Tereza Spencerová: Trump zavelil a Merkelová len civela, šéf NATO sa s Ruskom krotil. Moskva odštartovala novú akciu, zmena postupu

2.6.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Trump prišiel do Európy a akoby odštartoval preteky ,každý sám za seba‘. Súčasne možno predpokladať, že v Moskve a Pekingu celú Trumpovu návštevu v Európe sledovali s uspokojením a horlivo vymýšľajú stratégie, ako sa narcistickému americkému prezidentovi čo najlepšie trafiť do vkusu,“ komentuje prelomovú európsku cestu Donalda J. Trumpa analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. Okrem toho varuje pred vznikom „nemeckej Európy“, upozorňuje na upokojenie situácie v Sýrii a všíma si novú stratégiu Ruska na Blízkom východe.

Tereza Spencerová: Trump zavelil a Merkelová len civela, šéf NATO sa s Ruskom krotil. Moskva odštartovala novú akciu, zmena postupu
Foto: TASR
Popis: Donald Trump odstrčil rukou čiernohorského premiéra Duška Markoviča

Toľko vyjavených tvárí ako v Bruseli na vrcholnej schôdzke NATO pri prejave Donalda J. Trumpa sme už dlho nevideli. Americký prezident svojim spojencom vynadal, že platia málo na obranu. Žiadne teplé slová o spojenectve, spoločnom boji proti Rusku, spoločných hodnotách... Niektorí dokonca dekódujú jeho prejav tak, že spochybňuje aj samotný článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Čo z Trumpovho prejavu vyvodzujete vy? Čo je dnes inak? A asi pripomeniete svoju tézu, že Trump sa bude chcieť baviť len so silnými, to jest s Čínou a Ruskom.

Trumpov minister zahraničia Rex Tillerson už dopredu sľuboval, že americký prezident bude pri svojej prvej ceste na starý kontinent „rázny“ a tak Angela Merkelová s neprítomným úsmevom naozaj sledovala, ako Trump v Bruseli znovu prednášal plamennú tirádu na adresu 23 európskych členov NATO, ktorí nie a nie vydávať na zbrojenie tie vytúžené dve percentá HDP. Vo svojom prejave medzi inými urobil len stručnú poznámku o „ruskej hrozbe“, ale nerozvíjal ju, nieto aby pokračoval v Obamovej „ruskej agresii“. Priamo nehovoril ani o Ukrajine alebo Kryme, rovnako ako neprejavil väčší záujem o posúvanie jednotiek NATO k ruským hraniciam, čo bol prvoradý bod politiky Aliancie od jej summitu vo Walese v roku 2014 a súčasne aj hlavný dôvod, prečo svet začal panikáriť z novej studenej vojny. A k tomu všetkému neprejavil žiadnu „vernosť“ ani 5. článku zmluvy NATO, ktorá potvrdzuje princíp kolektívnej obrany napadnutého člena Aliancie. Trval totiž na tom, že Spojené štáty budú brániť len tých, ktorí voči nim „splnia svoje záväzky“, čiže kto zaplatí „americkému národu a daňovým poplatníkom“ výdavky za obranu. Činitelia Bieleho domu okamžite začali Trumpove slová zmierňovať, otázne je, s akým úspechom... Nie je, mimochodom, bez zaujímavosti, že šéf NATO Jens Stoltenberg sa už „začal triasť“ a na tlačovke pred aliančným summitom upustil od protiruskej rétoriky, v ktorej sa pritom v uplynulých rokoch s ostatnými vrcholnými činiteľmi Západu doslova predbiehal.

