Tereza Spencerová: Mám „slušnosti“ plné zuby. Drahošovci boli slušní ako kanál. Netrúfla by som sa staviť, že o päť rokov bude ešte existovať Únia

2.2.2018 17:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Po týždni, v ktorom Česká republika vďaka prezidentským voľbám prenikla na prvé stránky niektorých svetových médií, rozoberá analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová vo svojom pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch okrem iného budúcu českú zahraničnú politiku. A hovorí aj o „slušných ľuďoch“, ktorí už počítajú, koľko Zemanových voličov by do budúcich volieb mohlo zomrieť a či to bude stačiť.

Tereza Spencerová: Mám „slušnosti“ plné zuby. Drahošovci boli slušní ako kanál. Netrúfla by som sa staviť, že o päť rokov bude ešte existovať Únia
Foto: TASR
Popis: Úradujúci český prezident Miloš Zeman (vpravo) a protikandidát na českého prezidenta Jiří Drahoš počas televíznej debaty pred druhým kolom prezidentských volieb

V Soči sa konal summit na tému Sýrie... Bol to taký „ruský“ summit bez veľkého zastúpenia sýrskej opozície, ktorú podporuje Západ. Čiže nakoľko reprezentatívne stretnutie to bolo a čo sa tam dohodlo? Dal sa dohromady plán na aspoň čiastočnú obrodu krajiny? Ktoré veľmoci, globálne aj regionálne, vyšli zo schôdzky posilnené? A ako bude celý proces pokračovať, stretne sa niekde aj tá „západná“ opozícia? Prečo sa vlastne tí ľudia nechcú stretnúť nikde dohromady?

Máte pravdu v tom, že hlavným hýbateľom sýrskeho summitu v Soči bolo Rusko, ale v tesnej spolupráci s Iránom a Tureckom. Prišlo tam vyše 1 500 Sýrčanov, ktorí zastupovali všetky možné politické, etnické alebo náboženské skupiny, bez zveličenia väčšinu spoločnosti. Prítomná, hoci kvôli Turkom len neoficiálne, bola aj časť roztrieštenej politickej reprezentácie Kurdov. Väčšina z tých ľudí ešte nikdy nesedela vedľa seba, nieto aby spolu hovorila, takže z tohto pohľadu to bol svojím spôsobom prelomový krok. A výsledkom je spoločný dokument, ktorý po šiestich rokoch bojov zdôrazňuje zhodu na tom, že sýrske územie sa nedočká žiadnych zmien, že o svojej budúcnosti si prostredníctvom volieb rozhodnú sami Sýrčania, a to na sýrskom území. Skrátka Sýrčania sebe, sami a doma.

Takže Kurdi, ktorí prišli do Soči, súhlasia so zotrvaním v zväzku s Damaskom. Ak vezmeme do úvahy aj skutočnosť, že americká CIA – v rámci obety Turecku – zaradila kurdskú Stranu demokratickej únie (PYD), hlavného ťahúňa usilujúceho sa o nezávislosť, na svoj zoznam teroristických skupín, čím sa zriekla jej podpory, tak mnoho kurdských síl, ktoré by sa mohli úspešne usilovať o štátnosť, už nezostáva. Okrem toho platí, že zle pochodila aj exilová opozícia, a to vo svojej požiadavke, aby sa budúca hlava štátu mohla jedného dňa voliť aj zo zahraničia. Obava „domácich“ Sýrčanov, že by sa na Západe z ničoho nič našľahalo desať, dvadsať miliónov „sýrskych voličov“, ktorí by zvonku mohli ovplyvniť situáciu doma, je očividne príliš silná.

A máte pravdu aj v tom, že okrem ozbrojených džihádistov typu Daeša, al-Káidy alebo napríklad Tahríru aš-Šám do Soči nedorazili ani zástupcovia Západu, ani exilová opozícia, ktorú Západ podporuje a Saudskoarabi platia. Tú však až na výnimky tvoria Sýrčania, ktorí neboli vo vlasti po dekády alebo sa už v Sýrii dokonca ani nenarodili. A mnohých z nich – ako napríklad „bilderberskú“ Basmu Kadmíovú – si za „autentický hlas sýrskeho ľudu“ vybrala osobne ešte Hillary Clintonová v roku 2012, keď chcela po „demokratizácii“ Líbye zničiť aj Sýriu. Ak sa má Sýria nejako „dať dokopy“, tak bez týchto ľudí to pôjde výrazne ľahšie. Pripadá mi ako veľmi veľká irónia, že sa Turecko rýchlo ponúklo, že záujmy „neprítomnej“ opozície ochotne zastúpi, a vzápätí varovalo všetkých prítomných aj neprítomných, že očakáva, že sa dohodnuté dokumenty budú aj dodržiavať...

