Zakrútia krkom Kotlebovi? Už sa na neho “niekde v horách” chystajú. Politológ posiela ambicióznemu županovi vážne varovanie

0
Michal Horský, politológ (Autor: Archív M.H.)

Ako hodnotíte predvolebné politické ovzdušie v krajine?

Predvolebná atmosféra v roku 2015 je tak trochu iná, ako bola pred tromi rokmi. Vtedy voliči pristupovali k predčasným voľbám, pretože pravicová koaličná vláda po roku a pol preplnenom sociálnym napätím, vzájomným hašterením vládnych strán a tvrdých atakov opozície neudržala svoju moc. Hlavnou  predvolebnou témou sa však stal globálny ekonomický problém  podpora či zamietnutie eurovalu.

V súčasnosti je spoločnosť sociálne i politicky relatívne stabilizovaná. Vláda jednej strany je konsolidovaná, opozícia bezzubá. Napriek tomu však občanov, ale aj politikov, obchádza strach. Ľudia sa obávajú straty istoty a stupňuje sa aj domnelý, nie však reálny pocit ohrozenia. Politici zase nedokážu čeliť iracionálnym náladám a politický extrémizmus na nich parazituje. Nie iba v médiách, vo vysokej politike, ale aj v zapadnutých dedinkách sa diskutuje o globálnom európskom  probléme  imigrantskej kríze, ktorá obchádza Slovensko i svet. Po referende v Gabčíkove, v ktorom občania takmer jednomyseľne odmietli čo i len dočasný, prechodný pobyt pár desiatkam migrantov, sa téma poskytnutia či odmietnutia pomoci migrantom v duchnu medzinárodného práva nepochybne postupne stáva horúcou témou nastávajúcej volebnej kampane.

Utečenecká kríza je naozaj TOP témou dneška. Či už v Česku, na Slovensku, alebo, samozrejme, v Maďarsku a v celej západnej Európe. Dá sa povedať, že sa voľby na Slovensku budú vyhrávať rétorikou na adresu utečencov?

Tak v demokratickej Európe, ako aj v našej krajine, pokiaľ v nej boli obdobia slobodných a férových volieb, riadili sme sa nepísaným pravidlom, že volič sa pri urne rozhoduje voliť tú stranu, ktorá sľubuje riešiť problém, kde a prečo ho omína, tlačí topánka, keď kráčal k volebnej urne. Je za  tým  stará a  overená  skúsenosť,  že  voliči sú citlivejší na riešenie bezprostredných problémov ako na dlhodobé koncepty a  plány. Politické  elity sa tak, žiaľ, aj  správajú. Vlny  migrantov sa  postupne  rozlievajú a  vyžadujú si  dlhodobé riešenia. Tento problém sa rieši internacionálne, čo občania nie vždy chápu, prípadne podporujú.

Domnievam sa, že v našej krajine by  všetky  vážne politické sily, predovšetkým parlamentné  strany, mali klásť väčší dôraz a objasňovať príčiny nových nevídaných sociálnych javov, vojenských konfliktov atď. Zatiaľ väčšina mlčí a svoj názor artikuluje iba Smer-SD a aj preto, že ako vládna strana nemôže len hovoriť, ale aj konať. Popritom sa na spoločenských problémoch priživujú aj politickí extrémisti a avanturisti, pre ktorých je to vítaná možnosť, ako vzbudiť pozornosť a votrieť sa do priazne publika.

Máte na mysli Ľudovú stranu – Naše Slovensko? Alebo iné malé extrémistické strany?

