Tereza Spencerová zalamuje rukami: Kotkodákanie z Bruselu. Zavrieť do blázinca. A jasné, za všetko môže Putin

25.11.2016 11:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Za všetko môže Putin, priateľ všetkých našich nepriateľov, komentuje analytička Tereza Spencerová najnovšie výstupy z Bruselu. Zaujal ju najmä výrok Guya Verhofstadta, že „Rusi, Američania a Turci viac-menej pracujú na európskom území, aby zničili európsky model“. Trochu menej humorne potom hovorí o rastúcej hrozbe terorizmu v Európe a všíma si aj detaily okolo Donalda J. Trumpa.

Tereza Spencerová zalamuje rukami: Kotkodákanie z Bruselu. Zavrieť do blázinca. A jasné, za všetko môže Putin
Foto: SITA
Popis: Budova Európskeho parlamentu v Bruseli

Ako vnímať súčasnú vlnu informácií o utrpení civilistov v Aleppe? Rusi a Asad si vraj chcú urvať vojenské víťazstvo pre seba za cenu bombardovania nemocníc a v zásade všetkého, čo im príde do cesty. Je takýto postup, označovaný za genocídny, skutočne bezprecedentný? A nakoľko je vojensky efektívny – dokáže Asad „vyriešiť“ Aleppo ešte za Obamovej vlády? Aká je presná vojenská situácia a čo bude potom? Nielen z hľadiska vývoja vojny v Sýrii, ale aj z hľadiska ďalšej utečeneckej a humanitárnej katastrofy, ktorú „sľubujú“ mimovládky. A vôbec, čo zaujímavé o vývoji v Sýrii nám médiá neprinášajú?

Nechcem nikomu radiť, ako má vnímať situáciu, ale prvé správy o „posledných nemocniciach“ vo východnom Aleppe začali prichádzať už niekedy vo februári a potom neúnavne znovu a znovu, zatiaľ naposledy pred pár dňami. Nechcem tým nijako zhadzovať situáciu civilistov vo východnom Aleppe, ale keď už počujem tieto veci, tak len pokrčím plecami a pomyslím si niečo o neuveriteľnej vytrvalosti neziskoviek, ktoré tieto správy generujú, a médií, ktoré ich tvrdošijne preberajú a nepripadá im na tom nič divné.

Aj keď predsa len sú údaje, ktoré dokážu aj prekvapiť, napríklad keď katarská al-Džazíra pred pár dňami v tom al-Káidou ovládanom východnom Aleppe, v ktorom aj podľa jej tvrdení ešte stále žije asi 250-tisíc civilistov, znenazdajky vykúzlila 100-tisíc detí! Ale nech, keby som pátrala po dôkazoch všetkých týchto tvrdení, tak by ma niekto mohol obviniť z toho, že som Putinova agentka, ktorá neverí oficiálnym informáciám, tak to radšej nechám tak a nebudem si to všímať. Ale ďalej v duchu trvám na tom, že vo východnom Aleppe je v skutočnosti asi tak 50-tisíc civilistov a väčšiu časť z nich teda logicky tvoria rodiny tamojších džihádistov, ktorí sa odmietajú vzdať a tešia sa na tie čiernooké panny tam hore... Smrteľne vážne zopakujem: podľa príkladu Líbye si trúfam tvrdiť, že celkové počty obetí sýrskej vojny budú výrazne nižšie, ako sa dnes s ohľadom na propagandistické ciele tvrdí. Len musíme počkať, než sa vojna skončí, dym sa trochu rozplynie a slovo dostanú aj miestne, a nielen zaručené zdroje z kancelárie na prvom poschodí nad secondhandom v britskom meste Coventry.

