Úpadok západnej civilizácie, časť druhá: Agresivita ako súčasť Západu

18.8.2016 5:30

Politológ Jozef Hrabina sa v druhej časti svojho komentára o úpadku západnej civilizácie zamýšľa, či to nie je aj koniec sveta, aký ho poznáme. Ako na to všetko vplýva konflikt na Blízkom východe? Je to koniec USA a Európskej únie? Tvrdá analýza, ktorá vás núti sa zamyslieť.

Úpadok západnej civilizácie, časť druhá: Agresivita ako súčasť Západu
Foto: Marian Trizuliak
Popis: Jozef Hrabina

Blízky východ a severná Afrika zažili v posledných rokoch najväčšiu expanziu západnej civilizácie od čias kolonizácie. Dá sa povedať, že intervencia v Afganistane sa stala začiatkom konca západnej civilizácie a hegemónie USA. Ak som v prvej časti tohto článku hovoril o teórii veľkých cyklov, ktorá sa vzťahuje na celé regióny, tak táto teória sa vzťahuje aj na jednotlivé krajiny. Mnoho autorov uvádza, že cyklus hegemónie trvá 60 - 90 rokov a jeho koniec býva zakončený vojnou, ktorá trvá 20 - 30 rokov. Ak túto teóriu aplikujeme na 20. storočie, na jeho začiatku bol hegemón Britské impérium.

Prvá svetová a druhá svetová vojna boli vojnami, v ktorých sa nástupnícke krajiny- Japonsko a Nemecko, pokúšali o uchvátenie hegemónie z rúk Veľkej Británie, pričom po ich porážke sa stali hegemónom Spojené štáty. Stalo sa to jednak z dôvodu kolapsu koloniálneho systému, ktorý bol pre ekonomickú nadvládu Veľkej Británie kľúčový, druhým dôvodom bola zničená infraštruktúra Veľkej Británie po dvoch hegemonistických vojnách a tretím bol fakt, že izolacionizmus USA umožnil v čase vojny rozvíjať svoju ekonomiku, či už ako predajca zbraní a ťažkých strojov do Európy, poskytovateľ úverov pre znepriatelené strany, alebo v neposlednom rade žiadna z týchto vojen nezasiahla americký kontinent (Pearl Harbor neleží na kontinentálnom území USA a škody utrpené pri ňom boli len zanedbateľné v porovnaní s tými európskymi).

Blízky východ sa v 21. storočí stáva pomníkom hegemónie USA. Od intervencie v Afganistane, ktorú svetové spoločenstvo schválilo ako odvetu za teroristické útoky z jedenásteho septembra, sa politika Spojených štátov na Blízkom východe zmenila na snahu transformovať región na pustatinu so stredovekým spoločenským systémom. Keď na základe lživých dôkazov o programe na výrobu zbraní hromadného ničenia a poskytovaní úkrytu pre teroristov Spojené štáty napadli Irak - vyzeralo to, že Európa pozná správne hodnoty a väčšina spojencov USA v NATO odmietla túto kampaň podporiť. To sa však nedá povedať o bombardovacej kampani v Líbyi z roku 2011 a podpore povstaleckých skupín v sýrskej občianskej vojne. Tu nastáva zlom, keď sa Európska únia stáva predskokanom politiky Spojených štátov a európske elity, dlhodobo ignorujúc verejnú mienku, vykonávajú totožnú politiku s USA. Dá sa povedať, že zmena politiky EÚ prichádza v momente, keď prichádza do Bieleho domu Barack Obama a hlási reštart na viacerých poliach.

Keď intervencia v Iraku bola podľa G. W. Busha mladšieho jeho najväčšou chybou počas funkčných období, Líbya bola podľa Baracka Obamu takou istou chybou jeho prezidentovania. Dnes však vidíme obnovenú intervenciu v Líbyi a to jeho výrok o tejto chybe nie je starý ani rok. Vražda líbyjského prezidenta Muammara Kaddáfího bola oslavovaná Hillary Clintonovou takmer ako jej možné víťazstvo v nadchádzajúcich voľbách. Z Líbye sa stala bašta Islamského štátu v Afrike a jedna z najfrekventovanejších migračných trás do Európy.

