Tereza Spencerová: Svorka za Saakašvilim? Banderovci. Stretnutie, o ktorom sa nepísalo

15.9.2017 18:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Než sa Saakavšvili vydal späť na Ukrajinu, vraj sa v Ženeve stretol s miliardárom Ihorom Kolomojským, ktorý patrí k hlavným odporcom súčasného prezidenta Porošenka,“ upozorňuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová na dôležitý kontext návratu Michaila Saakašviliho na Ukrajinu. „Porošenko je na ťahu, ale pravdepodobne teraz premýšľa, akí spojenci mu ešte zostali, a možno volá o pomoc aj niekam do Berlína alebo Paríža,“ odhaduje v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch.

Tereza Spencerová: Svorka za Saakašvilim? Banderovci. Stretnutie, o ktorom sa nepísalo
Foto: SITA
Popis: Gruzínsky exprezident Michail Saakašvili

Nechceme zneužívať ľudské nešťastie, ale... Rola hurikánu v americkej politike je relevantnou témou. George W. Bush by o tom mohol rozprávať. Ako obstál Donald J. Trump zoči-voči hurikánu Irma? Ten prišiel práve vo chvíli, keď sa DJT zmietal v kórejskej kríze a vzťahoch s Ruskom. Bude sa zmietať aj naďalej? A ako vnímate náreky Johna McCaina, že rozpočtové kroky, ktoré DJT podniká s cieľom čeliť hurikánu, ohrozia financovanie americkej armády, ktorá je vraj, čuduj sa svete, podfinancovaná?

Netuším, ako Trump zoči-voči Irme obstál, pretože po Harveym sa blíži ešte Katia alebo ktosi iný. Čiže to ešte nie je koniec. Na zhodnotenie Trumpovho prístupu si počkajme, až opadne aspoň tá najväčšia „hladinka“.

Ale v čase, keď by sa mal podľa všetkých racionálnych meradiel venovať na sto percent svojim občanom – „Amerika predovšetkým!“, poznáte to, nie? –, sa naozaj ďalej zmieta v Severnej Kórei, ktorá USA vôbec neohrozuje, ďalej skúša ukončiť jadrovú zmluvu s Iránom, aj keď Európa od toho dáva ruky preč a Teheránu neustále odkazuje, že je to čisto americká iniciatíva, a ďalej čosi kutí vo vzťahoch s Ruskom...

Donald Trump s manželkou v Texase počas hurikánu Harvey

Donald Trump s manželkou v Texase počas hurikánu Harvey. Zdroj: TASR

Mimochodom, po nedávnom nútenom opustení troch diplomatických a obchodných budov v USA Rusko aktuálne chystá ďalšiu salvu v „paritnej vojne“ a chce vraj vypovedať ďalších 155 amerických diplomatov, aby sa tak skutočne vyrovnali stavy, pretože súčasná početná „rovnováha“ zahŕňa v Amerike aj ruských diplomatov pri OSN, čo však nie sú diplomati akreditovaní pre USA. A radnica San Francisca vzápätí udelila ruským diplomatom pokutu za znečisťovanie ovzdušia, pretože počas tých dvoch dní, ktoré mali na opustenie šesťposchodovej budovy konzulátu, bez povolenia pálili nejaké papiere. Takže Rusko zvažuje, že nielenže nezaplatí pokutu, ale navyše zruší americkým diplomatom v Moskve napríklad vyhradené parkoviská na rôznych miestach v meste, pretože tí ruskí v Amerike nič také nemajú. Fakt neuveriteľné. Ešte chvíľku a obe strany na seba budú kričať cez hranice a prostredníctvom megafónov. Ale napríklad v Sýrii pritom takmer vzorne spolupracujú. A USA budú najmenej do roku 2024 závislé od dovozu ruských raketových motorov. Takisto neuveriteľné.

Čo sa týka pána McCaina, jeho slová by som nepreceňovala. Vlastne by som si ich vôbec nevšímala. Kritizuje Trumpa na každom kroku a je jedno, či to má hlavu alebo pätu. Americká armáda s rozpočtom vyše 700 miliárd dolárov je najväčšou armádou v dejinách homo sapiens a niektorým homo to stále nestačí na to, aby z toho boli aspoň trochu erectus. Aj keď je zvláštne, že všetky tie obrovské peniaze nepomohli Spojeným štátom vyhrať v ostatných dekádach nejakú vojnu, a to pritom nikdy nestáli proti skutočnej armáde. Zbrojári však majú obrovskú radosť a to je predsa to hlavné.