A na zavŕšenie všetkého Trump vyhlásil, že Nemci sú vraj „zlí, veľmi zlí“. „Len sa pozrite na tie milióny áut, ktoré predávajú v USA. Skoncujeme s tým,“ dodal. Trump sa na pôde NATO, EÚ a neskôr aj G7 s ostatnými nezhodol na politike voči Rusku, vraj chce rovno vypovedať dohody o klíme, žiadny súlad nenastal ani v problematike bezpečnosti či migrácie. Nakoniec sa zdá, že sankcie proti Rusku budú zachované, očividne ako americká žertva voči zvyšným európskym politikom, ktorí ďalej hovoria o „ruskej agresii“ a nutnosti „izolovať Rusko“. Emmanuel Macron si však vzápätí pozval do Paríža Vladimira Putina a vraj sa zhodli na mnohých spoločných záujmoch a sférach spolupráce... Merkelová po Trumpovej návšteve v Európe takisto priznala krutú realitu, teda že starý kontinent „musí naozaj vziať svoj osud do vlastných rúk“, samozrejme, vraj súčasne s „priateľstvom s USA, Veľkou Britániou a ako dobrí susedia aj s inými krajinami, dokonca aj s Ruskom“. Neviem, do akej miery to myslela vážne a do akej miery to bola len súčasť domácej predvolebnej kampane, ale rozhodne si tým nazbierala veľa bodov u voličov. No rozchod s USA by jej nemecký kapitál aj tak nedovolil – Amerika je pre Nemecko hlavným obchodným partnerom a len vlani obrat dosiahol 170 miliárd eur; a za to už sa nejaký ten ústrk od Trumpa predsa zniesť dá, nie?

Skrátka, Trump prišiel do Európy a akoby odštartoval preteky „každý sám za seba“. Súčasne možno predpokladať, že v Moskve a Pekingu celú Trumpovu návštevu v Európe sledovali s uspokojením a horlivo vymýšľajú stratégie, ako sa narcistickému americkému prezidentovi čo najlepšie trafiť do vkusu. Severoatlantická aliancia sa síce ani po jeho návšteve Európy nerozpadá, ale riziká spojené s novou studenou vojnou – a následne s potenciálnou treťou svetovou – sa predsa len rozplývajú. A to je podľa mňa len pozitívne.

Sú správne tézy o nástupe „nemeckej Európy“?

Samozrejme, platí, že ak „európske Nemecko“ vystrieda „nemecká Európa“, nastanú nové a nové problémy a pnutie v rámci EÚ sa len zvýši. Kancelárka Merkelová preto bude musieť postupovať veľmi opatrne, aby na starom kontinente nezobudila resentimenty, ktoré ani zďaleka nie sú mŕtve, ale len spia alebo sa dokonca už aj prebúdzajú. Súčasne je však jasné, že niekto musí začať udávať tón, pretože inak sa nám celá tá „európska stavba“ dokonale rozsype. Inými slovami, čaká nás zložité obdobie.

Len taká hypotetická otázka: Myslíte si, že by nastal na Ukrajine Majdan, keby v roku 2013 bol v Bielom dome Trump? A konkrétnejšia otázka: Čo sa dá z toho minima náznakov, ktoré americká administratíva dáva, vyčítať smerom k Ukrajine? Ak na to teda bude Európa „sama“, akým spôsobom vlastne bude podľa vás chcieť Merkelová kočírovať vec Ruska a Ukrajiny?

Čo by keby? Neviem, rovnako ako neviem, či Trump nebude „impíčovaný“ alebo dotlačený k tomu, aby zaujal radikálne bojovnícke pozície svojich predchodcov. Z faktu, že Ukrajina nie je na zozname amerických „priorít“, by som však nič také nevyvodzovala. Už dlhšie je to „zmrazený konflikt“, ktorý nikam nepreteká a ani neeskaluje, a tak logicky prestáva byť zaujímavý a naliehavý. Stavím sa, že nie je na rebríčku najdôležitejších „úloh“ ani v rámci Európskej únie, nieto v predvolebnom Nemecku. USA vraj budú v dohľadnom čase s Ruskom o Ukrajine rokovať, tak uvidíme, k čomu dospejú. Už oznámili vojenskú spoluprácu na juhu Sýrie, špekuluje sa o spoločnom postupe v Afganistane, tak možno sa na čomsi zhodnú aj v prípade Kyjeva.

Kábulom otriasol mohutný výbuch. Ako zaradiť túto udalosť do kontextu vývoja v tejto nešťastnej krajine?