A či je zbombardovanie východného Aleppa bezprecedentné? Pravdaže nie je. Mohli by sme začať porovnaním napríklad so spojeneckým bombardovaním Drážďan na sklonku druhej svetovej vojny cez spaľovanie Vietnamu napalmom, zničenie mesta Groznyj, bombardovanie irackého mesta Fallujah bielym fosforom a ochudobneným uránom, od ktorého pred niekoľkými týždňami uplynulo 12 rokov, alebo saudskoarabské bombardovanie Jemenu. Fakt, že „medzinárodné spoločenstvo“ – teda Západ a jeho Saudskoarabi, Katarčania a nimi platené PR firmy – zalamuje rukami výlučne nad tým Aleppom, dokladá len to, že v hre je propaganda, nič viac. A tiež, že mimovládky majú ešte stále dosť peňazí. Aj keď pred pár dňami jedna sýrska opozičná mediálna NGO zverejnila video, na ktorom na zemi ticho leží zranený, nad ním dvaja „záchranári“ z Bielych prilieb a potom, asi po desiatich sekundách, zaznie niečo ako: „Akcia!“ pričom zranený zrazu začne kričať a zmietať sa v bolestiach, zatiaľ čo mu tí dvaja záchranári odhŕňajú trosky z kolena... Fakt neviem, čo sa to stalo, že vypustili takýto nepodarok, ale možno už niekomu naozaj netečú peniaze ako predtým, a tak sa cíti byť ukrivdený.

Čo sa týka vojenskej efektívnosti, tak to neviem. Bolo by, samozrejme, lepšie, keby sa džihád na čele s al-Káidou – sorry, podľa našich médií stále ešte „umiernenými povstalcami“ – zoči-voči presile vzdal a pustil von aspoň civilistov, ale to po mesiacoch pokusov podľa všetkého už „nehrozí“, a tak zostáva len to vojenské riešenie. Teda ospravedlňujem sa, OSN prišla ešte s iným variantom, pričom ten počítal s tým, že by al-Káida dostala vo východnom Aleppe autonómiu. Ty kokos! Usáma bin Ládin sa musí v hrobe veľmi dobre baviť! Kaidistický miništátik. To, čo nikdy nedokázal on sám, by zaňho zariadila OSN!

Tento geniálny nápad bol však podľa očakávaní v Damasku odmietnutý a sýrska armáda so svojimi spojencami postupuje ďalej do hĺbky východného Aleppa. Neviem, či to stihnú do Trumpovho nástupu, ale v praxi bude aj tak dôležitejšie, aby sa všetko nejako vyriešilo, než v oblasti napadne sneh, pretože keby ho bolo viac, tak sa boje prakticky zastavia, všetko sa zakonzervuje do jari a namiesto vojenskej humanitárnej katastrofy bude mnohým ľuďom hroziť, že zamrznú. Tak či onak nás však môže hriať istota, že za to budú môcť len Rusi a Asad.

V poslednom čase začína byť Turecko čoraz zaujímavejšie. Najnovšie sa objavili zvesti, že Erdogan na nás chce opäť tlačiť púšťaním migrantov. Čo sme mu zase urobili? Ako chápať postup Bruselu ohľadom prístupových rozhovorov s Tureckom, v rámci ktorých Brusel od Erdogana stále niečo požaduje, on sa mu smeje a zároveň sa uráža, že naňho útočí? Čo ste si pomysleli pri jeho výrokoch, že Turecko sa má rozkladať až po Aleppo a Mosul? Žeby sa inšpiroval Trumpom a vyvinul heslo „make Turkey great again“?

Úprimne povedané, nevšimla som si, že by Ankara v uplynulom polroku dala aspoň na chvíľu dole prst z migračnej spúšte, a tak je jasné, že už začína mať kŕče. A z nich plynú stále podráždenejšie turecké reakcie na kritiku z Bruselu alebo európskych metropol. Musí byť naozaj desivé sledovať to hnevlivé „kotkodákanie“ z Európy – ospravedlňujem sa za ten výraz, ale vhodnejší mi nenapadá –, po ktorom však nenasleduje žiadny konkrétny krok v otázke migračnej dohody. Nie div, migrácia je jedným z tektonických zlomov, ktorý Úniu triešti, a tak sa nič konkrétne okrem toho poplašeného a rozzúreného kotkodákania ani čakať nedá. Ale musíme mať na pamäti, kto na nás tou migráciou mieri, a keď už sme úplne v oute, tak by sme nemali situáciu skúšať ešte zhoršovať podľa toho starého vtipu: „Boxuješ? Nie? Tak poď von!“

O to viac, ako som hovorila minule, čas pracuje pre Turecko a naša pozícia sa bude len a len zhoršovať. Neviem napríklad, ako niekedy budúci rok dopadne nedávne Erdoganovo povzdychnutie, že aj tie grécke ostrovy, na ktorých dnes koncentrujeme migrantov, boli kedysi turecké. Donútime Grékov, aby ich dali Turecku výmenou za odpis nejakého toho bublinózneho dlhu?

