Ako vyzeral rómsky holokaust? Za slovenského štátu platilo heslo: Po Židoch Cigáni, hovorí etnológ a romista Arne Mann

2.8.2017 14:00

ROZHOVOR Rómovia boli po roku 1939 označení ako asociáli v nacistickom Nemecku. Tento pojem vymyslel doktor Robert Ritter, to bol psychiater, ktorý pracoval na rasovej segregácii Rómov. Práve on prišiel prvý s tvrdením, že Cigáni sú asociáli a zločinci a vraj sa s tým už rodia, preto ich treba zničiť. Tvrdil tiež, že ich nemožno prevychovať a záver z toho bol ich fyzická likvidácia. Pripomína v Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov (teda v deň, keď pred 73 rokmi 2. augusta 1944 zlikvidovali rómsky koncentračný tábor v Auschwitzi-Birkenau) popredný slovenský romista a etnológ PhDr. Arne Mann, CSc., donedávna ešte vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV.

Ako vyzeral rómsky holokaust? Za slovenského štátu platilo heslo: Po Židoch Cigáni, hovorí etnológ a romista Arne Mann
Foto: Súkromný archív Arne Mann
Popis: Arne Mann

Prečo sa na Slovensku o rómskom holokauste takmer nehovorí v porovnaní so židovským?

Po 2. svetovej vojne nebol vôbec spomínaný, ani na Norimberských procesoch sa nespomínal, venovali sa tam najmä židovskému holokaustu. Pokiaľ ide o etnikum, podobne ako u Židov sa o tom v rodinách málo rozprávalo. Ani deti nevedeli od svojich rodičov, čo sa vtedy vlastne stalo. Dokonca boli aj také teórie, že na Slovensku sa Rómom vlastne nič nestalo, že sa nič nedialo. V skutočnosti sa tieto veci zatajovali, bola to tabuizovaná téma.

Keď sa ale hovorí o rómskom holokauste na Slovensku, aký bol jeho rozsah? Koľko ľudí to v skutočnosti postihlo?

Pokiaľ ide o Slovensko, treba to rozdeliť do dvoch časových období. To prvé bolo od roku 1939 po Slovenské národné povstanie (SNP), teda do roku 1944, keď vydávali zákonné nariadenia, ktoré obmedzovali práva Rómov a išlo o jednoznačne diskriminačné opatrenia.

O aké napríklad?

Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, mali zakázaný vstup do miest a do obcí väčšinou dvakrát do týždňa, to každá obec a každé mesto stanovilo individuálne podľa seba, kedy tak mohli urobiť. Nesmeli navštevovať verejné miesta. Dokonca také absurdné nariadenie, že Rómovia sa nesmeli stať brannými osobami, čiže podľa vtedy platného Branného zákona nemohli byť v armáde, ale mali náhradnú službu v tzv. 6. robotnom tábore, kde vykonávali najmä rôzne manuálne práce pre armádu, ale napríklad nesmeli mať pridelené zbrane. Čiže tieto opatrenia zaviedli najmä po 42. roku, keď vznikli pracovné útvary „asociálov“.

Prečo to tak nazvali?

Tam je dôležité uvedomiť si práve to slovo – „asociál“ – ako asociáli boli označení v nacistickom Nemecku, tento pojem vymyslel doktor Robert Ritter, to bol psychiater, ktorý pracoval na rasovej segregácii Rómov. Práve on prišiel prvý s tvrdením, že Cigáni sú asociáli a zločinci a vraj sa s tým už rodia, preto ich treba zničiť. Tvrdil tiež, že ich nemožno prevychovať a záver z toho bol ich fyzická likvidácia.

Zdroj: Archív AM/Robert Ritter (vpravo) v roku 1939 v rozhovore s rómskou ženou

Kedy sa začala tá druhá etapa rómskeho holokaustu a ako prebiehala?