Bez ohľadu na bezmála stovku obetí si myslím, že je to len ďalší dôkaz, ako sa západným okupačným jednotkám v Afganistane už 16 rokov nedarí – nemajú pod kontrolou ani diplomatickú štvrť v Kábule, hoci práve v tejto krajine proti terorizmu rozhodne bojujú predsa len účinnejšími metódami ako tu u nás v Európe, kde proti teroristom najčastejšie zo všetkého zapaľujeme tisíce sviečok a vŕšime haldy plyšových hračiek. Čiže je to len ďalší stimul, aby sa na doterajšej politike niečo zmenilo, či už bude reč o spomínanej spolupráci s Ruskom, alebo rovno o mierovej dohode s Talibanom. Stále ho nedokážeme poraziť, tak čo iné nám zostáva?

Najničivejšia vojna v dejinách, varujú médiá pred tým, čo by mohlo nastať v prípade konfliktu USA so Severnou Kóreou. Američania prisúvajú ku KĽDR ďalšiu lietadlovú loď. V každom prípade sa Trump zároveň líška čínskemu prezidentovi. Možno to je tou horúčavou, ale nie je to divné?

Okolo Trumpových zahraničných „eskapád“, ako by sa jeho politika dala nazývať, je divné skoro všetko, aj bez horúčavy. A to, že médiá vypúšťajú čo najbombastickejšie titulky, nemá obvykle s realitou nič spoločné a na mieste je chladný pokoj. Ak pred mesiacom platilo, že Washington nepôjde do vojny so Severnou Kóreou, aby sa náhodou neocitol tvárou v tvár aj naštvanému Pekingu, s ktorým chce rozhodne strategicky a dlhodobo spolupracovať, tak netuším, čo sa odvtedy zmenilo, aby bolo zrazu všetko inak... Ale možno tam tie americké lietadlové lode nie sú v súvislosti so Severnou Kóreou, ale tou južnou – nový juhokórejský prezident, ktorý je označovaný za „ľavičiara“, už totiž oznámil, že Trumpovi rozhodne nedá miliardu dolárov za protiraketový dáždnik, a vyzval ho, aby si to celé zase veľmi rýchlo odviezol. Inými slovami, nepočúva. A z ničoho nič posiela do Washingtonu svojho poradcu, aby v Bielom dome všetkých uistil, že to tak vôbec, ale vôbec nemyslel...

Čínsky prezident Si Ťin-pching

Čínsky prezident Si Ťin-pching Zdroj: TASR

Rusi sa radujú, že zasiahli ciele Daeša neďaleko sýrskej Palmýry. Je to po dlhšom čase jediná konkrétna správa z bojiska, hoci určite nejde o jedinú toho sa týkajúcu udalosť. Ako sa premieňa fungovanie systému pod vedením Bašára Asada? Ide o stále rovnaký stupeň vojnovej ekonomiky alebo sa režim stabilizuje? Infraštruktúra, dodávky, fungovanie inštitúcií, rekonštrukcie, medzinárodné kontakty atď.

To je dosť široká otázka. Stručne povedané, dohoda Ruska, Sýrie, Iránu a Turecka na „dekonfliktných“ zónach naozaj znížila intenzitu bojov v západnej, takzvanej funkčnej a „Asadovej“ Sýrii na minimum. Všetka vojenská pozornosť sa teraz presúva na východ krajiny, do oblasti Rakká a Deir ez-Zor, kde sú opevnené posledné oddiely Daeša – postupujú tam nielen Amerikou podporovaní Kurdi, ale aj sýrska armáda so svojimi spojencami, Damask s Bagdadom sa dohodli na spoločnej kontrole hraníc, aby zabránili teroristom z Daeša utiecť k susedom, iracké šiítske oddiely pre zmenu vytvárajú cez Irak koridor pre iránske oddiely. A americké letectvo bombarduje región a pripisuje si aj podľa západných zdrojov pravidelne stovky mŕtvych civilistov... Možno sa blíži kolízia „amerických“ rebelov a možno rovno aj samotných Američanov so sýrskou armádou niekde v púšti na východe, ale možno aj nie. Uvidíme.

