„Príživníci štátu“, ktorí získavajú zákazky na úkor iných, by v klasickej hospodárskej súťaži neuspeli, vraví krízový manažér

16.7.2017 15:00

ROZHOVOR „Na Slovensku sú, žiaľ, ešte stále takí podnikatelia, ktorí majú o sebe veľmi vysokú mienku, s vysokým egom najmä preto, že vlastnia majetok či peniaze. Majú preto pocit, že dokážu všetko a všetko si môžu dovoliť,“ komentuje pre Parlamentné listy manažér rozvoja podnikov Stanislav Brečka. Podľa jeho slov je najčastejším dôvodom neúspechu v podnikaní charakterové zlyhanie ľudí. Mnohým slovenským biznismenom pritom chýba férovosť a zdvorilosť v medziľudských vzťahoch.

„Príživníci štátu“, ktorí získavajú zákazky na úkor iných, by v klasickej hospodárskej súťaži neuspeli, vraví krízový manažér
Foto: Vladimír Bačišin
Popis: Stanislav Brečka

Existuje predstava, že všetci môžu podnikať. Je to pravda?

Ľudia si vo všeobecnosti myslia, že podnikať dokáže každý. Vyskúšať si to môže, samozrejme, každý, pri podnikaní je však veľmi dôležitý ľudský faktor a vnútorný postoj človeka k tomu, čo chce robiť. Okrem toho sú to aj financie a dobrý nápad. Ale ani to nezaručuje podnikateľský úspech.

Štatistika hovorí, že až 90 percent ľudí, ktorí začnú s podnikaním, do piatich rokov skrachuje. Z tých zvyšných desať percent sa stane úspešnými len zhruba polovica. Málokto sa zamyslí nad tým, prečo to tak je. Za najčastejší dôvod neúspechu sa označuje nedostatok financií, ale ja si myslím, že ide o charakterové zlyhanie ľudí. Domnievam sa, že skúsiť si podnikanie môže každý, ale nie každý má predpoklady a bunky na úspešný biznis.

Kto je teda ideálny podnikateľ?

Predovšetkým človek, ktorý má vyrovnaný a vyzretý charakter, je vytrvalý a reálne sa zaujíma o svojich zamestnancov. Dokáže neustále meniť a zlepšovať veci. Mal by mať pozitívny prístup k životu a ľuďom, mal by mať schopnosť cítiť zodpovednosť nielen voči zamestnancom, ale aj životnému prostrediu. Mal by mať jasno v tom, či to, v čom podniká, prinesie úžitok ľuďom. Ideálny podnikateľ by mal mať jasnú víziu a princípy, podľa ktorých chce fungovať, a s touto víziou by mali byť stotožnení aj jeho zamestnanci. Za veľmi dôležité považujem napríklad schopnosti nastaviť vhodnú firemnú kultúru, motivovať a nadchnúť ľudí, ktorí sa stanú pre podnikateľa „živými aktívami súvahy“ a dokážu preňho vytvárať pridanú hodnotu.

Aké vlastnosti by mal mať kvalitný manažér?

Z vlastnej viac ako dvadsaťročnej skúsenosti som dospel k prototypu ideálneho manažéra. Je to taký mix ekonóma, právnika a psychológa. Predovšetkým by sa mal neustále vzdelávať, mal by mať aspoň základný prehľad, ako funguje ekonomika, peniaze, právny systém, mal by poznať základy psychológie, fungovania medziľudských vzťahov a, samozrejme, dodržiavať zákony štátu, v ktorom podniká. Mal by byť dôsledný a disciplinovaný, náročný voči sebe, spoľahlivý a lojálny. Mal by to byť človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a dokáže motivovať a povzbudzovať svojich kolegov. Zároveň by mal byť tímový hráč, otvorený novým myšlienkam. Ideálne by bolo, keby oplýval týmito vlastnosťami hneď na začiatku svojej manažérskej práce. Z vlastných skúseností a praxe však viem, že človek sa k tomu dopracuje postupne dlhodobou praxou.

Akú úlohu zohráva vo firmách tím?

