Tereza Spencerová: Uvidíme, či v sebe lídri EÚ nájdu „chrbticu“ alebo či zostanú pred USA zhrbení, aj keď im americká politika škodí

12.1.2018 14:01

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel si nedávno posťažoval, že Amerika, Rusko aj Čína Európsku úniu ,prehliadajú‘ a vôbec si nás vraj ,nevážia‘. Objav! Po dekádach, keď Európa len poslušne kopírovala americkú politiku, sa zrazu USA sťahujú ,domov‘ a my zostávame bez myšlienok a úplne odnaučení konať sami vo svojom vlastnom záujme... Ale je pokrok, že aspoň niekto opísal realitu nahlas. S iránskou kauzou sa teraz EÚ ponúka príležitosť túto svoju rolu ,handry na podlahu‘ trochu vylepšiť,“ komentuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. A pripája aj informácie o situácii na Kórejskom polostrove: „Platí, že keď sa im ,do toho nikto nepletie‘, vedia sa obe Kórey dohodnúť. Kórejčania sú hrdí na svoje dejiny, písmo mali už v časoch, keď o ,nás‘ ešte neexistujú ani žiadne nástenné maľby, a vždy sa považovali za jeden národ.“

Tereza Spencerová: Uvidíme, či v sebe lídri EÚ nájdu „chrbticu“ alebo či zostanú pred USA zhrbení, aj keď im americká politika škodí
Foto: TASR
Popis: Sídlo Európskej komisie v Bruseli

Minule ste konštatovali, že USA už na Blízkom východe, konkrétne v Sýrii, prehrali. Áno, ale medzitým sa objavila kniha opisujúca trochu chaotické, divoké a vrtošivé prezidentovanie Donalda J. Trumpa. Že sa vraj nenadrie, nie je zvyknutý študovať podklady, neustále pozerá TV a napcháva sa hamburgermi, správa sa v zásade detinsky a sústreďujú sa okolo neho rôzne kliky spolupracovníkov, ktoré bojujú o moc v Bielom dome. Ak je aspoň časť z toho pravda, dá sa vôbec ešte hovoriť o nejakých výsledkoch, ktoré by USA ako veľmoc mali mať? Vysvetľuje to americké „úspechy“ nielen na Blízkom východe, ale aj napríklad na Ukrajine? Jednoducho... Taký bordel, že sa nedá nič iné čakať?

Naozaj neviem, do akej miery je vami spomínaná kniha pravdivá a do akej miery len zapadá do aktuálne blúznivého sveta americkej vnútornej politiky, v ktorom si každý môže vymyslieť a tárať, čo mu napadne. Na druhej strane, platí, že Trump zvíťazil v prezidentských voľbách svojím dôrazom na to, že treba riešiť kopiace sa domáce problémy, čo súčasne už samo osebe predznamenáva akýsi ústup zo sveta. A s ním možno aj koniec roly „svetového policajta“, čo napokon pocítila aj Európa, ktorá sa od Trumpa dozvedela, že si svoju bezpečnosť musí kúpiť v ďalších haldách amerických zbraní, a ani potom ešte nie je isté, že by nás USA pred niekým chceli naozaj aktívne chrániť a brániť. Trebárs oveľa bližšia Kanada sa minule dozvedela, že USA tu nie sú na to, aby Kanadu prípadne bránili. Síce ani nie je jasné pred kým, ale princíp je dôležitý. Ešteže ani pre Európu nie je žiadna reálna hrozba na obzore, aj keď so mnou asi všetci tí „čakači“ na ruskú inváziu nebudú súhlasiť.

Donald J. Trump

Donald J. Trump. Zdroj: TASR

Ale ak v súčasnosti naozaj klesá vplyv Spojených štátov vo svete, či už vedomým rozhodnutím Washingtonu, že „Amerika predovšetkým“, alebo silnie averzia voči USA v dôsledku ich deštruktívnej politiky, neznamená to ešte, že by už bol koniec Spojených štátov ako vojenskej veľmoci na obzore. Podľa najnovších štúdií USA v súčasnosti „bojujú proti terorizmu“ hneď v 76 krajinách sveta! To znamená, že pre 39 percent všetkých štátov, čo ich aktuálne na zemi je, sú úplne normálni strieľajúci a zabíjajúci americkí vojaci, nálety a zabíjanie v podaní amerických lietadiel alebo bezpilotníkov... To mi ako pokoj vo svete nepripadá. Zrejme to však svoju vnútornú logiku má. Pomaly odchádzajúca veľmoc len ťažko odíde zo scény s priateľským pozdravom a úprimne mysleným ospravedlnením, že „ako sorry“. Očakávať možno skôr vytváranie chaosu a nestability, pretože dobrovoľne sa moci nevzdáva azda nikto.

