Pri neúspešnom odvolávaní Roberta Kaliňáka (Smer-SD) z funkcie ministra vnútra, ktoré bolo v poradí už tretie v tomto volebnom období, zazneli tvrdé vyjadrenia od odvolávaného aj od premiéra Roberta Fica. Dá sa povedať, že sa obaja bránili útokom, bola to správna voľba?
Myslím si, že ak chcel Kaliňák zvoliť účinnú stratégiu, mal sa takto brániť od začiatku. Pokiaľ viem, tak sa prvýkrát bránil takýmito argumentmi, a nehovorím, že všetky boli relevantné. V tomto prípade už nikto nevie, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka, teda kto s tým začal, ale prechádzalo to už vyslovene do invektív, ktoré nesúviseli s odvolávaním Kaliňáka.
Napríklad, čo sa týka prezidenta. Jeho osoba priamo nesúvisí s kauzou Kaliňák, aj keď na neho v parlamente vytiahli, že je daňový podvodník. Nadobudlo to rozmery globálneho konfliktu v rámci celého parlamentu. Zhodnotiť, kto bol víťazom včerajšej parlamentnej diskusie, je podľa mňa nemožné, pretože kto je fanúšikom Matoviča, povie, že to bol Matovič, a rovnako to platí v prípade Kaliňáka a Fica. Myslím si, že už vyťahovali všetky výčitky, na ktoré si dokázali spomenúť.
Je takáto útočná reakcia na odvolávanie ministra vnútra výsledkom klesajúcich volebných preferencií strany Smer-SD a celej vládnej koalície?
Samozrejme, že pocit ohrozenia z prípadného pádu preferencií je celkom reálny a je to vidno aj vo vnútri strany Smer-SD. Určite je v tom aj frustrácia a v tomto prípade treba povedať: „Kto je bez viny, nech hodí kameňom.“ Ako však poznám nielen koaličné, ale aj opozičné kauzy, tak bez viny nie je (medzi politikmi) nikto.
Opozícia sa dostala k slovu pomerne neskoro, keďže sa pri rečníckom pulte striedal premiér s ministrom vnútra. Z opozície sa ozvala poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá k tomu uviedla, že Fico a Kaliňák „hekli schôdzu“, lebo im to umožňuje rokovací poriadok. Je to zo strany koalície vhodný spôsob, ako dať opozícii najavo, že nič nedosiahne?
Dovoľuje to rokovací poriadok a poznáme to aj z iných parlamentov, napríklad z britského. Dá sa povedať moderne, že to hekli, ale oni iba využili možnosti, ktoré im dáva rokovací poriadok. Opakujem, že to nie je exkluzivita slovenského parlamentu.
Premiér v jednom z vystúpení k odvolávaniu uviedol, že nielen opozícia, ale aj prezident a niektoré médiá, ktoré označil za protivládne, sú posadnutí ministrom vnútra. Myslíte si, že je Robert Kaliňák skutočne terčom až prehnane veľkej kritiky?
Podľa toho v čom. Posledný, tretí dôvod na odvolávanie Kaliňáka bol pokles dôvery v políciu, ale taký dôvod si môžete vymyslieť hocikedy. Sú to dôvody, ktoré by sa dali našiť na kohokoľvek. Kaliňák sa však celkom určite stal terčom, pretože zo „starej gardy“ politikov Smeru je Kaliňák najdlhšie slúžiaci (vo funkcii ministra). Preto je najvďačnejším objektom útokov opozície, pretože za tie roky sa toho nazbieralo dosť.
To však neznamená, že ľudia, ktorí sú dnes v opozícii, nemali podobné problémy, keď boli pri moci, ale to nie je momentálne aktuálne. Kaliňák je najľahšie viditeľným terčom, pretože je tam najdlhšie, dokopy takmer desať rokov, a ako som vravel, za ten čas sa toho nazbiera. Netvárme sa však, že všetko vždy prebieha podľa práva a transparentne. To je hlúposť, tak to nie je. Nie som politik a môžem si dovoliť povedať, že nikdy nebolo všetko podľa práva. Nikdy to nebolo úplne transparentné a nikdy sme nemohli povedať, že tento rezort je v poriadku, bez korupcie, úplatkárstva, rodinkárstva a klientelizmu. Ide len o objem.