Obrovskú. Pritom musíme rozlišovať medzi líderstvom a manažérstvom. Líder je zvyčajne človek, ktorý vedie tím a ktorý je tvorcom vízie firmy. Je ňou natoľko posadnutý, že dokáže nakaziť ostatných členov tímu. Avšak každý človek v tíme zohráva dôležitú úlohu. Jeden je vizionár, druhý dobrý administrátor, ďalší organizátor, iný zasa doťahuje veci do konca. Kým manažér firmu kontroluje, riadi, stráži hodnoty, vo všeobecnosti sa zameriava na systém a štruktúry, líder inovuje, vytvára hodnoty, zameriava sa na ľudí, inšpiruje, vytvára dlhodobú perspektívu pre spoločnosť, nebojí sa riskovať a stále spochybňuje status quo firmy v záujme jej ďalšieho vývoja. Ak má niekto súčasne niekoľko z týchto vlastností, ekonomika rastie a spoločnosť sa môže radovať.

Dá sa to niekde naučiť?

Dá, najlepšie na vlastných chybách a skúsenostiach. Prečítal som množstvo literatúry, našej aj zahraničnej, najmä príbehy ľudí, ktorí niečo dokázali. Je to dobré čítanie, ale v praxi človek zistí, že v každom kultúrnom a spoločenskom prostredí, ako aj v každom jednom podniku je to vždy špecifické. A vždy si uvedomíte nové a nové súvislosti.

V podnikateľskom prostredí treba asi stále reagovať na nejaké zmeny.

Prostredie pre podnikanie je formované hlavne historickým vývojom, spoločenskými vzťahmi, právnym poriadkom, kultúrou a morálkou spoločnosti. Slováci si napríklad nedokážu skutočne odpustiť, a preto veľkú časť národa zviera závisť a neochota spolupracovať. Má to svoje historické korene, ktoré sa prejavujú a ešte sa nejaký čas budú prejavovať v myslení väčšiny spoločnosti.

Zmena myslenia je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zmenu dlhodobých vzorcov správania v podnikaní. Ľudia mysliaci zaužívaným spôsobom nedokážu prijímať nové veci spojené s rizikom. Nie sú ochotní meniť svoje zvyky. Ide totiž o bolestivý proces, o takzvanú zmenu softvéru v hlave. Je to akoby ste chceli natlačiť softvér z najmodernejšej verzie iPhonu do starého modelu Nokie. Jednoducho sa to nedá, nefunguje to.

Ľudia sa a priori nechcú meniť, chýba im skutočné chcenie. Za tým totiž vždy nasleduje čin. To skutočné chcenie nevychádza z nášho mozgu, ale je to skôr duševná sila, ktorá človeka poháňa. Aj preto je vo svete veľa úspešných podnikateľov, ktorí síce nemajú kvalitné vzdelanie, ale majú obrovskú vnútornú silu a presvedčenie.

V porovnaní s ostatnými národmi si myslím, že Slováci sú bojazliví, potrebujú uistenie od okolia, keď sa chcú do niečoho pustiť. Sú tu, žiaľ, ešte stále takí podnikatelia, ktorí majú o sebe veľmi vysokú mienku, s vysokým egom najmä preto, že vlastnia majetok či peniaze. Majú preto pocit, že dokážu všetko a všetko si môžu dovoliť. Väčšinou riešia veci a získavajú zákazky na úkor iných, respektíve na úkor štátu. Ja ich nazývam takzvanými „príživníkmi štátu“. Hovoríme o podnikateľoch, ktorí by v klasickej hospodárskej súťaži neuspeli.

Našim podnikateľom, česť výnimkám, navyše chýba férovosť a zdvorilosť v medziľudských vzťahoch. Aj keď nám už môžu iné krajiny naše podnikateľské prostredie závidieť, vlastenectvo a pocit patriotizmu sa takmer celkom vytráca. Odporúčam všetkým, aby si skúsili podnikanie v Taliansku, Francúzsku, Nemecku či Amerike. Myslím, že by veľmi skoro ocenili, kde žijú. Nehovorím tu pritom o korupcii či vymožiteľnosti práva, ktoré by sme mali dať čo najskôr do poriadku, aby sme sa nemuseli hanbiť.

Ako hodnotíte súčasné podnikateľské prostredie na Slovensku?

Nevyzreté a predovšetkým  nevyrovnané. Samotná deformácia nastala v období 1. a 2. kupónovej privatizácie, keď došlo k obrovskej nespravodlivosti v prerozdeľovaní majetku tohto štátu niektorým jednotlivcom, ktorí sa stali váženými podnikateľmi na úkor nás všetkých. Všade vo svete vrátane USA prebiehala prvotná akumulácia kapitálu zderským a viac-menej nečestným spôsobom. Stačí nazrieť do histórie.

Ako ale inak získať väčší kapitál na podnikanie?