Takže áno, síce tam neboli všetci, ale neúčasť väčšiny z nich nie je pre mierový proces žiadna veľká škoda. Dôležitejšie mi pripadá, že sa dosiahla maximálna možná zhoda medzi maximálne veľkou reprezentáciou sýrskej spoločnosti, ktorá je ochotná ísť ďalej. A každý, kto bude chcieť podnikať niečo proti, už pôjde proti „národu“ v oveľa širšom meradle, než ako to bolo donedávna, keď sa bojovalo len „proti Asadovi“, hoci aj za ním stála väčšina spoločnosti. A kto do Soči neprišiel, sa buď ešte časom k prúdu pridá, alebo olíže labu a zostane v exile, alebo – v prípade džihádistov – bude postupne zlikvidovaný. Je to vcelku jednoduché.

A tento novo previazaný „sýrsky balíček“ teraz Rusko predloží do Ženevy na rokovania pod hlavičkou OSN a Západ bude všemožne skúšať jeho obsah rozbiť, aby mohol pokračovať v politike, ktorá už siedmy rok neprináša žiadny efekt. Teda okrem obetí a migračnej vlny v Európe, samozrejme. Keby som to mala skrátiť, nebyť Západu, mohla by sa tá vojna už skončiť, ale len tak sa ešte neskončí... Vlastne nebyť Západu, tak by ani neprepukla...

Donald J. Trump mal prejav o stave únie. Nie tej európskej, ale americkej, teda USA. Bolo to trochu, ako keď „psíček s mačičkou piekli tortu“, a aj keď sa DJT snažil, demokratov nezaujal. Čo zásadné v prejave zaznelo? Bol vraj v prieskume ohodnotený ako najhorší za obdobie, čo sa prieskumy robia. A ako je možné, že tam tak málo DJT hovoril o nebezpečenstve Ruska? Ako vždy kopal hlavne do svojej „obľúbenej“ KĽDR. Je to tým, že keď bude chcieť, tak „raj“ Kim Čong-una vymaže pár raketami, zatiaľ čo s Ruskom je to o niečom inom?

Trumpov prejav mi prišiel vcelku nudný, aj keď, ruku na srdce, nič som ani nečakala. Zvláštne bolo naozaj azda len to, že Rusko a Čínu spomenul za celý čas len raz, keď ich postavil do rovnakého radu k „darebáckym“ štátom a teroristickým skupinám. A potom už ani muk, zato veľa tradičných hodnôt, v ktorých niektorí jeho kritici začuli možno až fašistické tóny, a vôbec. Je jasné, že Demokratická strana, ktorá si za uplynulý rok zvykla na „mlátenie“ Ruska, musela byť znechutená. Objavili sa aj názory, že si ten prejav pekne preložil z ruštiny...

 

 

Zdroj: Twitter/Donald J. Trump

Na druhej strane však platí, že Trump určite nechcel zo všetkého najviac urobiť radosť demokratom a ich médiám, ktorí do neho celý rok intenzívne zapárali. Oslovoval skôr svojich voličov. Fakt totiž je, že za ten rok, ktorý v Bielom dome zatiaľ strávil, sa veľa vecí mení, či už jeho pričinením, alebo prirodzeným vývojom – rastú zisky korporácií aj predaja, index dôvery spotrebiteľov za uplynulý rok dosiahol maximum za uplynulých 17 rokov, nezamestnanosť síce mierne, ale klesla a je najnižšia od roku 2000, nepatrne rastú mzdy aj úspory...

