Začo, súdr…, pardon, priatelia, začo? Volá Tereza Spencerová do USA, pretože už nemôže inak

11.8.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Americký plyn je o polovicu drahší ako ruský, ale John McCain nás chce oslobodiť tým, že nám ho dodá, komentuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová ekonomické rozmery súčasnej politiky USA. V roku 2050 však budú aj tak vládnuť svetu iné krajiny ako tie, ktoré sa ostatným pokúšajú vládnuť teraz, dodáva. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch sa Spencerová venuje aj úvahám, čo bude po zosadení Donalda J. Trumpa.

Začo, súdr…, pardon, priatelia, začo? Volá Tereza Spencerová do USA, pretože už nemôže inak
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia: Americké vlajky

Už minule sme poznamenali, že Donald J. Trump nie je pánom situácie, pokiaľ ide o vzťahy USA – Rusko. Napätie narastá. Do tímu, ktorý vyšetruje „ruské zásahy“ do volieb v USA, prišiel už šestnásty právnik. Diplomat Hynek Kmoníček medzitým poznamenal, že Rusko rozvrátilo americkú politiku tak, že by závidel aj Brežnev. Iný pozorovateľ zase napísal, že Putin nechal uniknúť informáciu o schôdzke Trumpovho syna s ruskou právničkou schválne. Idú tieto úvahy správnym smerom?

Netuším, či je smer takých úvah správny. Dlhšie ako rok pokračujúce vyšetrovanie „ruskej stopy“ predsa neprinieslo nič iné ako tvrdohlavú „istotu“, že „ruská stopa existuje, aj keby na chleba nebolo“, to všetko snaživo zavalené tonami najrôznejších špekulácií. A medzitým sa objavuje čoraz viac skutočností, ktoré svedčia o tom, že celý ten škandál okolo „nabúrania“ sa do amerických volieb nemajú na svedomí ruskí hekeri, ale cielený únik informácií priamo z Demokratickej strany. A ak by to bola pravda, tak by, samozrejme, závidel aj Brežnev, a nielen on – takto „rozorať“ americký politický establishment a nehnúť pritom ani prstom je neuveriteľná záležitosť.

Ale nič, samozrejme, nie je len tak. Aj keby v tom všetkom totiž Rusko vo finále naozaj prsty – ani príslovečný malíček – nemalo, tak by sa situácia zrejme aj tak nijako zásadne nezmenila. Smutne preslávený jastrab John McCain už pred tromi rokmi postuloval princíp americkej zahraničnej politiky, pričom poznamenal, že cieľom je „oslobodiť amerických spojencov od ruského zovretia na európskom trhu zemného plynu“. Čiže čím viac špiny Amerika – ktorá má sama „na hrbe“ nespočetné množstvo zvrhnutých vlád a ovplyvnených volieb, nehovoriac o Iraku, Afganistane alebo Líbyi – hodí na Rusko, tým lepšie argumenty si vytvorí na ďalšie a ďalšie „svetovládne“ sankcie, čo zase vytvorí väčší priestor na vývoz – okrem zbraní – amerického skvapalneného zemného plynu do Európy. Aktuálne odhady hovoria o tom, že by mal byť minimálne o polovicu drahší ako ruský plyn, ktorého cena sa dá ďalej znižovať. A na obzore je aj Trumpovo zvyšovanie ťažby uhlia. A kde asi tak poputuje? Žeby opäť na nejakú obriu nákladnú loď a cez polku sveta do Európy? Začo, súdr…, pardon, priatelia?

John McCain

John McCain. Zdroj: TASR

Skrátka než uvidíme, či sa Európa bude chcieť nechať takto „oslobodiť“, počítajme s tým, že vzťahy medzi USA a Ruskom zostanú viac-menej také, aké sú dnes. A vlastne na nich veľa nezmení ani prípadná európska „revolta“ voči USA. A myšlienkové hry okolo toho, kto alebo prečo „vypustil“ informáciu o stretnutí nejakej právničky s nejakým synom, sú potom naozaj zbytočné.