A tým sa dostávame plynule k Aleppu a Mosulu. Domnievam sa, že zatiaľ čo grécke ostrovy sú akosi v „únijnej dikcii“ (hoci si Gréci budú myslieť, že v ich), Sýria a Irak sú v „dikcii“ regionálnych mocností, nech už bude okrem oboch príslušných krajín reč napríklad aj o Iráne alebo Izraeli, nad ktorými ešte čnejú Rusko s Čínou a pomaly „odchádzajúcim“ Západom. Jasné, že v rámci svojich snov o obnove Osmanskej ríše môže Erdogan hovoriť o akomkoľvek mieste na svete, ale stavím sa, že je pre neho dnes reálnejšie získať grécke ostrovy než Aleppo alebo Mosul. A on to musí vedieť. Nestavím sa však, či to všetko naozaj aj chce. Podľa môjho názoru je to len súčasť akéhosi myšlienkového „rozširovania bojového poľa“ a čakanie na reakcie.

Minule ste prirovnali odhadovanie krokov Donalda J. Trumpa ku „kremelinológii“. Možno to naberá trochu senzibilné rozmery: jedni svojimi analýzami tvrdošijne vyhlasujú, že Trump bude na zlého Putina drsný a že Romney, Giuliani, nový šéf CIA Pompeo a ďalší „jastrabi“ to vezmú pekne do svojich rúk... Druhí zasa presviedčajú svet, že Trump je izolacionista, s Putinom sa dohodne a Michael Flynn to istí. Vníma vlastne Trump tieto zbožné priania, ktorými sa ho jedni aj druhí snažia hypnotizovať? A kto sa za uplynulý týždeň priblížil k väčšej spokojnosti? Sám veľký DJT zaryto mlčí a novinárov odháňa – čo tým sleduje? A, mimochodom, utícha podľa vás v USA aj v Európe zdesený ryk nad jeho zvolením alebo nastala fáza zmierenia sa s osudom?

Vy odo mňa zase chcete trumpológiu! Ako mám, prosím vás, vedieť, či Trump tie všemožné zbožné priania vníma? Teda je jasné, že mnohé z nich prostredníctvom rôznych informačných tokov asi vníma, ale dôležitejšia bude otázka, či si z nich aj niečo berie. Napríklad generál Mattis, ktorý by mohol (ale aj nemusel) byť ministrom obrany, vraj teraz Trumpovi vysvetlil, že mučenie neprináša lepšie výsledky „ako škatuľka cigariet a pár pív“. Trump v predvolebnej kampani mučenie oslavoval, skoro vymýšľal svoje vlastné „triky“, a teraz toto. Znamená to však, že waterboarding a ďalšie mučiace praktiky, ktoré našu demokraciu robia väčšou a skvelejšou, naozaj zavrhne? Pri pohľade na nového šéfa CIA neisto poviem: čert ho vie. Ale chápem, že odháňa novinárov – v prvom rade je na nich po celej tej mediálnej proclintonovskej kampani nasrdený a po druhé, čo im má stokrát denne a deň čo deň asi tak hovoriť, keď sám zrejme nevie, čo presne má robiť, respektíve, aké sú jeho mantinely?

Vy ani ja, našťastie, nestojíme na čele Bruselu, Berlína, Pekingu, Moskvy, Tokia a ďalších dôležitých miest, a tak si môžeme dovoliť ten luxus nevystrájať a v pokoji počkať pár týždňov alebo až na ten koniec januára, keď Trump nastúpi do Bieleho domu. To už budeme určite poznať mená, ktoré si vyberie do rôznych funkcií, respektíve mená, ktoré mu „systém“ dovolí uviesť do funkcií. Mnohé veci sa potom vyjasnia.