Sýrsky konflikt

Sýria je zlomovým momentom pre Spojené štáty a ich globálne stratégie. Nejde ani tak o neschopnosť koalície vedenej USA bojovať s terorizmom v regióne, v ktorom ho sami svojou politikou vytvorili. Ide o to, že Rusku sa to darí veľmi úspešne a od intervencie, ktorá trvá takmer rok, dokázali zvrátiť priebeh vojny a vládne jednotky obkľúčili rebelov v Aleppe. To však tiež nie je tým najpodstatnejším faktom. Tým sú informácie, ktoré sa počas tejto bitvy dostávajú na povrch, či už o americkej, britskej, alebo francúzskej podpore pre všetky teroristické skupiny na území Sýrie, čo znamená, že termín umiernená opozícia neexistuje. Pre niektorých analytikov novinka, pre iných potvrdenie správnosti teórií je vzájomná spolupráca rebelov s Islamským štátom, ktorého jednotky prišli na pomoc obkľúčeným povstalcom v Aleppe.

Chemické útoky

V utorok 2. 8. 2016 bol použitý chlór v meste Saraqeb, ktoré leží v provincii Idlib. Druhý útok sa stal v stredu 3. 8. 2016 v obliehanom meste Aleppo. Obe strany konfliktu sa vzájomne obviňujú. Kým v meste Saraqeb je za vinníka označovaný režim Bašára al Asada, v meste Aleppo sú za útok pravdepodobne zodpovedné jednotky umiernenej opozície. Čo je však dôležité v tomto momente, je situácia z roku 2013, keď boli na predmestí Damasku použité taktiež chemické zbrane proti civilistom. V tom čase bol z útoku obvinený režim a prezident USA dal do Kongresu návrh na pozemnú intervenciu v Sýrii. Incident dodnes nebol vyšetrený a intervencia bola zastavená diplomatickou cestou, keď ruský prezident Vladimir Putin ponúkol riešenie prostredníctvom likvidácie chemického arzenálu Sýrie a za túto iniciatívu bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Takže podľa rezolúcie OSN číslo 2118 z roku 2013 sa Sýria vzdala svojich chemických zbraní, ktoré boli určené na likvidáciu pod dozorom Organizácie pre likvidáciu a dozor nad chemickými zbraňami - OPCW, zriaďovanej OSN. Neskôr v roku 2015 OSN vydala ďalšiu rezolúciu, ktorá bola odpoveďou na sériu chemických útokov v Sýrii, ktorá jasne zakazovala všetkým skupinám na území Sýrie používať tieto zbrane. Z toho vyplýva, že aj umiernená opozícia vlastní chemické zbrane a v konflikte ich používa, o čom svedčia útoky v Aleppe z 10. 8. 2016 na civilné obyvateľstvo a neskoršie zničenie továrne na výrobu chemických zbraní v Rakke, ktorú zbombardovalo ruské letectvo.

Bitka o Aleppo

Aleppo je strategickým centrom povstaleckých skupín v krajine. Jeho obsadenie by znamenalo strategické víťazstvo a zvrat v konflikte. Od februára poskytujú vládne jednotky možnosť povstalcom sa vzdať, teda povstalcom z radov umiernenej opozície. Zároveň prezident Asad použil možnosť generálneho pardonu pre všetkých povstalcov, ktorí sa vzdajú a vrátia do normálneho života. Tieto inštrumenty mali slúžiť na pretriedenie povstaleckých skupín. Zvláštne, že pri zaberaní bývalých povstaleckých území v držaní frontu an-Nusrá- teda sýrskej odnože al-Káidy,boli nájdené sklady s americkými zbraňami od protilietadlových striel až po ťažké mínomety. V tomto momente sa rébus otvára, ním je americká podpora pre teroristické skupiny v Sýrii, ktorú vláda hegemóna popiera a uvádza, že dodáva zbrane a cvičí len umiernenú opozíciu. Z celej situácie však vychádza úplne iný obrázok v momente, keď sa všetky povstalecké skupiny v oblasti koordinujú pri prelomení blokády mesta.