Julija Tymošenková uviazla na poľsko-ukrajinských hraniciach s gruzínskym exprezidentom Michailom Saakašvilim. Nakoniec sa v podstate násilím predrali ďalej a došli kamsi do Ľvova, kde boli vítaní... A tam sa ich stopa končí. Čo majú tí dvaja za lubom? Aký je ich vzťah k Porošenkovi? Už niekomu napadlo, že sú to možno ruskí agenti? Čo ešte nevieme o dianí na Ukrajine?

Než sa Saakavšvili vydal späť na Ukrajinu, vraj sa v Ženeve stretol s miliardárom Ihorom Kolomojským, ktorý patrí k hlavným odporcom súčasného prezidenta Porošenka. Cez hranicu sa prebil s Tymošenkovou po boku a vďaka pästiam a kopancom ochranky, ktorú tvoria najatí príslušníci banderovského dobrovoľníckeho práporu Donbas. A od hraníc odišiel za lídrom haličských Ukrajincov Andrejom Sadovým do Ľvova... Čiže ponúka sa obrázok sformovanej sily, ktorá pôjde Porošenkovi po krku. Vyzerá to ako koordinovaný útok „vlčej svorky“ na jedinú vybranú obeť, čo pre zmenu nechtiac pripomína situáciu, v ktorej sa pred Majdanom ocitol neskôr zvrhnutý prezident Janukovyč. Bolo by síce do budúcna divné, keby si Tymošenková, Sadový, Kolomojský a ďalší nechali ukradnúť moc v krajine od „nejakého Gruzínca“, ale aktuálne sa im očividne hodí ako akési baranidlo.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko

Ukrajinský prezident Petro Porošenko. Zdroj: SITA

Ale súčasne sa zdá, že ľuďom okolo Saakašviliho akoby už došli nápady – možno počítali s tým, že sa na hraniciach odohrá nejaké väčšie násilie, možno počítali s nejakou provokáciou, ale namiesto toho vypustili do vzduchu niekoľko vzletných fráz – reči o demokracii a vláde zákona na Ukrajine znejú obzvlášť otrepane – a čakajú, čo bude ďalej. Rozbiehajú síce akési „turné“, ale to budú rovnaké táraniny, ako keď Saakašvili na Ukrajine bojoval proti korupcii. Tým tá partia už nikoho „neohúri“.

Je jasné, že Porošenko je na ťahu, ale pravdepodobne teraz premýšľa, akí spojenci mu ešte zostali, a možno volá o pomoc aj niekam do Berlína alebo Paríža. Do Washingtonu veľmi volať nemôže, pretože počas kampane dodával Clintonovcom špinu na Trumpa, na čo sa ešte nezabudlo. A možno už premýšľa, kam zdrhnúť, pretože mnohým oligarchom pristrihol krídla, aby sa sám obohatil na ich úkor, a na to sa takisto nezabúda. Na Západe by ho však prijali len ťažko, pretože je predsa ikonou ukrajinskej „demokracie“ a „azyl“ pre neho by bol len priznaním krachu našej politiky, do Ruska ísť asi nemôže... Možno sa fakt ponúka to Gruzínsko. Mňa osobne však najviac pobavilo, že zatiaľ čo Porošenko pred pár dňami zase dôrazne varoval Európu, že sa chystá ruská agresia, Saakašvili ho obvinil, že prijíma rozkazy od Putina... Neuveriteľné.

Bašár Asad oslávil narodeniny. Má čo oslavovať, okrem toho, že sa dožil ďalšieho roka svojho života?

Neviem, nakoľko oslavoval, pretože jeho „rodnú dedinu“ zasiahla v ten istý deň ako „pozdrav“ džihádistická raketa, ktorá pripomenula, že pokoj v Sýrii len tak nebude. Inak si však myslím, že mohol byť v povznesenej nálade. Američania bojujú proti Daešu na východe Sýrie a svojim džihádistom na juhu Sýrie „odporúčajú“, aby sa stiahli cez hranicu do Jordánska, inak bude po nich. Katar nedávno skončil s podporou džihádu a pred pár dňami „svojmu“ džihádu Saudská Arábia oznámila, aby si zvykol na to, že Asad zostane na čele štátu. Turecko razí viac-menej to isté, pretože tvrdí, že sa v názore na Sýriu „úplne zhoduje“ s Ruskom. Čiže Asad vojnu prestál. Iste, bez ruskej pomoci by to nešlo, ale aj tak – prežil americkú „zmenu režimu“ a to už dôvod na oslavu určite je. Môj pár týždňov starý osobný tip bol, že sa vojna porážkou Daeša formálne skončí do pol roka, ale OSN hovorí už o októbri; a oni majú predsa len viac informácií ako ja. Ja však dodám, že keď sa situácia trochu upokojí, ukáže sa, že ten konflikt nebol až taký krvavý, ako sme ho tu na Západe nafukovali, pretože už pri bežne uvádzaných počtoch obetí a utečencov by Sýria musela mať pred vojnou o milión a pol obyvateľa viac, než v skutočnosti mala... Neviem, čo bude ďalej. Budúci rok by sa mohli konať nejaké voľby, v ktorých Bašár logicky zvíťazí, pretože drvivá väčšina Sýrčanov ostala doma, pretrpela vojnu a „on s nimi“, čo je „hodnota“, ktorú som na uliciach Damasku, Homsu alebo Aleppa počula úplne bežne. Majú ho skrátka radi a pán Gabal s Jakubom Jandom sa môžu aj na hlavu postaviť.