Kmoníček, teraz veľvyslanec ČR v USA, navyše konštatoval, že Rusi sú jednoducho v očiach amerických politikov nepriateľom číslo jeden navždy, prirovnal to k „uslintanému“ Pavlovovmu reflexu. Rusi sa vraj musia snažiť presvedčiť Američanov, že nie sú takí zlí, aj keď sú rozdielni – takým Saudskoarabom, veľkým americkým kamarátom, povaha ich režimu v očiach politikov USA neprekáža. Máte rovnaký pocit? Získajú si niekedy Rusi srdce amerického establishmentu? Čo by mali urobiť?

V zásade možno s pánom Kmoníčkom asi súhlasiť. Američania – bez ohľadu na majetok, rasu či sociálne postavenie – majú azda rovno v genofonde zakódovaný pocit výlučnosti až nadradenosti nad zvyškom sveta, pričom nie sú schopní pochopiť, ako je možné, že niekto neakceptuje ich koncept „slobody“ a „demokracie“. Stavím sa, že je v súčasných USA v skutočnosti len pár múdrych hláv, ktoré sú schopné si uvedomiť, prečo sa nepodaril „vývoz“ tej skvelej demokracie napríklad do toho Afganistanu, Iraku alebo Líbye. Rusko si ten stav užilo za jeľcinovských rokov až do delíria a skoro prestalo existovať, rovnako ako predtým Sovietsky zväz, takže je celkom pochopiteľné – znova, tentoraz s prihliadnutím na ruský „genofond“ –, prečo tentoraz neskloní šiju a neotvorí Američanom dvere. A tak tu máme pohľad na „politické nepriateľstvo“ až za hrob, ktoré je však súčasne „nabúravané“ napríklad spoluprácou v Sýrii...

Pritom neviem, prečo by mali Rusi chcieť presviedčať Američanov, že nie sú zlí. Keby sme ďalej žili v unipolárnom svete s jedinou superveľmocou, tak možno, ale svetová moc sa triešti a mocenských centier sa už dnes rodí hneď niekoľko. Slávny americký PricewaterhouseCooper pred pár dňami zverejnil prehľad najmocnejších ekonomík, ktoré budú vládnuť svetu v roku 2050. Prvá je Čína, druhá India, tretie USA, za nimi Indonézia, Brazília, Rusko je šieste a za ním a za Mexikom sa v desiatke ešte objavili súčasné „ťažké váhy“ typu Japonska, Nemecka či Británie. Čiže v prvej desiatke, ale nie v jej popredí, sú len štyri krajiny sveta, ktoré teraz ešte stále skúšajú ostatným vládnuť, zatiaľ čo napríklad Francúzsko je 12., Taliansko až 21. a Kanada ešte o miesto za ním. A v druhej desiatke sú krajiny ako Nigéria, Egypt, Filipíny, Pakistan, Vietnam alebo Saudská Arábia...

Je to, samozrejme, len štúdia, ktorá môže „vyjsť“ a nemusí, ale jasne – ako mnoho iných podobných dokumentov – vypovedá o budúcej tvári sveta. A čo viac, do roku 2050 je to už „len“ tridsaťtri rokov, rovnováha síl na svetovej scéne sa začína vyrovnávať už dnes, a aj keby to malo naozaj trvať tých 33 rokov, mám dojem, že to do toho nového rozdelenia síl vo svete Rusi aj bez „získavania si sŕdc“ amerického establishmentu už nejako pretrpia. Sú v tom napokon kovaní.

Turecký provládny denník oznámil, že keby Turecko chcelo, mohlo by Európu dobyť za tri dni. Je to len výstrel do tmy alebo na tom niečo je?