A „jeho Američania“ mu veria – 80 percent jeho pôvodných voličov si myslí, že plní (alebo sa aspoň snaží plniť) svoje predvolebné sľuby, čo značí, že vykresľovaný obrázok „katastrofálneho prezidenta“ všeobecne nezaberá, zatiaľ čo jeho protiimigračné výstupy sa, naopak, zhodli s názormi významnej časti USA. Napokon, po prvom roku má rovnakú podporu ako Barack Obama v rovnakom období, takže ak nejaké prieskumy tvrdia, že to bol najhorší prejav, tak majú možno aj pravdu, ale Trumpovi to môže byť – a určite aj je – jedno.

Prečo tak málo hrozil Rusku, to naozaj neviem. V každom prípade sa však objavujú špekulácie, že si v druhom roku svojho vládnutia – teraz, keď prežil to najhoršie z honu na „ruské čarodejnice“, a dokonca prechádza aj do vnútropolitického protiútoku, ktorého finálnymi terčmi sa zdajú byť rovno Obama a Clintonová – dovolí vzťahy s Ruskom zlepšovať. Argumentuje sa pritom napríklad sankčným zoznamom ruských vplyvných činiteľov a oligarchov, ktorý bol zverejnený pred pár dňami. Jeho „expertní“ autori si vraj pri jeho zostavovaní „dávali záležať“, ale nakoniec „ktosi vplyvný“ rozhodol, že sa do sankcií viac-menej prekopíruje rebríček najbohatších Rusov podľa magazínu Forbes. A tým úplne všetkých vystraší, vyženie ich zo Západu aj s majetkom späť do Ruska, kde sa všetci zomknú okolo Putina a istôt, ktoré im zaručí, za čo získa ich podporu, peniaze a vplyv... A navyše bolo oznámené, že sa kvôli „konzultáciám so svojimi kolegami“ zrazu v USA objavil šéf ruskej rozviedky, ktorý je pritom už štvrtý rok sám na sankčnom zozname, zatiaľ čo americký ambasádor v Moskve pred pár dňami z ničoho nič vyhlásil, že „nastal čas na organizáciu stretnutia“ medzi Trumpom a Putinom...

Takže uvidíme. V každom prípade ďalej platí, že Trump považuje Rusko a Čínu za hlavných protivníkov Spojených štátov, vlastne za protivníkov jediných. A protivníkov natoľko silných, že s takými sa nebojuje. Je lepšie sa s nimi naučiť nejako vzájomne výhodne vychádzať.

Ukrajina kultúrne obohatila Česko, keď najprv v Prahe vyskočila na Zemana nahá aktivistka a potom v Kyjeve proti nemu, opäť nahá, demonštrovala taká (ako to povedať politicky korektne) priestorovo rozmerná staršia pani. Ako tieto protesty demonštrujú to, čo si Ukrajinci o Zemanovi myslia? A vôbec, čoskoro tam budú voľby a demonštruje sa tam... Čo naznačujú sondáže verejnej mienky? Čo ľudia na Ukrajine chcú, koho chcú a ktoré veľmoci chcú, keď sa práve nevyzliekajú a nedemonštrujú?

Myslím si, že vami spomínané prípady v ničom nevypovedajú o tom, čo si Ukrajina myslí o Zemanovi. Už len samotný fakt, že sa „odviazali“ dve solitérky, skôr napovedá o tom, že ostatní majú svojich problémov dosť. Mňa osobne dosť prekvapila najnovšia správa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetového potravinového programu (WFP), podľa ktorých na Ukrajine hrozí nedostatok potravín. Bývala to poľnohospodárska bašta, „obilnica Sovietskeho zväzu“ a tak ďalej a dnes sa zrazu ocitá na zozname 16 krajín, ako sú Afganistan, Burundi, Haiti alebo napríklad Somálsko so Sudánom. To je neuveriteľné.

Na vine je – okrem iného – samozrejme, aj ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny. Prieskumy sa zhodujú, že väčšina Ukrajincov chce predovšetkým koniec vojny a koniec korupcie. To druhé je na súčasnej Ukrajine asi len nesplniteľný sen, čo dnes už celkom otvorene priznáva aj Západ. Háčik je však v tom, že problém je aj s ukončením vojny. Koniec koncov, ohradzovanie sa proti Rusku a súvisiace oslavovanie Banderovho odkazu tvoria zásadnú časť aktuálnej ukrajinskej „štátnej identity“, bez ktorých by sa celá tá umelá konštrukcia asi zrútila.