Asi najväčšiu dávku kritiky si od premiéra aj ministra vnútra vyslúžil predkladateľ návrhu na Kaliňákovo odvolanie Jozef Rajtár (SaS). Zazneli aj pomerne vážne obvinenia, keď Robert Fico uviedol, že opozícia vraj nazrela do viacerých účtov a vie to, pretože banka musí v takom prípade informovať svojich klientov. „Mám informácie, čo všetko ste robili s našimi účtami,“ povedal doslova. Čo si o tom myslíte?
To je absolútny škandál. Vraví sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, a to platí v politike, v živote, vo vzťahoch, vo vojne aj v medzinárodnej politike. Nemôžete na základe porušenia bankového tajomstva robiť „dobro“. Radbruchova formula, že morálka je nad zákon, o ktorú sa možno bude niekto opierať, tá platí vo vypätých situáciách a aj preto ju nemecký právnik Gustav Radbruch naformuloval, aby bol legitímny norimberský proces, ale to sa bavíme o genocíde.
Všeobecne však v bežnom živote platí právny pozitivizmus, alebo by aspoň mal platiť. Nemôžete kvôli odhaleniu niečoho flagrantne porušiť zákon. Keď si to tak zoberiete, tak trestné oznámenie predsa podala banka, žiaden politik. Nemôžeme k tomu pristupovať tak, že aby sme niečo dokázali, ohrozíme aj činnosť samotnej banky. To je naozaj problém, pretože ak ohrozíme banku, tak ohrozíme aj jej klientov.
Môže to mať ďalekosiahle dôsledky a autori tohto nápadu si zrejme neuvedomili, čo všetko to môže priniesť. V tomto smere boli útoky na Rajtára relevantné, aj keď je mnoho novinárov, ktorí to obhajujú, ale podľa mňa je to skrátka neobhájiteľné. Ako som už povedal. Ponímanie práva v zmysle Radbrucha je v takýchto situáciách jednoducho neakceptovateľné. O tom sa hovorilo, aj keď sa rušili Mečiarove amnestie.
Poslanec Krajniak vyhlásil, že Robert Kaliňák je „posledný figový list“, za ktorým sa kryje Robert Fico, a dodal, že ak by padol minister vnútra, tak by bol na rade už len premiér. Súhlasíte s tým?
Je to zjednodušené videnie sveta. Je síce pravda, že Kaliňák je Ficovo alter ego, pretože oni dvaja Smer-SD vlastne vymysleli a boli od začiatku spolu pri tom, ale tak to nefunguje. Aj keď Jarosławovi Kaczyńskému zomrel brat (Lech Kaczyński), tak on zostal v politike. Sú tu aj iné dôvody.
Prvý je ten, že post ministra vnútra so všetkými informáciami, ktoré zahrnuje, je taký háklivý, že pokiaľ by sa niečo také stalo bez súhlasu Kaliňáka, tak by strana mohla byť ohrozená, ale úplne z iných dôvodov, ako si pán Krajniak myslí.
Druhá vec je, že Robertovi Ficovi nezostáva nič iné, pretože hneď, ako sa vynorila kauza, tak sa Kaliňáka zastal. Teraz už nemôže meniť názor, pretože sa medzitým neobjavili žiadne nové skutočnosti, ak sa nebavíme o klientskom centre. To je však iná kauza, tu sa bavíme o Bašternákovi. Keďže sa nič nové neobjavilo, Fico nemá dôvod meniť názor a musí držať postoj, ktorý voči Kaliňákovi zaujal.
- Reklama -