Áno, presnejšie: Nemecko do troch dní a Francúzsko do hodiny. Ako to ponímať? Nemá zmysel sa zaoberať bizarným článkom v jedných tureckých provládnych novinách, o to viac v čase, keď nezávislé, a teda zaujímavé médiá v Turecku už prakticky neexistujú a na súd vo väzbe čakajú desiatky, možno stovky novinárov. Ten text možno odráža náladu v Erdoganovom tábore, možno, naopak, skúša povzbudzovať jeho ochabujúcu „bojovú“ ultranacionalistickú morálku, možno si chce autor len „vypísať“ nejakú lukratívnu trafiku. Neviem. Je to úplná hlúposť, ktorá však celkom iste súvisí s prehlbujúcou sa nedôverou medzi Tureckom a Európou. Prezident Erdogan sa pred pár dňami posťažoval, že turecká strana do Nemecka zaslala dokumenty týkajúce sa 4 500 „teroristov“, čím mal na mysli podľa všetkého z prevažnej väčšiny tureckých Kurdov žijúcich v Nemecku, a nedostala z Berlína žiadnu odpoveď. Čiže Nemecko podľa Erdogana „pomáha terorizmu“. Aké jednoduché! Viac-menej v rovnakom čase Nemci úplne opustili leteckú základňu NATO v tureckom Incirliku...

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

Ale zlé a zhoršujúce sa vzťahy Turecka s Európou a Nemeckom obzvlášť sú leitmotívom uplynulých dvoch rokov, takže nič nové. Len ďalšie slová a slová. Skrátka uhorka. A nenormálna horúčava.

Komentátor Paul Mason zverejnil zaujímavú hypotézu: Republikánsky establishment sa zbaví DJT a na jeho miesto nastúpi viceprezident Pence. Až potom sa začne „sranda“: začnú sa znižovať dane, uľaví sa veľkému biznisu a začne sa realizovať aj drsná republikánska politika v sociálnych otázkach. Je to relevantná úvaha?

Neviem, úvahy o tom, že sa viceprezident Mike Pence chystá kandidovať, sa objavili už v máji, keď spustil finančnú zbierku na svoju kampaň, o ktorej však sám tvrdí, že to vôbec žiadna kampaň nie je. Zrejme počítal a počíta s Trumpovým impeachmentom, ale ktovie, čo v tom všetkom väzí. V každom prípade je to prvý viceprezident v dejinách USA, ktorý rozbehol zbierku finančných príspevkov v čase, keď prezident neodslúžil ani pol roka.

Donald J. Trump (vľavo) a Mike Pence

Donald J. Trump (vľavo) a Mike Pence. Zdroj: TASR

Na druhej strane, platí, že si establishment a lobistické záujmy za ním skryté pomaly, ale isto Trumpa „zväzujú“ na svoj obraz, a tak nie je celkom jasné, či ho vôbec ešte budú musieť „impíčovať“. Uvidíme, čo bude ďalej, ako sa bude Trumpovi dariť v „domácich témach“, a špekulácie si nechajme napotom. Táto telenovela sa totiž ani zďaleka nekončí...

Myslíte si vy osobne, že režim Kim Čong-una vlastní miniaturizované jadrové „bombičky“, ktoré je schopný namontovať na rakety? Hovorí sa o tom, že DJT sa chystá zaútočiť na KĽDR, na druhej strane o tom, že KĽDR už je taká vydesená, že preventívne zaútočí na americký vysoko vojensky exponovaný ostrov Guam. Dohromady nevie nikto nič. Kto je teraz väčší vojnový štváč? A ako vnímate to, že za sankcie proti KĽDR už v Bezpečnostnej rade OSN hlasovali aj Rusko a Čína? Domnievate sa, že by útok na KĽDR dal DJT možnosť urobiť akýsi „nový začiatok“ jeho prezidentovania, prípadne zažehnať jeho už spomínané odvolanie?