Guy Verhofstadt, predseda liberálnej frakcie Európskeho parlamentu a hlavný vyjednávač EÚ vo veci brexitu, začal panikáriť, že Európu obkolesili zlé mraky: Trump a Putin vraj majú takú moc, že by mohli so svojimi obdivovateľmi v Európe zničiť tie skvelé európske hodnoty. Sme vraj „obkľúčení diktátormi“. Naozaj? A je to len hysterický výkrik alebo sa bruselskí páni fakt boja, že by ich Trump nielenže nechal „v štichu“, ale dokonca by ich sám potopil? Preboha, dávať do jedného vreca Trumpa a Putina, nie je to z bruselského hľadiska na obklad? A k tomu správa z Francúzska: proti Le Penovej, ktorá sa má rada s Putinom, sa asi postaví Fillon, ktorý sa má takisto rád s Putinom. Je to také zlé?

Ten pán Verhofstadt v skutočnosti vyhlásil, že „Rusi, Američania a Turci viac-menej pracujú na európskom území, aby zničili európsky model“. To už nie je len panika, ale rovno paranoja. Samozrejme, s ľuďmi typu tohto pána na najvyšších priečkach EÚ by nás premohla aj Papua-Nová Guinea, ale tá o to – zrejme našťastie – nejaví väčší záujem, prinajmenšom nateraz. Ale logicky: keby tá paranoja bola skutočnosťou a Rusi s Američanmi a Turkami sa proti nám sprisahali, čo by mala Európa robiť? Najprv by mala premýšľať, akú politiku zvoliť, aby sa ďalej netrieštila, a súčasne aj o tom, ako sa tým trom „diktátorským zlosynom“ ubrániť, nie? Takže by sa logicky mala vrátiť do hry „únijná armáda“, ale tá narazí nielen na nejednotnosť Únie, ale aj na fakt, že dve percentá HDP požadované v Aliancii na obranu vydávajú len Grécko, Poľsko, Estónsko a Británia, ktorá už aj tak mieri mimo Únie. Ostatní sa ďalej vezú v „náruči“ amerického štátu, ktorého dlh je už nesplatiteľný a podľa všetkých bežných noriem už by USA dávno nemali ani existovať. Takže čo? Je chyba na strane „Ruska, USA a Turecka“ alebo v absencii akejkoľvek idey ďalšieho postupu v rámci EÚ? Je zjavné, že zavrieť pána V. niekam do cely s mäkkými stenami, aby si trochu oddýchol, zrejme nepomôže vyriešiť úplne všetko. Chýbajú nám politici, ktorí by mali jasnú víziu európskej budúcnosti a nepočítali by stále s tým, že sa ďalej, 70 rokov po druhej svetovej vojne, budeme schovávať za americkým chrbtom.

A politici, ktorých máme, sa v ostatných rokoch naučili opakovať mantru „Putin môže za všetko“, čo je však len ďalší problém. Vychádza z neho napríklad tvrdenie, že „Putin“ vlastne vyhral tento rok v holandskom referende o asociácii s Ukrajinou, potom pri brexite, potom u seba doma v parlamentných voľbách, potom s Trumpom, potom v Moldavsku a v prezidentských voľbách v Bulharsku, na spadnutie je tento rok ešte prezidentský úrad v Rakúsku a možný pád vlády v Taliansku a budúci rok sa navyše plánujú voľby v Holandsku, Nemecku a Francúzsku, kde sa podľa všetkého proti sebe postavia dvaja jeho „priatelia“, teda Fillon s Le Penovou... Ja síce tuším, že je skvelé mať niekoho, na koho môžem hodiť všetky hriechy sveta a zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti, ale strkať všade Putina, toho „všeobjímajúceho priateľa všetkých našich nepriateľov“, je neotrasiteľným dôkazom toho, že naše „elity“ s konečnou platnosťou stratili kontakt s realitou, že netušia, že každým svojím ďalším slovom, nieto činom, ktorý nevedie k pomenovaniu nášho stavu, len všetko ešte zhoršujú.