Čo je však úplne najzaujímavejšie, prvou skupinou, ktorá sa pokúšala prelomiť blokádu, bol Islamský štát, momentálne najradikálnejšia teroristická organizácia na svete. Otázkou je, prečo Islamskému štátu leží na srdci osud konkurenčných a podľa BBC, CNN či našich osvedčených copyrightov, ako je SME a Denník N, sekulárnych umiernených povstalcov, ktorí by sa po získaní moci v Sýrii určite porátali za pomoci USA s Islamským štátom. Jedine, že by to bolo trochu inak. Zaujímavé je interview amerického senátora a veterána z Vietnamu Dicka Blacka, ktorý v rozhovore uviedol, že Spojené štáty nepriamo podporujú prostredníctvom svojich výcvikových táborov al-Káidu a Islamský štát. Samozrejme, vždy sa v Kongrese vyskytne nejaká čierna ovca, ako je Black, Russ Feingold - odmietol hlasovať za PATRIOT act po 11. septembri, či Bernie Sanders. Zaujímavosťou je, že Bernie Sanders mal vo svojom volebnom programe aj starostlivosť o veteránov. V USA totiž vzrástla miera samovrážd u veteránov na neúnosnú hranicu. Asociácia amerických veteránov uvádza, že muži páchajú samovraždy v momente, keď sa vrátia domov a zistia, že vláda ich oklamala a dôvody, prečo zabíjali a ich kamaráti umierali, boli úplne zbytočné.

Stret veľmocí

Sýrii venujem veľkú pozornosť pre jej globálny charakter. Ten konflikt nabral na intenzite v roku 2013, keď prezident Putin zabránil pozemnej intervencii zo strany Spojených štátov a ruský gardový krížnik Moskva zostrelil raketu krátkeho doletu letiacu na Sýriu - pravdepodobne vystrelenú z Izraela. Bol to prvý konflikt od konca studenej vojny, keď sa stretli Rusko a USA v zastúpení. Neskoršia intervencia Ruska odhalila efektivitu Západu pri boji s terorizmom a po vzore Sýrie požiadali o pomoc v boji proti terorizmu aj Irak a Líbya.


Bilancia na Blízkom východe

Intervencia v Afganistane si od roku 2001 vyžiadala približne 120-tisíc obetí a v dôsledku konfliktu z krajiny odišlo 3,7 milióna obyvateľov. Keďže teroristické organizácie majú sieťové štruktúry, nedajú sa presne lokalizovať. Neúspech americkej intervencie v Afganistane má za následok radikalizáciu miestneho obyvateľstva, stále trvajúci konflikt na území Afganistanu, vojnou zničenú infraštruktúru, opätovný vzostup Talibanu a Afganistan sa stal najväčším vývozcom ópia na svete. Iracká intervencia si do roku 2016 podľa niektorých odhadov vyžiadala až okolo milióna obetí, pričom z krajiny odišlo 1,9 milióna Iračanov.

Následok tejto intervencie bola vlna odporu bývalých vojenských elít, ktoré neskôr v roku 2012 vytvorili kostru hnutia Islamský štát, dnes jednu z najradikálnejších teroristických organizácií na svete. Sýrsky konflikt si podľa odhadov doteraz vyžiadal 400-tisíc obetí a destabilizáciou krajiny sa otvorila migračná trasa cez Turecko do Európy a počet sýrskych migrantov sa odhaduje na 4,8 milióna. Okrem genocídy, pod ktorú sa podpísala naša spasiteľská civilizácia na Blízkom východe, sa podpísala aj pod nenávisť voči sebe samej a tú nám dnes dávajú pocítiť teroristi v našich mestách. Zradikalizovaním miliónov moslimov sme si priložili zbraň k hlave a spúšť sme stlačili v momente, keď sa na stranu destabilizovaného regiónu postavili mocnosti ako Rusko a Čína, s ktorými Západ odmieta spolupracovať a ktoré ľuďom na Blízkom východe ukazujú, že existuje aj iná veľmocenská politika ako tá, ktorú dnes vykonáva Západ. Politika Západu na Blízkom východe rozdelila aj spoločnosť v Európe na tú časť, ktorá odmieta nezmyselné vraždenie, aj napriek mediálnej masáži a jej malý zvyšok sa prikláňa k rozhodnutiam elít.

