Dá sa vôbec objektívne vyhodnotiť, čo sa naozaj stalo?
Úplne objektívne nie. Interpretácie Turecka a Ruska sú diametrálne odlišné. Môžeme sa však spoliehať na informácie iných štátov NATO, ktoré na zasadaní rady potvrdili v podstate tureckú verziu. Základná otázka, či ruský bombardér narušil turecký vzdušný priestor, je zodpovedaná odpoveďou, „áno narušil“. Nie je však jasné, že na ako dlho sa tak stalo. Podľa všetkého išlo o krátky čas.
Zachovalo sa Turecko primerane?
Ak posudzujeme tento incident autonómne, tak môžeme povedať, že sa primerane nezachovalo. Každý štát ma iné postupy, vlastnú legislatívu, pre prípady narušenia vzdušného priestoru. Aj Slovensko má vlastnú legislatívu. Vo všeobecnosti by však ten postup mal byť taký, že dôjde k rádiovej komunikácií, a ak narušiteľský objekt neodpovedá, tak vzlietnu stíhačky, ktoré sa snažia nadviazať komunikáciu opätovne. V prípade, ak sa podarí komunikáciu nadviazať, stíhačky odprevadia narušiteľa zo vzdušného priestoru daného štátu. Ak tam však vôľa na komunikáciu nie je, piloti, resp. operátori môžu dať odporúčanie na zostrelenie lietadla, pričom rozhodnutie o zostrelení je potom politickou vecou. Takto nejako mohli postupovať Turci, obzvlášť ak došlo k narušeniu len na krátky čas. Z tohto pohľadu nebola reakcia Ankary adekvátna.
Na druhej strane, ako Turci tvrdia, nešlo o ojedinelý akt. Rusko niekoľkokrát narušilo vzdušný priestor Turecka, zároveň ruské lietadlá nereagovali na výzvy nielen tentoraz, ale aj v minulosti, pričom treba taktiež vziať do úvahy, že Rusko v poslednom čase narúša vzdušný alebo námorný priestor nielen Turecka, ale aj iných štátov. V tomto kontexte to Turci Rusom kvázi spočítali, tým však nechcem povedať, že konali správne.
Aká bola reakcia NATO?
Taká, aká mala byť. Turci iniciatívne zvolali Severoatlantickú radu. Na rokovaní okrem toho, že predostreli svoju verziu, prehrali aj svoje upozornenia ruskému lietadlu. Rada dostala pritom informácie o incidente aj od ostatných štátov. Došlo síce k potvrdeniu tureckej verzie a postaveniu sa za Turecko, ale základná výzva NATO bola zameraná na upokojenie situácie a bilaterálne riešenie medzi Ruskom a Tureckom.
Ako ju hodnotíte
Ako správnu a primeranú. Zároveň si neviem predstaviť, aj na základe informácií iných štátov NATO, že by turecká akcia bola zo strany NATO odmietnutá. Môžu tam byť vnútorné debaty o jej primeranosti, ale na oficiálnej úrovni je Turecko členom NATO a podľa toho musíme na túto vec reagovať.
Rusi tvrdia, že Turecko tento krok plánovalo, aby tak zabránilo spojenectvu Ruska a Západu v Sýrii. Viacerí komentátori na Západe sa taktiež prikláňajú k tejto verzii. Aký je váš názor na toto obvinenie?
Môžeme o tom samozrejme polemizovať, pretože spôsob, akým k zostreleniu došlo, môže vytvárať otázky, keďže to bol iba krátky čas, čo sa ruský bombardér vo vzdušnom priestore Turecka nachádzal. Turecko mohlo kvázi ako keby čakať na takúto „príležitosť“. Ak však Turci sledovali nejaké ovplyvnenie konania Ruska, urobili tak podľa mňa z ich bilaterálnych záujmov, pretože paradoxne podľa môjho názoru práve táto udalosť môže posilniť snahu udržať Rusko v koaličnom rámci. Ak platí, že Turci kalkulovali, že Rusko akože vyautujú, tak v skutočnosti môžu dosiahnuť opak. Ale zdôrazňujem, že Turci podľa mňa takto nekalkulovali. Skôr si myslím, že šlo o to ovplyvniť konanie Rusov vo vzťahu k skupinám a menšinám v Sýrii, pri ktorých majú Turci vlastný záujem, a zároveň zabrániť ďalšiemu prenikaniu Rusov do tureckého vzdušného priestoru a do pohraničia, ktoré Turci považujú za svoju záujmovú oblasť.
Je po tomto ešte nejaká koalícia Ruska a Západu možná?
Je možná. Aj doterajšie ruské vyjadrenia, ktoré sú veľmi tvrdé proti Turecku, nespájajú konanie Turecka s ďalšími krajinami či s NATO. Vo štvrtok sa stretli Putin s Hollandom, pričom nič podobné na tomto stretnutí nezaznelo, aj keď obe krajiny majú iný postoj voči Asadovi. Napriek tomuto incidentu si teda myslím, že spoločný postup proti Islamskému štátu je stále možný.
Aká bola reakcia Ruska vo vojenskej oblasti?
Rusko deklarovalo zastavenie vojenských vzťahov s Tureckom. To samozrejme môže negatívne ovplyvniť operačné konanie Ruska alebo Turecka v danom priestore. Zároveň Rusi povedali, že všetky ich bombardéry budú sprevádzané stíhačkami, čím dávajú najavo, že ak dôjde k podobným ohrozeniam, tak budú reagovať. Zároveň do prístavu Lakakia umiestnili krížnik s protilietadlovými raketami. Dá sa teda povedať, že Rusko zvýšilo odstrašovanie.
Mohli by ďalšie podobné incidenty viesť k vojne?
Obe strany vedia, o čo ide. Turci, ako som už povedal, chceli pre Rusko určiť isté hranice jeho konania. Historicky sa ukazuje, že ak Rusku vytvoríte priestor, využije ho. Turci chceli Rusom povedať, že odtiaľ potiaľ. Rusi to podľa mňa takto aj berú. Reakcie Moskvy boli síce tvrdé, ale neprekročili nejaký rámec, nevyhrážali sa väčšími odvetnými akciami. Rusi konajú racionálne a Turci už to nebudú musieť opakovať, pretože dosiahli svoj cieľ. Na druhej strane si Rusko počká na príležitosti istej odvety, čím nemyslím vojenskú odvetu. Skôr využijú ekonomický a politický rámec. Rusi sú si veľmi dobre vedomí, že Turci sú členom NATO, a že akýkoľvek zásah proti Turecku by mohol spôsobiť aktiváciu článku päť, a to by už mohlo znamenať potrebu reakcie (nie nevyhnutne vojenskej) zo strany iných štátov NATO. To už by mohlo viesť k výraznému vyhroteniu vzťahov medzi NATO a Ruskom. Preto si myslím, že v dohľadnom čase už k eskalácii nepríde.