Pre všeobecné upokojenie zástupov znervóznených duší navrhujem, aby sme všetkých „Putinov“ vo vetách nahradili napríklad „hrochmi“ – to je také celkom sympatické, pokojné zviera, ktoré síce dokáže narobiť rôzne nezbedy, ale... Len si skúste predstaviť tie vety: „Priatelia hrocha vyhrali voľby tam a tam.“ Cítite z toho ten pokoj a pohodu? A dobrý pocit? Africké safari! Ochrana divokej prírody! Environmentalizmus! Vystresované nervy vibrujú radosťou!

Navyše mám pocit, že to jednoducho urobiť musíme, pretože keď si predstavím, že „naša kaviareň“, ktorá chce byť neustále tou „súčasťou Západu“, zrazu zistí, že jej v praxi z toho Západu zostáva len paranoidný pán V, platení protitrumpovskí demonštranti v USA a k tomu ešte europarlament, ktorý sa práve vydal do boja proti propagande Ruska aj Daeša naraz, tak ju to môže dosť vyviesť z miery. Priestor na slobodné dýchanie sa zmenšuje. Ak nikto nechce pomenúvať realitu a hľadať chyby, tak by „hroch“ aspoň všetko upokojil. Alebo napríklad koala. Tá by možno bola ešte lepšia.

Američania varovali Európu, že počas adventu jej hrozí zvýšené nebezpečenstvo teroristických útokov. Je nám táto rada na niečo? A Hynek Kmoníček dal najavo, že Európa nemá kapacity na to, aby sledovala všetky pochybné džihádistické indivíduá. Môžeme teda cez advent len popíjať grog a čakať, čo bude? Inak ako rozumieť tým častým správam, že čím viac je Daeš „v háji“ v Sýrii a Iraku, tým viac bude „vystrájať“ v Európe?

Áno a nielen počas adventu, ako ukázali uplynulé dva – tri roky. A belgická vláda tvrdí, že sa do Európy chystá päťtisíc teroristov Daeša, ktorí už absolvujú špecializované kurzy, „ako prejsť do Európy a získať tam azyl“. Podľa všetkého to nebude nič zložité. Ale na druhej strane, nebuďme takí egocentrickí, 98 percent všetkých obetí teroristických útokov islamských radikálov sú moslimovia a je veľmi pravdepodobné, že hlavná vlna „migrácie“ Daeša z Iraku a Sýrie zamieri napríklad do Pakistanu, Afganistanu, skrátka na východ.

Je jasné, že aj keby do Európy prišlo naozaj len tých spomínaných päťtisíc „nových“, ktorí by sa pridali k stovkám tých, ktorí už tu v rámci viac-menej spiacich buniek sú, máme problém. Jeho riešenie bude pomalé a bolestné, ale raz bude logicky dokonané – súčasne by sme si však mali uvedomiť, kto stál pri zrode Daeša alebo al-Káidy, kto im pomáhal silnieť, kto sa o nich staral, keď sa mu to zdalo strategicky výhodné... Keď budete mať doma besného psa, ktorý niekoho niekde zabije, ste zaňho právne zodpovední. Viem, že naše „elity“ nikdy žiadnu zodpovednosť za nič nenesú, ale možno do budúcna (pretože pri ich psychopatii nejaké „budúcno“ určite znova nastane) by sme sa mali poučiť a tú zodpovednosť by sme od nich mali vyžadovať.

Nezáleží na tom, že pateticky oplakávame obete teroristických útokov v Európe, keď ľudia, ktorí vlastne kedysi dali teroristom do rúk zbrane, výbušniny a peniaze, kráčajú na čele všetkých tých smútočných sprievodov.

Slovensko predsedá Európskej únii. Všimli ste si?

Nevšimla. Pripomína mi to len zvýšená koncentrácia bezzubých únijných podujatí, ktoré sa konajú v Bratislave. Ale na druhej strane, všimli ste si vy napríklad holandské predsedníctvo? Alebo akékoľvek iné?

Na záver tradičná otázka. Čo by sme mali počas budúceho týždňa sledovať?

Nič konkrétne mi nenapadá, ale súčasný chaos určite niečo zaujímavé vygeneruje.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml

Ďalšie články z rubriky

Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

19:00 Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Trumpov prejav ma sklamal. Bol veľkohubý, arogantný a plný lží,“ o…