Sýrsky prezident Bašár Asad

Sýrsky prezident Bašár Asad. Zdroj: TASR

V poslednom čase ma však zaráža iná vec. Je totiž zvláštne, že sýrski migranti, ktorí utiekli pred vojnou, napríklad v Egypte preinvestovali asi 800 miliónov dolárov a rozbehli obrovské „biznisy“; pri nedávnej návšteve napríklad sudánskeho ministra obchodu v Damasku ho sprevádzala „skupina sýrskych podnikateľov“... Sýrčania boli vždy veľmi podnikaví, čo sa, mimochodom, už druhý či tretí rok odráža aj na rekonštrukcii území oslobodených od džihádu, ale pri pohľade na čísla z Blízkeho východu je trochu mätúce, že u nás v Európe vydávame za veľký „integračný“ úspech, keď si tu niekto z nich otvorí stánok so šavermou... Nechcem tvrdiť, že jeden stánok s mäsom v chlebovej placke nie je fajn, ale vieme vôbec, koho to tu chceme integrovať? Nie je niekde logická chyba?

Vzťahy medzi Nemeckom a Tureckom sú dlhodobo napäté, ale Merkelová povedala, že nebude úplne rušiť zbrojné dodávky do Turecka. Akú rolu v tom asi hrá fakt, že Turecko začalo nakupovať systémy S-400 z Ruska? Čo všetko tento kšeft značí?

Podľa mňa sú to dve odlišné otázky. Turecko jasne hovorí, že sa „bude brániť samo“, a teda nakupuje ruský protivzdušný systém v čase, keď NATO a USA omieľajú, že nás predsa ochráni ten náš navzájom prepojený aliančný systém. No možno už teraz taký prepojený nie je. A možno už je Turecko len polovičným členom NATO. A možno len formálnym. Zvláštne v každom prípade je, že odchod zo „západnej partie“ vôbec neprežíva a tvári sa suverénne. Nám by to malo rozblikať všetky možné kontrolky, ktoré upozornia na to, že už nie sme až takí zaujímaví, ako si o sebe myslíme. Ale čo, máme ešte veľa „hovoriacich hláv“, ktoré nás v televíziách upokoja a vysvetlia nám, aký veľký pupok sveta stále sme.

Nemecko má s Tureckom svoj vlastný veľký problém. Vo veľmi veľkej skratke: Angela Merkelová ako neformálna „hlava“ EÚ dohodla s Ankarou uzavretie „migračného kohútika“, ale celý proces sa zakrátko zadrhol a nielen pre Turecko. Súčasne nijako nepomohla tomu, aby sa Ankara azda po piatich dekádach „na čakačke“ dostala do EÚ. Nasledovali turecké výpady proti Nemecku aj oficiálne „aktivizácie“ Turkov v Nemecku a ďalších krajinách, zákazy „volebných“ ciest tureckých politikov do niekoľkých európskych krajín, vypovedanie Nemecka z tureckej základne NATO v Incirliku... Mimochodom, zaujímavé je, že si Nemci ako hlavná sila Európy mysleli, že svoje bojové lietadlá jednoducho presunú na základne v Jordánsku, teda zo severu Sýrie na juh, ale zrazu zistili, že Jordánsko odmieta poskytnúť nemeckým pilotom bombardujúcim v Sýrii imunitu... Čiže presun sa síce podaril, ale ani v Jordánsku „nás nemá nikto rád“, ako sa kedysi sťažoval George Bush.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová

Nemecká kancelárka Angela Merkelová. Zdroj: SITA

A keď si k tomu pridáte 900 mešít v Nemecku, ktoré sú podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung riadené Tureckom v čase, keď kresťanov rapídne ubúda a kongregácie zanikajú po stovkách... Keď si k tomu pridáte čečenskú mravnostnú políciu, ktorá chodí po Nemecku a dohliada na dodržiavanie práva šaría... Ak budú blížiace sa nemecké voľby fakt len o „ruskej hrozbe“, tak sú u našich veľkých susedov „ešte väčší hlupáci, než sme si mysleli“.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

16:42 Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

POLITOLÓGOVIA V Českej republike panuje najväčší strach z utečencov zo všetkých krajín EÚ. Portál Pa…