Teší ma vaša dôvera v moje zasvätené znalosti o kapacitách severokórejského jadrového arzenálu, ale sklamem vás. Fakt neviem, či majú kimovci nejaké „jadrové bombičky“, ako hovoríte alebo ako špekulujú západné médiá, ktoré toho o danom probléme však zrejme vedia zhruba toľko, koľko my dvaja. Predpokladajme však horší variant a počítajme s tým, že áno, že Severná Kórea je „hrdým“ členom elitného jadrového klubu. A predpokladajme, že pri plánovaní vojenských operácií treba vždy počítať skôr s horšími variantmi, aby potom útočiaca strana nebola nemilo prekvapená. A ak teda trumpovci počítajú s tým, že Severná Kórea jadrové zbrane má, zaútočia na ňu? A čo ak Severná Kórea v odvetnej reakcii „pošle“ jadrovú „bombičku“ na desaťtisíce amerických vojakov v Južnej Kórei a navyše ešte do Číny za to, že s tými „americkými diablami“ vlastne „paktuje“ proti Kimovi? A komu všetkému to potom Peking asi tak „vráti“? Len Kimovi alebo aj tomu, kto to celé svojím útokom vyprovokoval? A ruku na srdce, to je fakt Severná Kórea, ktorá sa v mnohých ohľadoch sotva drží nad vodou, takou „globálnou hrozbou“, že by stála za rozpútanie jadrovej vojny? Je Trump väčší blázon ako Kim alebo sa tí dvaja veľkohubí megalomani, naopak, „hľadali“, aby mohli spoločne vo vzájomnej šialenej symbióze rozbehnúť „niečo naozaj veľké“? A je Kim naozaj taký blázon, aby išiel do konfliktu s USA, alebo sa len snaží „vyhnať“ cenu za svoje budúce „mierové ústupky“?

Kim Čong-un

Kim Čong-un. Zdroj: SITA

Aj keď do hláv oboch mužov fakt nevidím, ďalej si myslím, že žiadny americký útok na Severnú Kóreu nebude. A to isté platí aj pre ten omieľaný severokórejský útok na Guam – obe miesta od seba delí skoro 3 500 kilometrov a túto vzdialenosť ešte žiadna severokórejská raketa nikdy nezvládla. Možnože niekedy v budúcnosti zmajstruje aj raketový motor, ktorý to dokáže, ale svojím spôsobom na to sú aj tie sankcie OSN, ktoré by mali pomôcť ešte viac ochromiť severokórejský režim a prinútiť ho „krotiť hormóny“. Aj preto za sankcie hlasovali Čína s Ruskom – Pchjongjang sa im vymyká spod kontroly a žiadnu vojnu na svojich zadných dvoroch si neprajú, nieto ešte vojnu jadrovú.

Pýtate sa, či by útok na KĽDR dal Trumpovi možnosť urobiť akýsi „nový začiatok“ jeho prezidentovania. No neviem. Ak počítame s tým, že má Severná Kórea jadrový arzenál, tak by tým mohol urobiť aj „nový koniec“ nielen svojho prezidentovania, ale možno aj sveta. Viete si predstaviť reťazovú reakciu jadrových útokov, do ktorých by trebárs boli chtiac-nechtiac zatiahnuté aj susediaca Čína s Ruskom?

Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Nič prevratné by som nečakala. Je uhorka a horúčava.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Líbya je fuč. Asad ostane. Rusko vyrába. Tereza Spencerová: Svet už nám neprikyvuje, kto nás ešte bude brať vážne? Náckovia v USA, fuj, starí esesáci O. K.?

6:00 Líbya je fuč. Asad ostane. Rusko vyrába. Tereza Spencerová: Svet už nám neprikyvuje, kto nás ešte bude brať vážne? Náckovia v USA, fuj, starí esesáci O. K.?

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ V Líbyi má na víťazstvo našliapnuté niekdajší spojenec USA, ktorého…