Jedine tým, že by si niekoľko generácií muselo odriekať životný štandard a ďalším generáciám  odovzdať nahromadené prostriedky na väčšie podnikanie. Ľudia sa prebrali zo 40-ročného socialistického spánku, kde nikto nevlastnil skoro nič a všetci mali rovnako, až na niektoré výnimky. Ale to neboli skutočne majetní ľudia, ktorí by si  mohli dovoliť podnikať vo väčšom rozsahu. Ako môžete očakávať od ľudí, ktorí žili 40 rokov v bývalom režime, aby začali šetriť a pracovať pre ďalšie generácie. Netvrdím, že takí nie sú, ale je ich málo. Ľudia si po 40 rokoch chceli konečne uspokojiť svoje potreby a hlavne chceli vlastniť, užívať si, cestovať a to všetko si vyžaduje peniaze.

O čom je teda podnikanie?

O tom, že musíte dokázať odložiť svoju spotrebu na neskoršiu dobu, kým nenaakumulujete potrebné množstvo peňazí na počiatočný kapitál, o ktorý môžete pokojne prísť, keď sa vám vaše zámery nepodaria. Túto vlastnosť majú veľmi dobre vyvinutú Židia. Tí nielen dokážu pracovať pre ďalšie generácie, ale aj vzájomne spolupracovať a kumulovať kapitál. Bohužiaľ, v našich súčasných podmienkach stále dominuje gro podnikateľov, ktorí nahromadili základný kapitál na podnikanie v období privatizácie.

Ale vďaka tomu, že sme otvorenou ekonomikou, chvalabohu, narastá počet podnikateľov, ktorí sa vzmáhajú vlastnými schopnosťami a poctivou prácou. Preto je veľmi dôležité, aby došlo postupne k zvrátenie tohto pomeru. Nemám obavy, že sa to v budúcnosti bude vyvíjať v prospech tých poctivých a slušných podnikateľov, a to z dvoch dôvodov. Jednak sme otvorenou ekonomikou a legislatíva EÚ, unifikácia predpisov, ako aj možnosti medzinárodného podnikania sú čoraz prísnejšie, a tým sa stávajú aj spravodlivejšie. Po druhé nesmieme zabúdať na to, že nikto z tých podnikateľov, ktorí prišli k svojmu kapitálu nečestným spôsobom, nie sú takí bohatí, aby si dokázal kúpiť svoju vlastnú minulosť.

Mal by byť podľa vás pre podnikateľa prioritou zisk?

Závisí to od povahy človeka a ako chce naplniť svoj život. Pre mňa je napríklad jedným z najúžasnejších a najúčinnejších spôsobov, ktorým môžem neustále zdokonaľovať svoj život a dosahovať vytýčené ciele, úprimná a tvrdá práca na niečom, čo dáva zmysel. A k tomu zvyčajne pridávam značnú dávku nadšenia a vtedy dosiahnem oveľa, oveľa viac. Preto by pre podnikateľa nemal byť zisk ani majetok prioritou, ale skôr vedľajší dôsledok snaženia.

Stanislav Brečka Zdroj: Vladimír Bačišin

Čo je najdôležitejšie robiť, keď je podnik v kríze?

Myslím, že vtedy je najlepšie použiť zdravý sedliacky rozum a úplne odkryť karty. Treba preskúmať neprimerané položky v účtovníctve, prejsť všetky zmluvy, urobiť marketingový, prevádzkový či klientsky audit, nastaviť odberateľsko-dodávateľské vzťahy, ale aj firemnú kultúru a samotné pomery vo firme. Ak máte dlhoročnú skúsenosť a ste dobrým psychológom, pri komunikácii s ľuďmi vám oni sami nepriamo odhalia, čo vo firme funguje a čo nie.

Pracovali ste aj v Spojených štátoch. Ako sa odlišuje podnikateľská kultúra v USA od tej slovenskej?

V Amerike som pracoval len rok. Za ten čas som zistil, že Američania nemajú zábrany v prípade, keď si niečím nie sú istí. Keď sú o niečom presvedčení, idú si za tým. U nás sú ľudia bojazliví. Američania majú vyššie ego, sú hrdí na to, že sú Američania. Na každom dome vlaje americká zástava, pri americkej hymne sa hrdo postavia a sú dojatí. Dokonca som to videl v škôlke a škole, do ktorej chodili moje deti. Každý deň sa začínal americkou hymnou a deti ju nadšene spievali a poznali slová. V tomto smere Slováci veľmi zaostávajú.

