy nepokúsil. Najhoršie riešenie je potom postaviť múr a zo zúfalosti voliť Kotlebu. Tvrdím, že ak sa do tejto problematiky zapojí zdravý rozum a začneme sa na to pozerať ako na sociálnoekonomický problém tejto krajiny, tak sa to s vecami, ktoré navrhujeme, dá zmeniť. Ak tu ale nebude spoločná vôľa zmeniť túto situáciu, tak nás to bude všetkých ťahať dolu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme „kto nekradne, okráda rodinu“, hovorí producentka filmu Mečiar a študentská líderka novembra ´89

18:00 Sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme „kto nekradne, okráda rodinu“, hovorí producentka filmu Mečiar a študentská líderka novembra ´89

Od momentu, keď sa v politike začali presadzovať bezzásadoví ľudia, vniesli do nej neslušnosť, agres…