Druhá etapa sa začala počas SNP, keď sa mnohí Rómovia aktívne zapojili do Povstania a po Povstaní zostali ako partizáni. Je známe, že Slovensko bolo v čase Povstania obsadené nemeckou okupačnou armádou a v tom čase boli razie proti Rómom hlavne na strednom Slovensku. Paradoxne do koncentračných táborov mimo Slovenska nebolo vyvezených väčšie množstvo Rómov, ale napríklad boli koncentrovaní u nás, napríklad v tábore v Dubnici nad Váhom, kde bola teraz, 1. augusta aj pietna slávnosť. Tam sa ich likvidácia pripravovala, tam boli v týchto útvaroch slovenskí žandári. V tomto tábore ale mali nemecké velenie, predpokladala sa tam deportácia do vyhladzovacieho koncentračného tábora, ku ktorej však nakoniec nedošlo, lebo tam vypukol škvrnitý týfus a chorých a nemobilných Rómov postrieľali.

Znamená to, že zo Slovenska žiaden transport neodišiel?

Nie, neodišiel, ak nerátame južné Slovensko, prípadne Maďarsko, odkiaľ vyviezli stovky Rómov, no presné štatistiky neexistujú, aspoň sme sa k nim doteraz neprepracovali. Čiže celá tá časť po VIedenskej arbitráži, teda od Košíc až po Komárno a Dunajskú Stredu, teda celé územie, ktoré patrilo do Maďarska, odtiaľ boli deportácie. Lenže, žiaľ, ani archívy u nás, ani v Maďarsku nehovoria o počtoch deportovaných Rómov. Určite však môžeme hovoriť o tisíckach obetí zo Slovenska, hoci počty nepoznáme (podľa portálu Romove.radio.cz. neprežilo holokaust v Auschwitzi-Birkenau zhruba 20-tisíc Rómov a Sintov z rôznych krajín, celkovo bolo v 2. svetovej vojne okolo pol milióna rómskych obetí – pozn.aut.).

Zdroj: Archív AM/Rómsky holokaust

Aký je podstatný rozdiel medzi židovským a rómskym holokaustom?

Ten rozdiel tam nie je výrazný, pretože podľa rasovej teórie boli aj Židia aj Rómovia označení za element prekážajúci čistote rasy. Čiže poškodzovali bielu rasu. Teda ako takí mali byť kompletne zlikvidovaní. To, že Židia boli prví, bolo aj tým, že boli majetní, kým Rómovia nič nevlastnili. To bol možno ten rozdiel medzi nimi. Aj za slovenského štátu platilo heslo: Po Židoch Cigáni. Čiže keby sa viedli presné štatistiky, som presvedčený, že tých rómskych obetí bolo ešte omnoho viac.

Prečo je podľa vás dôležité pripomínať si rómsky holokaust?

Pretože takáto hrozba je tu dodnes. Bohužiaľ, ožíva v rôznych extrémistických skupinách či stranách, ktoré majú v programe, že Rómov treba nejako riešiť, čiže podľa nich sú v našej populácii niektoré skupiny kvalitnejšie ako tie druhé. Je to teda otázka stereotypov, ktorých korene vedú až do holokaustu (Rómovia a Sintovia v súčasnosti predstavujú najpočetnejšiu etnickú menšinu v EÚ, je ich približne 12 miliónov – pozn. aut.).

A ešte jedna otázka: uvedomujú si toto smutné výročie aj samotní Rómovia na Slovensku a hlásia sa k nemu?

Áno, po roku 1990, keď sa táto téma otvorila, určite áno. Napríklad iniciátorka týchto pietnych slávností, historička a etnografka doktora Zuzana Kumanová, teda Rómka, ktorá študuje túto problematiku, ale aj viacerí iní Rómovia sa zapájajú čím ďalej tým viac, k vyjasneniu tejto problematiky vrátane posledných žijúcich pamätníkov. Sú to potomkovia týchto zavraždených Rómov, pretože väčšina tých, ktorí vtedy rómsky holokaust prežili, už dnes nežije.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

18:00 Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riaden…