Áno, aj, ale nielen túto trvalku národných extrémistov. Rodia sa nové antipolitické hnutia, brannošportové tábory, trénujú a cvičia v bagančiach a maskáčoch, pestujú branné hry a rozširujú svoje členské základne. Ich novo sa rodiaca fašizoidná ideológia, ktorá šíri strach a xenofóbiu, učia svojich členov milovať putinovské Rusko, odmietať Európsku úniu a všetko proatlantické, bojovať už  nielen na okrajoch rómskych osád, ale aj pri budovách utečeneckých  táborov. Stúpenci týchto nových organizačných zoskupení neveštia nič dobré a je otázkou času, kedy to v budúcnosti môže prerásť do vážneho spoločenského nebezpečenstva. Už aj dnes buntošia v obciach a mestečkách, vytvárajú osobitnú, doteraz málo vídanú atmosféru a môžu ovplyvniť výsledky volieb preferovaním kandidátov s pravicovo radikálnou rétorikou.

Čo sa týka Kotlebovej ĽS NS, neverím,  že získa potrebné 5-percentné parlamentné kvórum na vstup do parlamentu. Myslím, že v nasledujúcich mesiacoch to budú skôr bezmenný „lesní mužíci“ v bagančiach ako príslušníci jeho straníckeho klanu. Výčiny a škandály, ktoré pán predseda predvádza vo funkcii predsedu  VÚC v Banskej Bystrici, zatiaľ oceňuje občan necelým jedným percentom podpory. Strana a jej vodca sú podľa mňa zdiskreditované padlé veličiny a je len otázkou času, kedy ich nahradia svieži, neopozeraní radikáli, extrémisti. Nechcem šíriť katastrofické predpovede, ale možno už v tomto čase sa niekde „v horách“ pripravujú noví radikáli zakrútiť krkom pánovi Kotlebovi. Taká je logika „vnútrostraníckeho zápasu o moc“ medzi extrémistami na celom, a teda aj na tom našom malom slovenskom svete. 

V čom spočíva sila týchto nových, zatiaľ nerozpoznaných, extrémistických hnutí? Akého voliča podľa vášho názoru oslovia?

Ťažia zo všeobecného pocitu xenofóbie, zo strachu z neznámeho, z nepredvídateľného ohrozenia, ktoré sa šíri po celej Európe z migračných vĺn či spoza východnej hranice nepriznaného vojenského konfliktu Ukrajina – Rusko, ktoré sa šíri, ale ja z nepredvídateľných udalostí v globálnom ekonomickom a sociálnom priestore Európy. Stručne povedané, globalizácie to nie sú iba hospodárske výhody, ale silnie aj globálna neistota a strach.  

Nedávno sa konali oslavy výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Premiér Robert Fico vzbudil pozornosť svojím prejavom, v ktorom prirovnal utečencov k našim Rómom v súvislosti s ich integráciou do spoločnosti. Za tento svoj prejav zožal spŕšku kritiky. Oprávnene?

Pri oslavách SNP v Banskej Bystrici sa aktuálnej hrozbe extrémizmu venoval aj predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorý uviedol, že urobíme všetko pre  to, aby po našich uliciach nemašírovali bagančiari. Zaujímavé bolo aj vystúpenie rumunského predsedu parlamentu, ktorý hlavnú časť príhovoru venoval problémom Európy a spôsobu, ako sa postaviť k migračnej vlne v Európe. Podobne o migrácii hovoril aj slovenský predseda vlády, pričom zdôrazňoval oprávnenosť obáv občanov – oboznamoval verejnosť s medzinárodným postojom svojej vlády k týmto otázkam a skôr varoval, než povzbudzoval k začleňovaniu migrantov do európskej spoločnosti.

Aké sú podľa vás alternatívy povolebného vývoja? Kto, s kým, s koho podporou a prečo?

Tak ako v minulých voľbách, ani teraz nikto neočakáva, že sa Smeru podarí zostaviť jednofarebnú vládu, no a napokon ju  zostavil. Dnes sa uvádza viacero alternatív budúcej vlády. Tá prvá je, že strana Smer si vyberie jedného koaličného partnera, pravdepodobne dnes mimoparlamentnú SNS, ktorá dlhodobo vykazuje percentá, ktoré by jej mohli zabezpečiť poslanecké, prípadne aj vládne kreslá. Alternatíva číslo dva hovorí, že súčasné opozičné strany môžu vytvoriť vládnu koalíciu, alternatívu voči súčasnej vláde. Mohol by to byť ako akýsi „zlepenec číslo 2″. Za istých priaznivých okolností môžu v parlamente matematicky prehlasovať Smer a zostaviť vládu. Tretia alternatíva je, že Smer by zostavil menšinovú vládu, čo však samotná strana odmieta.