Aj keď možno by to nebolo až také horúce, ale muselo by sa postupovať „ľstivo“ – bez ohľadu na neustále vydávané zoznamy zakázaných ruských firiem pôsobí na ukrajinskom trhu ruských firiem stále dosť, niektoré – ako napríklad banky – úplne oficiálne, iné – ako napríklad Lukoil a ďalšie energetické firmy – svoje ukrajinské pobočky len premenovali a sú v pohode...

Teší vás, že vyhral Miloš Zeman? Akú „globálnu“ politiku od neho očakávate? Zatiaľ o ňom na Západe zmýšľajú ako o nejakom divnom dedovi, ktorý má rád Rusko a Čínu a stále varuje pred imigráciou. Dočká sa počas druhého mandátu aspoň čiastočnej satisfakcie a vývoj sveta mu v niečom dá za pravdu?

V porovnaní s prázdnymi frázami pána Drahoša ma výsledok prezidentskej voľby uspokojuje. A nič také nové od Miloša Zemana neočakávam, nieto ešte nejakú globálnu politiku. Neviem, ako o ňom na Západe zmýšľajú; pripadá mi dôležité rozlišovať medzi novinármi, ktorí píšu drísty, ich čitateľmi, ktorí tým drístom môžu, ale aj nemusia veriť, a medzi politikmi, nieto ešte skutočnými tvorcami politík jednotlivých krajín. Tí asi budú realitu naozaj poznať alebo by ju aspoň poznať mali.

Veď výsledok volieb v Česku nie je prvý svojho druhu – podobne dopadli voľby okolo brexitu, s Trumpom, v Poľsku či Rakúsku, čiastočne v Holandsku alebo Nemecku, podľa všetkého veľmi podobne dopadnú o pár týždňov aj voľby v Taliansku. To nie je o jednom českom „divnom dedovi“, ale o trende, ktorý silnie nielen v Európe.

Trochu ma prekvapujú časté špekulácie o tom, ako sa Zeman v druhom mandáte „odviaže“, pretože už nemôže znovu kandidovať, a tak mu bude všetko jedno... Neviem, čo tým početné „hovoriace hlavy“ konkrétne myslia, ale väčšinou sa táto téza používa v súvislosti s americkými prezidentmi a ich druhými mandátmi. Lenže rozdiel medzi politickými systémami USA a ČR je natoľko zásadný, že premýšľať o Zemanovom „odviazaní sa“ je úplne mimo. Myslím si, že ak sa fakt „odviaže“, tak si zase dopraje nejaké to obchodné Rusko alebo Čínu, prípadne Strednú Áziu. Tam však obchoduje celý Západ, takže zase až také veľké „odviazanie sa“ to nebude, nieto aby to budilo vášne niekde inde ako v niektorých štvrtiach Prahy.

Miloš Zeman

Miloš Zeman. Zdroj: TASR

A či sa dočká satisfakcie? Netuším. Keď si odmyslím jeho obchodnú diplomaciu, ktorej odmietanie tu u nás fakt nechápem, tak tu stoja proti sebe dva tábory a jeden aj druhý šermujú virtuálnom. Migráciou, ktorá nás zatiaľ vo väčšom meradle nezasiahla. Jedni sa migrácii bránia a poukazujú na realitu v európskych krajinách, druhí ju vítajú a poukazujú na vyššie ideály. Stret je to vyhrotený, ale jeho hlavný problém je v tom, že rozseknúť, kto má pravdu, v teórii nie je možné. Len v praxi. Čiže až po tom, ako sem prípadne začnú prúdiť prvé tisícky migrantov. A to už sa potom, samozrejme, môže jasne ukázať, na čej strane bola pravda, ale súčasne už môže byť neskoro...

Mimochodom, nedávno ma zaujala správa, že v Nemecku akceptovali v prípade sýrskeho utečenca bigamiu, aby si mohol odkiaľsi priviezť svoju druhú ženu. Jasné, je normálne, že si napríklad saudskoarabský kráľ na svojej návšteve zámku pri Loire alebo všeobecne na dovolenke na Západe vozí celý svoj hárem, ale to je vždy len na pár dní, takže všetci – výmenou za haldy petrodolárov – na tú chvíľu zatvoria oči. Ale najnovšie sa nejako vtiera otázka, aké iné zákony budeme ochotní kvôli migrácii vlastne ohnúť alebo rovno zrušiť. Otvára sa azda Pandorina skrinka?