A ak USA viac-menej v priamom prenose prehrali boj o Sýriu, respektíve o ďalší osud tohto štátu, tak je veľmi pravdepodobné, že takú hanbu nechajú bez odozvy. Očakávajme preto ďalšiu vlnu hystérie, ktorá podľa všetkého musí logicky prepuknúť v súvislosti s pokračujúcou ofenzívou sýrskej armády a jej spojencov proti oddielom al-Káidy v sýrskom Idlibe. Okrem Kurdov, ktorí však proti Damasku priamo bojovať nechcú, tým totiž Washington prichádza o poslednú páku, s ktorou ešte môže ovplyvňovať chod bojov v posledných vojnových „kapsách“. Zase tu preto budú zbombardované „posledné nemocnice“, zase tu budú „vojnové zločiny“, zase na sociálnych sieťach vyskočí nejaká fotogenická „malá Sýrčanka“, ktorá bude opisovať zverstvá režimu, možno sa zase objavia aj „barelové bomby“, o ktorých sa už od oslobodenia východného Aleppa pozoruhodne mlčí, akoby azda sýrskemu režimu došli sudy alebo čo...

A okrem toho si bude treba túto stratu vykompenzovať niekde inde, tým myslím mimo Sýrie. Nechcem hádať, ktorý štát je na americkom zozname štátov určených na „demokratizáciu“ ako ďalší... Tých možností je dosť. Vlastne pripadá do úvahy ktorýkoľvek z tých 76 štátov a pokojne aj ktorýkoľvek ďalší.

Na internete koluje vtip, že vďaka tomu, aký bordel zavládol vo vláde USA, aspoň Američania nezačínajú žiadne nové vojny a vo svete je pokoj. Je to vtip alebo aj pravda? Čo možno čakať napríklad vo vzťahu k Ukrajine? Pravda, treba tiež počítať s miestnym vývojom, pretože tamojší prozápadní demokrati tam usilovne bojujú o moc.

Ako som už konštatovala, fakt, že aktuálne akoby nikde neprebiehala žiadna „veľká vojna“, neznamená, že by bol vo svete skutočný pokoj. Napríklad len v „zdemokratizovanom“ Iraku, kde vlastne „žiadna vojna“ už dávno nie je – jej koniec predsa oznámil už George Bush –, len za minulý rok zahynulo asi 40-tisíc ľudí, v Sýrii vraj 33-tisíc, niečo okolo 250 miliónov ľudí je na úteku zo svojich domovov, či už pre vojny, nedostatok vody a potravín, práce atď. Mimochodom, veľmi zvláštny je odhad Svetovej banky, že svet je v takom rozklade, že 1,1 miliardy (!) ľudí na planéte žije bez toho, aby mali platné alebo vôbec nejaké osobné doklady... Neuveriteľné. Skrátka veľa ľudí na celom svete ďalej prežíva, trpí a zomiera po desiatkach či stovkách a každý deň.

A v malom meradle to koniec koncov platí aj pre Ukrajinu. Aj keď mám dojem, že oveľa zaujímavejšia než tamojší „zamrznutý“ konflikt je dnes skutočnosť, že Západ už fakt nevie, čo si má s Kyjevom počať. The Washington Post, ktorý patrí vždy k najväčším zástancom všetkých možných „farebných revolúcií“, pred pár dňami nad Ukrajinou zlomil palicu a konštatoval, že poraziť tamojšiu korupciu je prakticky nemožné. Príkladom môže byť aktuálne odhalený škandál, v ktorom sa topí samotná „demokratická ikona“ Západu, prezident Porošenko – ukázalo sa totiž, že si za svojich finančných poradcov vybral chlapíkov, ktorí mali predchádzajúcemu (a Majdanom zvrhnutému) prezidentovi Janukovyčovi pomôcť vyviesť z krajiny jeden a pol miliardy dolárov. Nuž Porošenko vedel, kde hľadať tých správnych expertov a spolupracovníkov. A tamojší boj o moc je svojím spôsobom tiež len prejavom márnosti, pretože ani vláda, ani opozícia vlastne nemá v úmysle zavádzať nejaké reformy alebo azda – nedajbože! – aj zákonnosť, ale všetci sa snažia dostať k válovu alebo pri ňom zostať. Toľko Ukrajina v kocke. Neveselo, trúchlivo.