Čo hovoríte na vyjadrenie smeráka Blahu, ktorý by si želal povolebnú koalíciu s komunistami?

No ak sa v rámci vládnej strany ozývajú napríklad aj hlasy, že výborným koaličným partnerom by mohla byť aj mimoparlamentná jednopercentná Komunistická strana Slovenska, považujem to skôr za volebnú rétoriku, pokus „mladokomunistu“ v  Smere osloviť tradičných vyznávačov marxizmu-leninizmu, aby odovzdali  svoje hlasy nie KSS, ale Smeru-SD, ktorý bol kedysi založený na ruinách komunistickej strany.

Ako hodnotíte spojenectvo Lipšicovej NOVY a Matovičovho OĽaNO? Bola to šťastná voľba? Na potenciálnych voličov spomenutých dvoch subjektov toto partnerstvo podľa posledných preferencií akosi nezabralo. Prečo?

Máte pravdu, nezabralo. Čo sa týka posledných výskumov volebných preferencií, strana Smer-SD má stále okolo 35 percent, čo je však o 15 poslaneckých kresiel menej, ako ich má v súčasnosti. Za stranou Smer sa, podľa očakávania, umiestňuje strana Sieť „pravicového gazdu“, ktorá ako už  ako pravidelný odštiepenec z KDH ťaží z toho, že je novou politickou generáciou. Zároveň posledný rast preferencií mohol podnietiť aj fakt, že líder strany OĽaNO Matovič sa momentálne venuje svojmu druhému povolaniu „agenta provokatéra“, ktoré doteraz stranu a jej lídra prestal obviňovať z daňového a zo sobášneho podvodníctva. Najnovšie upriamil svoju pozornosť na Smer a obvinil jeho predsedu takmer zo 670 miliónov nezákonných úspor na Belize.

Navyše pán Matovič má starosti aj s vyšetrovaním možných dňových únikov  vo  vlastnej „rodinnej firme“. Bojuje na viacerých frontoch a hádam aj preto novovzniknutá personálna únia pánov Lipšica a Matoviča neprináša zatiaľ žiadny synergetický efekt, podpora zhluku nezávislých osobností stagnuje na dlhodobých ôsmich percentách.

A čo ostatné strany? Ako by ste zhodnotili ich šance?

Lipšicovi s Matovičom sa dokonca vyrovnávajú rovno tri strany – Most-Híd , SNS a KDH plus. Prvé dve strany už dlhodobo vykazujú osempercentnú podporu obyvateľstva, pričom popri stabilných preferenciách si zachovávajú aj vysoký koaličný potenciál. Pomerne prekvapujúce je až piate miesto kresťanských demokratov. Možno štatistická chyba, ale aj možný postupný pokles. Ich nová stratégia – KDH plus, teda v preklade, skrachované politické figúry z iných politických strán či náboženských organizácií, na pripravovanú parlamentnú kandidátku KDH zatiaľ neprinášajú očakávané ovocie. Je možné, že preferenciami KDH pohne aktuálne požehnanie, ktoré strana dostala od arcibiskupa Zvolenského, prípadne jej horlivejší príklon k politickému katolicizmu. To však ukážu až ďalšie predvolebné prieskumy.

Hoci pozornosti verejnosti, ale aj politických analytikov unikajú strany, ktoré sú už roky pod päťpercentnou hranicou  vstupu do  parlamentu, ako napríklad  SMK, SaS či strana SDKÚ-DS, zdá sa, že ich  volebné výsledky môžu zásadným spôsobom ovplyvniť budúce parlamentné počty. Ak tieto tri strany zostanú pod prahom zvoliteľnosti, tak ich prepadnuté hlasy sa stanú veľkou bonifikáciou predpokladaného víťaza volieb SMER-SD a môžu mu zabezpečiť opäť jednofarebnú vládu. Ak by sa však  dostali do parlamentu, môžu byť tmelom „antificovskej“ koalície.