Je otázne, čo myslíte tou „vojnovou ekonomikou“. Z vlastnej skúsenosti viem, že úrady fungujú, kaviarne sú zásobené kávou Made in Syria a rovnaké označenie majú napríklad aj plechovky Pepsi alebo balená voda, sýrski pestovatelia predávajú citrusy a zeleninu – fakt voňajú po citrusoch a zelenine!!! – prinajmenšom do Ruska, čo je politické gesto, ale rôzne medzinárodné (aj západné) tímy už nejaký čas prichádzajú – prinajmenšom pre západnú Sýriu – s plánmi na rekonštrukciu, ktorá beží vo veľkých mestách typu Homsu či Aleppa. Z medzinárodného hľadiska bola Sýria znovu prijatá do Ligy arabských štátov, teda minimálne jej regionálna izolácia je už len spomienkou. Vláda však oficiálne uvádza, že vojna prakticky zničila domácu ťažbu ropy, a tak musí Sýria 98 percent svojich potrieb v tomto smere dovážať, čo sa nie vždy darí bez problémov, a preto sú bežné dlhé výpadky elektriny alebo nedostatok benzínu... Čiastočne to pritom platí pre plyn, skolaboval aj napríklad kedysi úspešný export fosfátov. Takže tak.

Os USA a sunnitských monarchií na čele so Saudskou Arábiou má ďalšieho súpera. Ku „konkurenčnému“ paktu Ruska a Iránu sa podľa najnovších správ pridáva Egypt. Ruské médiá si to vysvetľujú tak, že Egypt sa pripája k „ich“ strane, ale také jednoduché to asi nebude. Aká je vlastne pozícia Egypta medzi všetkými týmito siločiarami? Teraz hostil egyptský minister zahraničia Sergeja Lavrova, ale prezident Sísí urobil veľký dojem aj na DJT.

Egypt sa zbližuje s Ruskom a Čínou už niekoľko rokov a maršal Abd al-Fattáh as-Sísí už vo februári 2014 letel až do Moskvy, aby si nechal od Putina „požehnať“ svoju kandidatúru na prezidenta. Takže v tomto smere sa vlastne nič nové nedeje, rovnako ako sa zatiaľ nič prelomové nestalo ani v dekády trvajúcich nepriateľských vzťahoch medzi Káhirou a Teheránom. Táto „časť“ zbližovania je dosť opatrná, pretože nevraživosť medzi oboma štátmi sa datuje už od 70. rokov, keď zvrhnutý iránsky prozápadný šáh utiekol pred islamskou revolúciou práve do Káhiry, kde je aj pochovaný.

A sympatiami k Sísímu vzplanul aj Trump, ktorému sa musí páčiť jeho priamočiary „drsný“ postup pri uchovávaní stability v krajine a pri jej vyvádzaní nielen z vplyvu radikálneho islamu, ale aj západných neziskoviek. Aby však situácia bola dokonale vyvážená, navštívil Sísí pred niekoľkými dňami aj saudský Rijád, ako že „čo sme si, to sme si“ a „všetko v poriadku“. A saudský minister obrany a predpokladaný budúci kráľ Mohammad bin Salman sa – po Trumpovej „pustošivej“ návšteve, ktorá Rijád vyšla na bezmála 400 miliárd dolárov – teraz zjavil v Moskve s cieľom „prehlbovať dvojstranné vzťahy“. A práve to ponúka nový pohľad na Blízky východ – Rusko svojím spôsobom už nestavia na znepriatelených blokoch ako za studenej vojny, ale snaží sa rokovať a nachádzať styčné plochy s každým s cieľom dostať oblasť z akejsi polarizujúcej čierno-bielej podoby do univerzálnej sivej, ktorá do seba „vsiakne“ všetkých, a tak aspoň teoreticky zabráni budúcim eskaláciám a konfliktom. Bude to však ešte dlhá cesta, ale práve na príklade Egypta, jedného z tradične najdôležitejších štátov oblasti, môžeme celý proces vidieť aktuálne naozaj dobre.

Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA Melania Trumpová v Rijáde

Americký prezident Donald Trump a prvá dáma USA Melania Trumpová v Rijáde Zdroj: TASR

Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Náš svet, na ktorý sme boli zvyknutí, sa rúca a upadá do chaosu. Skoro každý deň tak prináša niečo zaujímavé, či už v dobrom, alebo zlom.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

19:00 Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Trumpov prejav ma sklamal. Bol veľkohubý, arogantný a plný lží,“ o…