Ako vnímate podráždenú náladu tej časti Čechov, ktorí naozaj nemajú radi Zemana? Niektorí chcú dokonca emigrovať. Jiří Pehe sa teší, že do piatich rokov (má to spočítané) umrie 500-tisíc voličov Zemana a pribudne 500-tisíc nových, mladých voličov, ktorí už budú voliť správne. Tiež sa na to tešíte?

Slova „slušnosť“ už mám plné zuby – pre názory „slušných“ ľudí, ktorí stáli za „slušným“ Drahošom a ďalej stoja na tej „slušnej“ strane ľudstva, ale pritom sú ako kanál, ktorý chcú sami predsa tak veľmi vyčistiť... A pán Pehe len zapadá do radu „zjednocovačov“ národa, ktorí opovrhujú všetkými, ktorí si trúfnu mať iný názor. Buď s nami alebo proti nám! Smiem podotknúť, že je to dosť boľševické?

Na druhej strane mi však pripadá divné, že pán Pehe – pri jeho vzdelaní a backgrounde – aplikuje dnešnú situáciu na obdobie o päť rokov. Už pred štvrťstoročím predsa sľuboval vymretie voličov komunistov – a stále nič. A dnes si pre zmenu myslí, že sa tu, respektíve v celej Európe, za tých päť rokov nič nezmení? Teda, že sa bude riešiť tá istá otázka a v rovnako rozloženej situácii ako dnes? Svet beží strašne rýchlo a netrúfla by som sa staviť, že o päť rokov bude ešte existovať Európska únia, prinajmenšom vo svojej súčasnej podobe.

A predpokladám, že bude mať na svojich verných úplne iné požiadavky ako dnes. Neviem, ako dopadne Dublin IV, ale ak k nám dorazia tisíce – a za päť rokov pokojne aj desaťtisíce – migrantov, tak naozaj bude pol milióna mladých hlasovať za tú terajšiu „slušnosť“ a tancovať kvôli tomu na 500-tisíc hroboch? Už dosť! Okrem morbídnosti je tá úvaha pána Peheho jednoducho krajne podivná.

Jiří Pehe

Jiří Pehe. Zdroj: Hans Štembera

Veľmi jednoducho povedané: Čo Česko v najbližších rokoch potrebuje od pravdepodobného vládnuceho tandemu Zeman – Babiš? Čo sa musí urobiť, aby sa krajina mala dobre a bola v bezpečí? Má odniekiaľ vystupovať a niekam inam vstupovať?

Mne by bohato stačilo, keby „tandem“ sledoval trendy a reagoval na ne, pretože svet okolo je v pohybe. Kam sa vydá Európska únia? Kam krajiny Vyšehradu? Naozaj EÚ vydrží bez zásadných premien? Čo v prípade ďalších rôznych „exitov“? Čo všetko zmenia pribúdajúce trasy novej Hodvábnej cesty vedúce do západnej Európy? Koľko toho ešte Číňania skúpia v Európe a čo nám tu ešte vlastne zostane? Ak sa USA nejako „zladia“ s Ruskom a Čínou, aký bude priestor pre nás? Tých otáznikov pred nami sú tony.

Viesť malú krajinu v procesoch, ktoré do značnej miery pripomínajú mäsokombinát, bude nesmierne zložité, obzvlášť za situácie, keď by asi nebolo od veci, aby sme si uchovali ešte niečo svoje...

Čo dôležité by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Osobne budem ďalej sledovať vývoj po sýrskej konferencii v Soči. Čím viac bude Západ odmietať jej závery, tým dlhšie vojna potrvá, so všetkým, čo z toho pre nás vyplýva.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Z toho sa nevykecáte. Krysy vyliezali z kanálov a zabíjali s podporou USA. Tereza Spencerová dopĺňa správy zo Sýrie a prirovnáva Junckera k Brežnevovi... Pretože zase navrhoval

0:00 Z toho sa nevykecáte. Krysy vyliezali z kanálov a zabíjali s podporou USA. Tereza Spencerová dopĺňa správy zo Sýrie a prirovnáva Junckera k Brežnevovi... Pretože zase navrhoval

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Turci, naši spojenci z NATO, obsadzujú severozápadný cíp Sýrie a zr…