Pred voľbami, ako to už býva zvykom, vznikajú rôzne strany, straničky, hnutia. Čo hovoríte napríklad na SEN Eduarda Chmelára?

Už len tým, že by sme o ňom hovorili, ho zvýznamňujeme. Strany a straničky, tzv. mimoparlamentné smetie v súčasnosti predstavujú strany SKOK! alebo aj Sulíkovi odpadlíci, ŠANCA, alebo aj Frešovi odpadlíci, SEN – ružovo-zelená ideová zmeska. Prípadne straničky  tradičných  komunistov a neofašistov zatiaľ  ostávajú  hlboko pod  hranicou parlamentného vplyvu. Zrejme po voľbách ich členom a lídrom, našťastie pre občanov, zostane iba sen o skutočnej  parlamentnej politike…

Poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník už dlhodobo vyzýva na zjednotenie pravice ešte pred voľbami, po vzore SDK z roku 1998.  Má podľa vás takýto predvolebný projekt šancu na úspech? Ak áno, z ktorých strán by mohol byť pravicový blok ako alternatíva voči Smeru vytvorený?

Nápad  zjednocovať pravicu pol roka pred  voľbami, po krachu Ľudovej platformy, ale aj  krachu alternatívnej opozičnej politiky,  nemožno brať vážne. Dobre  mienenú  výzvu poslanca Kaníka preto považujem iba  za trik ostrieľaného politického harcovníka, ako aspoň na moment  upútať pozornosť médií a verejnosti k vlastnému politickému osudu.   

Má podľa vás Sieť Radoslava Procházku koaličný potenciál?

Strana Sieť útočí nielen na vládnu stranu Smer, ale ja na ostatných opozičných partnerov. Vymedzuje sa negatívne voči celému  politickému spektru. Nedeklaruje však žiadne pozitívne hodnoty alebo jasnú  obhajobu  skupinových či celospoločenských  záujmov. Je to taký  náš  derivát  matovičovsko-babišovskej antipolitiky. Momentálne skúša, ako na vlne večne  nespokojného protestného voliča získa čo  najväčší  počet  hlasov, aby sa mohol stať „mladým gazdom dominátorom“ na myšlienkovo vyhorenej a opozeranej stredopravej straníckej  scéne. Takáto, rýchlo  kvasená  strana, je vítaným  koaličným  partnerom aj pre jej bezprincipiálnosť. Zároveň je to však partner viac  ako labilný, ktorý môže povaliť vlastnú vládnu moc, ako to názorne deklarovali páni Sulík s Matovičom v nedávnej pravicovej vláde.

Na čo sa môžu voliči tešiť v nasledujúcom volebnom polroku? Môžeme očakávať čistú či špinavú volebnú  kampaň?

Ťažko je byť doma  prorokom. Ale v  našej  krátkej  25-ročnej  histórii  volebných  kampaní  nepamätáme, že by sa zaobišli  bez faulov a  neférových praktík. Na druhej strane však  naše  excesy, napríklad  s občasným  kupovaním voličov, nikdy  neprekročili únosnú  hranicu demokratickej legitimity, eliminovala  ich  ústredná volebná  komisia, prípadne  súdy.  Môžeme  teda  predpokladať  pomerne  pokojnú  atmosféru. Strany  budú  predvádzať,  ako si  osvojili  politický  marketing. Po  parlamentných  voľbách sa v našom parlamente môže ocitnúť  nebývalé  množstvo strán. Ak  prirátame zatiaľ  nesformované  strany pravicových extrémistov, prípadne poslancom  Blahom  resuscitovaných  komunistov,  môže ich byť aj dvojciferné číslo.

- Reklama -