Ale po kultúrnej stránke sme na tom oveľa lepšie ako Američania. Aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som sa chcel vrátiť do Európy, hoci sme celá rodina mali zelené karty. Chcel som, aby moje deti vyrastali v kultúrnejšom prostredí. Som rád, že žijem na Slovensku a že sa tu pomaly, ale isto veci menia k lepšiemu aj vďaka tomu, že sme členským štátom EÚ.

Pomáha vlastenectvo podnikaniu?

Pomáha. Okrem ekonómie som študoval aj právo Európskej únie vo Viedni a mal som možnosť pochopiť, na akých princípoch sa rozvíja EÚ. Je to dlhodobejší proces, ľudia by mali mať preto väčšiu trpezlivosť, kým sa podaria všetky veci, ktoré si Únia predsavzala. Znova by som sa vrátil k tomu, že väčšina ľudí na Slovensku posudzuje ekonomické dianie bez hlbších súvislostí a poznatkov a viac-menej to skĺzava do domýšľavosti a veľakrát aj neopodstatnenej kritiky.

Medzi klasické slovenské vlastnosti, ktoré sa prejavujú vo firmách a organizáciách, patrí ohováranie.

Nielen vo firmách, ale aj v celej spoločnosti. K tomu treba pridať našu schopnosť vytvárať si nepodložené domnienky a vynášať súdy. Skutočný podnikateľ si vždy overí fakty. Všetky charakterové vlastnosti ľudí sa navonok prejavujú vždy vo forme emócií, ktoré sa im v prípade zlých vlastností vždy vrátia vo forme negatívnej energie, aj keď si to neuvedomujú. Väčšinou tieto negatívne emócie vznikajú z nenávisti a strachu. Boja sa seba, konkurencie, boja sa zmeny. Pritom zmena je vždy nevyhnutná, veď samotný život je zmena. Negatívny postoj podnikateľa vždy prinesie negatívne následky, a preto pokiaľ by jediným zámerom podnikateľa v biznise malo byť len dosiahnutie zisku a získanie majetku, tak by to podľa mňa vypovedalo o veľmi smutnom charaktere človeka. Zámerom by malo byť vytvorenie hodnoty, ktorá bude slúžiť nielen jemu, ale hlavne všeobecnému úžitku.

Mnohí politici sľubujú voličom zmeny v ekonomickom prostredí. Ponúkajú im najmä daňové a odvodové zmeny. Má to zmysel?

Slovensko potrebuje hlavne systémové zmeny v ekonomickom prostredí. Také prostredie je totiž vysoko synergické, a preto drobné zmeny môžu niečo vylepšiť, ale aj veľa pokaziť. Čo sa týka napríklad našich daní, považujem ich za priaznivé pre slovenských podnikateľov. Takisto ako vo firmách, ktoré som nastavoval, ako aj v štáte sú vždy najdôležitejšou časťou rozpočtu výdavky. Z môjho pohľadu ako krízového manažéra sú tam obrovské nezrovnalosti a rezervy. Ináč povedané, spôsob a účel míňania peňazí daňových poplatníkov nie je nastavený podľa skutočných priorít, ktoré potrebuje táto krajina, ale ani podľa hodnôt, ktoré uznáva. Napríklad len v spoločnosti, ktorú som mal možnosť riadiť a kde bol stopercentným vlastníkom štát, som našiel až 30 percent výdavkov, ktoré boli neprehľadné, nafúknuté či neopodstatnené. A takýchto podnikov sú desiatky. Ide o plytvanie nielen prostriedkami, ale aj ľudským potenciálom. Okrem toho dlhodobé pokrivenie či deformovanie ekonomického systému má nepriaznivý vplyv na záujem budúcej generácie o vytvorenie pozitívneho vzťahu k tejto krajine.

Čo by teda malo zmysel?

Obklopiť sa profesionálmi, najmä ekonómami s bohatými praktickými skúsenosťami, ktorí by boli ochotní a schopní rozuzliť niektoré zo zle a nezmyselne nastavených ekonomických priorít a štruktúr v spoločnosti.

Autor: Vladimír Bačišin

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

„Pamätám si, ako som v lietadle držala infúziu nad hlavou prezidenta Schustera,“ vyznáva sa letuška vládnych špeciálov. Najlepší dojem na ňu urobil Václav Havel

11:00 „Pamätám si, ako som v lietadle držala infúziu nad hlavou prezidenta Schustera,“ vyznáva sa letuška vládnych špeciálov. Najlepší dojem na ňu urobil Václav Havel

Chcela byť právnička, no nakoniec ako letuška vládneho špeciálu prelietala približne 20 miliónov kil…