Petro Porošenko

Petro Porošenko. Zdroj: SITA

Pouličné protesty v Iráne, pardon, podľa západnej verzie počiatok veľkej revolúcie, utíchli. Čo z toho celého zostalo? Okrem prejavu americkej veľvyslankyne v OSN, ktorá Iránu pohrozila, že „svet sa pozerá“?

Tá pani, myslím americkú veľvyslankyňu pri OSN Nikki Haleyovú, je vo svojich výrokoch fakt srandovná. Hoci s prihliadnutím na jej funkciu z jej neuveriteľnej arogancie a demagógie v kombinácii s veľkou dávkou nefalšovanej hlúposti môže behať aj mráz po chrbte. Ak je ona tak vysoko, tak si predstavme zvyšok Trumpovej administratívy, ktorá má jadrový kufrík a túžbu neodísť bez buchnutia dverami... No azda to prežijeme v zdraví.

Nikki Haleyová

Nikki Haleyová. Zdroj: TASR

Ale k Iránu. Áno, protesty sa skončili a spätne sa ani nezdá, že by mohli byť počiatkom nejakej revolúcie, pretože tých ľudí bolo v uliciach v skutočnosti len „pár“ – väčšina odhadov sa teraz pohybuje okolo 40-tisíc z 80 miliónov obyvateľov krajiny – a navyše im vyjadrili podporu USA a Izrael. Neviem, čo rozumné tým chceli dosiahnuť, ale v skutočnosti tým len z demonštrantov urobili bandu „západných zapredancov“, ktorí sa, slovami ajatolláha Chámeneího, nechali „poblázniť veľkým satanom“. No a potom ich prevalcoval týždeň naozaj masívnych demonštrácií na podporu režimu. A rozprávke o „perzskej jari“ je koniec.

Avšak pre samotný Irán a jeho vedenie z toho jasne vyplýva, že sa bude musieť – okrem svojho regionálneho „rozmachu“ – dôkladne zamyslieť aj nad ekonomickou situáciou tých najchudobnejších občanov, pretože koniec protestných akcií (a nadväzujúceho rabovania a násilia) rozhodne neznamená, že chudobní so svojimi problémami niekam zmiznú. Alebo že sa ich situácia zlepší sama od seba. Bude to zložitá úloha, obzvlášť v situácii, keď USA chcú – a možno už tento piatok – vypovedať s Iránom jadrovú dohodu. Žiadny skutočný dôvod na to síce nemajú, pretože Teherán svoje záväzky plní, čo potvrdzuje EÚ aj OSN, ale „na just“ a na želanie Izraela a americkej židovskej loby je možné „u Trumpovcov“ čokoľvek. A s vypovedaním dohody budú nasledovať opätovné sankcie a opätovné obmedzenie vývozu iránskej ropy. A to bude pre iránsku ekonomiku – a tým aj pre ekonomický rast, zamestnanosť či mzdy – problém.

Uvidíme, či sa vzoprie EÚ, pretože na dnešok si predstavitelia Nemecka, Británie a Francúzska do Bruselu pozvali iránskeho ministra zahraničia, aby diskutovali o tom, ako dohodu udržať pri živote a s ňou aj lukratívne európske obchody s Iránom. Bude zaujímavé sledovať, či v sebe lídri EÚ nájdu „chrbticu“ alebo či zostanú pred USA zhrbení, aj keď im americká politika škodí... Nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel si nedávno posťažoval, že Amerika, Rusko aj Čína Európsku úniu „prehliadajú“ a vôbec si nás vraj „nevážia“. Objav! Po dekádach, keď Európa len poslušne kopírovala americkú politiku, sa zrazu USA sťahujú „domov“ a my zostávame bez myšlienok a úplne odnaučení konať sami vo svojom vlastnom záujme... Ale je pokrok, že aspoň niekto opísal realitu nahlas. S iránskou kauzou sa teraz EÚ ponúka príležitosť túto svoju rolu „handry na podlahu“ trochu vylepšiť...

