Slovenská spoločnosť je v súčasnosti polarizovaná v otázke migrantov. Jedna časť je za pomoc týmto ľuďom, iná časť našej populácie sa zasa nimi cíti byť ohrozená. Vystihuje to situáciu u nás?
Myslím, že spomínané skupiny nie sú nezmieriteľné a definitívne. Ako človek môžete súhlasiť s pomocou migrantom, podporovať rôznu mieru a typ pomoci a napriek tomu cítiť osobné obavy až ohrozenie… S postupujúcim časom a vyhrocovaním problému je čoraz väčšiemu počtu ľudí jasné, že „nepomôcť sa nedá“- jednak vzhľadom na naše záväzky, a napokon a predovšetkým z humánnych dôvodov.
Sú Slováci xenofóbni? Teda majú strach zo všetkého cudzieho, v tomto prípade z príchodu cudzích ľudí iného náboženského vierovyznania? Je podľa vás dôvodom strachu a odporu prijať na našom území väčší počet migrantov aj skutočnosť, že Slováci historicky nemali prakticky žiadne skúsenosti s migráciou do krajiny, keďže v minulosti zväčša oni emigrovali do zahraničia?
Slováci nemajú masívnu skúsenosť s „inakosťou“ (či už rasovou, alebo náboženskou) na svojom území, ako povedzme Francúzi, či Briti. Napriek tomu, by som nepaušalizovala a spomínané obavy, či neistotu nenálepkovala ako všeobecnú xenofóbiu. V tomto ohľade sme populácia, ktorá môže a vie zareagovať na nové skutočnosti a výzvy.
Drvivá časť migrantov nemá Slovensko vybrané ako cieľovú krajinu, kde by chceli dlhšie zostať. Myslíte si, že napriek tomu vieme poskytnúť tým, ktorí si nás za cieľovú krajinu napriek tomu vyberú, reálnu ponuku uplatnenia?
Predpoklady o tom, ktoré krajiny budú cieľové, vychádzajú z minulých skúseností. Súčasná situácia je iná – očakávania migrantov sa budú musieť prispôsobiť reálnym možnostiam a ponukám. Zatiaľ to vyzerá tak, že na Slovensku ostane niekoľko stoviek príchodzích – aké bude ich sociálne (vekové, vzdelanostné…) zloženie je predčasné hádať, no ich praktické možnosti uplatnenia, resp. potenciál integrácie budeme môcť projektovať až v konkrétnych prípadoch.
Ako by sa mal zachovať podľa vás štát, ktorý síce pomoc migrantom apriori neodmieta, ale istým spôsobom selektuje – napríklad ochotou prijať prednostne kresťanov z afrických krajín, najmä z Líbye, Eritrey, či zo Sýrie. Je to správne?
Osobne si myslím, že možnosti „výberu“ na základe vierovyznania sú prakticky veľmi obmedzené. Budeme mať do činenia s ľuďmi bez dokladov, bez overiteľnej identity… A v konečnom dôsledku ani deklarované kresťanstvo nie je zárukou bezúhonnosti , či optimálnej integrácie.
Často sa hovorí o tom, že Slovensko desaťročia nevie vyriešiť a zvládnuť tzv. „rómsky problém“ a argumenty odporcov prijímania migrantov sú často také, že ak sa nevieme postarať o našu menšinu, prečo by sme sa mali starať o ľudí z tretích krajín. Dá sa toto brať ako argument?
Súčasný prílev utečencov je nesporne civilizačnou výzvou i míľnikom. Verím, že skúsenosť s prijímaním a začleňovaním migrantov v najbližších rokoch podnieti a urýchli aj praktické riešenia a perspektívy Rómov v marginalizovaných komunitách.
Nie je podľa vás dôvodom toho, že Slovensko si za cieľovú krajinu vyberá naozaj zanedbateľný počet migrantov, aj skutočnosť, že máme aj z minulosti povesť krajiny, ktorá v minulosti udelila najmenej azylov v celej EÚ?
Predovšetkým prevádzačské gangy si uvedomujú vyššie trestné sadzby na Slovensku… Samotní migranti sa zase utiekajú k sprostredkovaným informáciám a skúsenostiam zo svojho okolia, poznajú viac či menej šťastné príklady ľudí, ktorí sa „uchytili“ v Nemecku, Švédsku a podobne. Je teda logické a predvídateľné, že mienia nasledovať ich príklad.
Nepramení odpor u časti populácie Slovenska voči migrantom aj z toho, že nie sú vôbec presvedčení o akomkoľvek prínose tejto skupiny migrantov najmä z Afriky a zo Sýrie pre našu krajinu?
Práve tu je priestor na zvyšovanie informovanosti našej populácie, odstraňovanie predsudkov a stereotypov, mnohým ľuďom územie mimo Európy „splýva“ a nie sú schopní, či ochotní pripustiť, že aj tu žijú rozmanití ľudia s porovnateľnými ambíciami, túžbami i cieľmi.
Je správne, ak v súčasnosti veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko, či Taliansko vyzývajú ostatné členské krajiny EÚ najmä z východnej a strednej Európy k solidarite pri rozdeľovaní migrantov? Keď totiž utekali a aj stále utekajú migranti z východnej Ukrajiny, kde sa stále bojuje a zabíja, tak nikto z nich po pomoci a solidarite nevolal. Ani my sme veľmi nehýrili aktivitou pomôcť týmto ľuďom. Čo si o tom myslíte?
Európa je „jednotou v rôznosti“. Aj vzhľadom na súčasnú katastrofickú situáciu je načase prestať sa odvolávať na východ, západ, či stred. Udalosti uplynulých mesiacov nás učia, že nielen manifestovane a príležitostne, ale aj reálne musíme byť schopní jednotnej akcie, prístupu.