Koniec civilizácie, ako ju poznáme

Súčasný hegemón má niekoľko možností, ako si udržať svoju pozíciu:

  • vytvorenie prostredia pre ekonomicko-technickú a vojenskú inováciu,
  • eliminovať mocenské konkurenčné centrum (zmierovacou politikou alebo preventívnou vojnou),
  • stiahnutie sa do výhodnejšej strategickej pozície,
  • obmedzenie dominantného postavenia v štruktúre.

Pri súčasnej politike USA sa z týchto štyroch možností dá vybrať iba možnosť b. Snaha udržať globálne aktívnu armádu vysiluje ekonomiku USA s obranným rozpočtom, ktorý je o 100 mld. USD vyšší ako na konci studenej vojny a stále sa zvyšuje, tu si môžete pozrieť prehľad rozpočtov na obranu USA od roku 1948:

Obama    FY2010-15 $ 663.4 mld/ročne
Bush Jr    FY2002-09*    $ 634.9 “
Clinton    FY1994-2001    $ 418.0 “    
Bush Sr    FY1990-93    $ 513.4 “    
Reagan    FY1982-89    $ 565.0 “    
Carter    FY1978-81    $ 428.1 “    
Ford    FY1976-77    $ 406.7 “    
Nixon    FY1970-75    $ 441.7 “    
Johnson FY1965-69    $ 527.3 “    
Kennedy FY1962-64    $ 457.2 “    
Eisenhower FY1954-61    $  416.3 “    
Truman    FY1948-53    $ 375.7 “    

Ročný rozpočet Spojených štátov na obranu je vyšší ako súčet rozpočtov prvých 10 krajín v rebríčku výdavkov na obranu na celom svete. V súčasnosti je to cca 40 % celosvetových výdavkov na obranu. Najsilnejšia armáda na svete s možnosťou globálneho nasadenia vysiľuje hegemóna natoľko, že nedokáže vyvíjať nové technológie. Vedecko-technologická inovácia v prípade Spojených štátov nie je možná, aj pre fatálnu zadlženosť krajiny, ktorá nedokáže riešiť vlastné spoločenské problémy spojené s kolabujúcou ekonomikou v niektorých štátoch federácie.

Zatiaľ čo stiahnutie sa do výhodnejšej pozície sa zdá ako najrozumnejšie riešenie, Hillary Clintonová má v pláne pokračovať v politike svojho straníckeho predchodcu Baracka Obamu a ohlásila ochotu reštartovať konflikt v Sýrii. Donald Trump ako podnikateľ chápe nevyhnutnosť riadeného bankrotu krajiny, ktorá však stále môže mať veľmocenské postavenie vďaka svojej geografickej polohe a surovinovému bohatstvu. Problematickou tézou je teória mocenskej rovnováhy, ktorá tvrdí, že v období, keď sa strieda hegemón a jeho nástupník sa mu vyrovnáva, je hegemón náchylný rozpútať vojnu o mocenské postavenie. To, čo dnes vidíme, je nárast napätia, ktoré stupňujú Spojené štáty v Juhočínskom mori, americké médiá sa sústreďujú na démonizovanie Číny a, čo je veľmi podstatné, rok 2014 bol rokom, keď HDP Číny prerástlo HDP Spojených štátov a Čína svoj náskok stále zväčšuje, zatiaľ čo USA podobným tempom narastá federálny dlh, ktorý v tomto roku prekročil svojou výškou ročný HDP krajiny.