Sigmar Gabriel

Sigmar Gabriel. Zdroj: TASR

No a s novými americkými sankciami zostane Teheránu, samozrejme, menej peňazí na financovanie svojich politických alebo vojenských síl v Iraku a Sýrii. Bude to pre Irán naozaj hlavolam, pretože pri pohľade na politiku USA a Izraela sa práve v Iraku a Sýrii „bojuje o Teherán“, takže akýkoľvek ústup z týchto krajín môže mať pre Irán katastrofálne dôsledky. Vo finále preto možno predpokladať, že to všetko len Teherán ešte viac zblíži s Pekingom alebo Moskvou, ktoré si na rozdiel od EÚ z amerických sankcií až takú ťažkú hlavu nerobia. Na obzore je teda urýchlenie dohôd o predaji iránskej ropy za čínske jüany či ruské ruble. Teda bez amerického dolára. A ďalší krok ku koncu petrodolára. Niekedy je naozaj veľmi zložité si predstaviť, čím to v tom Washingtone vlastne premýšľajú a čo si to tou svojou politikou vlastne želajú dosiahnuť...

Jean-Claude Juncker si predstavuje, že členské štáty by mali odvádzať do rozpočtu Európskej únie viac peňazí. Je to dobrý nápad?

Na otázku o ďalších peniazoch do rozpočtu nemôžem reagovať, pretože o tom vôbec nič neviem, ale inštinktívne mám pocit, že je to zlý nápad. Myslím, že pán Juncker má tento rok ako posledný rok, keď môže ešte Európsku úniu v súčasnej podobe zachrániť a uchovať. Tých problémov sa už nahromadilo toľko, že súdržnosť už pomaly drží len zo zotrvačnosti a možno v niektorých prípadoch len vďaka „strategickému“ čakaniu na to, ako vlastne v praxi dopadne rokovanie o brexite ako modelová situácia. Ale znovu, rok 2018 podľa mňa musí rozhodnúť o budúcnosti EÚ.

Keď už sme hovorili o Američanoch, tak DJT v spolupráci s poradcom pre národnú bezpečnosť údajne v druhej polovici minulého roka zvažovali úder na niektoré vojenské zariadenie v KĽDR. Nie totálne zničenie Severnej Kórey, len akýsi demonštratívny útok, aby Kórejčania vedeli, že im všetko neprejde. Na druhej strane, teraz sa zdá, že KĽDR je ochotná hovoriť s Južnou Kóreou... Minimálne ju „priateľsky“ uistila, že severokórejské rakety sú namierené výhradne na USA. Čo vo vás tieto informácie vzbudzujú?

Zvesti typu „vlani sme chceli zaútočiť a ukázať im“ na mňa veľký dojem nerobia. Neviem ani, do akej miery sú pravdivé, to znamená, či vo Washingtone naozaj sedia maniaci ochotní rozpútať jadrovú vojnu na čínskom a ruskom zadnom dvore. Možno majú podobné zvesti len pomôcť Trumpovi dokázať, aký je chlapák, pretože to o ňom nikto už trinásť minút nepovedal. No a navyše to má zrejme nenápadne naznačiť, že Severnú Kóreu k rozhovorom dotlačili USA, kto iný, pretože Trump je podľa vlastných slov predsa „duševne vyrovnaný génius“...

V skutočnosti platí, že keď sa im „do toho nikto nepletie“, vedia sa obe Kórey dohodnúť. Kórejčania sú hrdí na svoje dejiny, písmo mali už v časoch, keď o „nás“ ešte neexistujú ani žiadne nástenné maľby, a vždy sa považovali za jeden národ. Politika pod diktátom tu socializmu, tam kapitalizmu ich dokázala vojnou rozdeliť, ale to neznamená, že k sebe nepociťujú žiadne putá a nevnímajú sa ďalej ako jeden národ. Ak sa na niečom rozumnom dohodnú, bude to len dobré. Problém je v tom, že sa obe strany až príliš dlho vyvíjali až príliš rozdielnymi smermi a bude ťažké nahromadené problémy odvaľovať z cesty. Obzvlášť zložité to bude so Severokórejčanmi, ktorí dlhé dekády prežívajú v izolácii, indoktrinovaní fakt podivnými a doteraz zväčša dodržiavanými nápadmi „najstaršieho z rodu Kimovcov“.

Najdôležitejšie je však začať. Či sa takýmto počiatkom stane súčasné kolo rozhovorov, neviem. Ale bolo by to, samozrejme, fajn.

Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Samozrejme, prezidentské voľby u nás v Česku.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Tereza Spencerová: Uvidíme, či v sebe lídri EÚ nájdu „chrbticu“ alebo či zostanú pred USA zhrbení, aj keď im americká politika škodí

14:01 Tereza Spencerová: Uvidíme, či v sebe lídri EÚ nájdu „chrbticu“ alebo či zostanú pred USA zhrbení, aj keď im americká politika škodí

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel si nedávno posťažoval, …