Kvalita elít je práve odpoveďou, prečo je Západ na konci svojej expanzie. Európska únia síce prišla o Veľkú Britániu, ale to ju stále nemusí pochovať, zatiaľ čo Spojené štáty sa riadeným bankrotom o pár rokov môžu vrátiť do svojej pozície superveľmoci, avšak v multipolárnom svete - teda svete s viacerými mocenskými centrami spolupodieľajúcimi sa na tvorbe globálnej politiky. Je to absencia lídrov, analýzy situácie, nedostatku sebakritiky a schopnosti vidieť schému zmien vo svete, ktorý sa stal multipolárnym. To všetko je doplnené o našu vieru v spasiteľskosť západnej civilizácie, ktorá vo svojej slepej viere verí, že robiť kompromis či nazývať niekoho partnerom a zároveň ho za partnera aj považovať je prejavom slabých a omylných. 

Znakom neschopnosti robiť analýzu a vyberať relevantné fakty, z ktorých sa analýza robí, je aj súčasný obrat zahraničnej politiky Turecka, formovanie nového eurázijského priestoru pod ruskou záštitou či neschopnosť európskych elít riešiť krízy, ako je tá migrantská či BREXIT. Krásnym anachronizmom, ktorý však platí aj na dnešnú dobu, našu situáciu, vysvetľuje renesančný spisovateľ Luigi da Porto, keď uvádza cyklickú teóriu vojen:  mier prináša bohatstvo, bohatstvo prináša pýchu, pýcha prináša zlosť, zlosť prináša vojnu, vojna prináša biedu, chudoba prináša humanitu, humanita mier a mier prináša bohatstvo...

Posledný symbol západnej civilizácie, ktorý sme sami zničili, boli olympijské hry. Prvok, ktorý ukazoval svetu, že sme si všetci rovní, bol použitý ako úbohý nástroj politiky a zneužitý na propagandu, po vylúčení ruských atlétov prišiel rad aj na celú paralympijskú reprezentáciu Ruska a hry v Riu boli použité na dehonestáciu člena skupiny BRICS, ktorá sa pomaly stáva nástupníckou ekonomickou silou nahrádzajúcou bretton-woodsky systém. Ak si myslíte, že západná civilizácia tu bude naveky či bude trvať stáročia, kým sa úplne rozloží, dovoľte mi uviesť na záver zopár príkladov z histórie, ktorá by mala slúžiť ako učiteľka národov. Rímska ríša neupadala tiež pomaly a pokojne, ale zrútila sa počas jednej generácie. Keď na začiatku 5. storočia v dôsledku vpádu barbarov prekročila prah svojej životnosti a upadla do chaosu.

V roku 1530 Inkovia vládli pozdĺž celého pásu Ánd a v priebehu dekády ich takmer vyhladili európski dobyvatelia so smrtiacimi zbraňami, na koňoch a novými chorobami, ktoré indiánsky imunitný systém nezvládol. Dynastia Ming v Číne v 17. storočí padla taktiež v priebehu dekády, podobný osud stihol dynastiu Bourbonovcov vo Francúzsku po utrácaní monarchu na podporu amerických povstalcov v ich vojne za nezávislosť, ktoré viedlo ku zvolaniu generálnych stavov v roku 1789 a následne k Veľkej francúzskej revolúcii.

V roku 1908 sa hnutie mladých Turkov domnievalo, že dokáže reformovať Osmanskú ríšu, no už v roku 1922 opúšťal sultán Istanbul na palube britského krížnika. Japonská ríša v roku 1942 dosiahla najväčší rozmach a v roku 1945 už neexistovala, zatiaľ čo Winston Churchill ešte na konci vojny sedel v spoločnosti Harryho Trumana a Josipa Stalina a v roku 1956 sa Britské impérium rozpadlo na večné časy. Ak si myslíme, že s nami to bude inak, mýlime sa. Je to naša márnomyseľnosť a márnomyseľnosť elít, ktoré nás vedú v ústrety koncu v domnienke, že tentoraz to bude inak.

Autor: Jozef Hrabina

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

16:42 Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

POLITOLÓGOVIA V Českej republike panuje najväčší strach z utečencov zo všetkých krajín EÚ. Portál Pa…