Tereza Spencerová: Koniec „eurohodnôt“, inak skončíme my. Obrat politiky k Rusku? Hrôzy na Ukrajine a nový medzinárodný turistický raj v Saudskej Arábii

1.9.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní sa analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová zameriava v rozhovore pre Parlamentné listy nielen na nutnosť radikálneho a nepríjemného riešenia migračnej krízy, ale aj na zmenu rétoriky predsedu Európskej komisie Junckera smerom k Rusku. Okrem toho komentuje pomery v Saudskej Arábii, kam prúdia milióny moslimov na púť do Mekky.

Tereza Spencerová: Koniec „eurohodnôt“, inak skončíme my. Obrat politiky k Rusku? Hrôzy na Ukrajine a nový medzinárodný turistický raj v Saudskej Arábii
Foto: Facebook, Saudi Arabia Art & Architecture
Popis: Saudskoarabská metropola Rijád

Akési entity začali operovať pri brehoch Líbye, prípadne aj v Líbyi ako takej, a zasahovať proti migrantom. Vraj veľmi necitlivo, ale efektívne. Kto to je a čo tam robí? Kto to platí? A s akými výsledkami? Mimochodom, nepočuť o Khalifovi Haftarovi a jeho boji o zvrchovanosť Líbye...

Máte na mysli tých antiislamistov, ktorí bojujú proti migrácii za bielu Európu, plavili sa v rámci „operácie“ Defend Europe v Stredozemnom mori, aby bránili prívalu migrantov, nič zásadné nedosiahli, potom sa im pokazil lodný motor, a tak celú akciu skrečovali? Myslím si, že je to mnoho kriku pre nič. Našťastie, dodávam. Keby sa dostali až k tomu, čo si predsavzali, museli by logicky skôr či neskôr začať zabíjať ľudí...

A to je vlastne náš všeobecný problém. Faktom totiž zostáva, že Európa sa bude musieť k migračnej vlne nejako postaviť. Zmeny klímy a nedostatok vody v dohľadných rokoch, ktorých sa mnohí z našej generácie možno – a naše deti určite – dožijú, spôsobia, že sa dajú na pochod na sever stovky miliónov ľudí z Afriky aj Blízkeho východu. Nič iné im z hľadiska prežitia ani nezostane. Otázka je teda jednoduchá: Vpustíme ich všetkých aj so všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú? Alebo ich budeme strieľať či inak likvidovať niekde na pomyselnej hranici Európy, a to rovno celé milióny? Uchováme si „európske hodnoty“, ale Európa v podobe, ako ju poznáme, zanikne (aj s tými hodnotami), alebo sa vrátime niekam do 19. storočia, keď sa v koloniálnych mocnostiach ustanovovali prvé občianske a iné práva, pričom bolo všetkým bielym z titulu rasovej nadradenosti absolútne jedno, že napríklad „niekde v Indii“ umierajú desiatky miliónov ľudí od hladu? A ak sa mentálne vrátime do 19. storočia, čo to urobí s nami samotnými? A čo urobíme s tými, ktorí nebudú chcieť tie milióny migrantov likvidovať? Znie to šialene? Obávam sa, že hľadaniu odpovedí na tieto otázky sa skrátka nevyhneme. Alebo, inými slovami, nevyhneme sa odpovedať na ne nahlas, pretože potichu už reagujeme – OSN napríklad v dôsledku znižujúcich sa príspevkov jednotlivých krajín vrátane tých západných chýbajú peniaze na to, aby udržala pri živote dvadsať miliónov obetí sucha v Afrike. Čo je to nejakých dvadsať miliónov mŕtvych ľudí, že? Sami máme málo a maslo je teraz predsa také drahé!

Tak som náležite podpichla zopár vašich čitateľov a teraz k tomu Khalifovi Haftarovi. Ďakujem za opýtanie, osobne si myslím, že sa mu darí celkom dobre. Minulý týždeň bol zase v Moskve, potom za ním do Bengázi priletel britský minister zahraničia Boris Johnson a (rovnako ako ľudia z Kremľa) ho v zásade podporil v jeho vojenskom „normalizačnom“ úsilí. Dokonca mu priviezol aj pár miliónov na „boj s terorizmom“. Pritom sa ukázalo, že Haftarova armáda má aj svoju kapelu, ktorá Johnsonovi zahrala britskú hymnu God Save the Queen... Kto si to nájde na internete, nebude ľutovať. Famózny umelecký zážitok!

Ale späť k téme. Je jasné, že ak niekto Líbyu znovu nezjednotí a neoživí funkčný štát, budú migranti aj naďalej prúdiť do Európy. Pritom je však súčasne jasné, že nápady z EÚ, podľa ktorých by práve Západom zničená Líbya mala vo finále prevziať zodpovednosť za státisíce migrantov, ktorí sa dostali až do Európy, ale nezískali tu povolenie na pobyt, znejú ako totálna hlúposť, ktorá len dokladá absenciu skutočných politikov v EÚ. Krátkodobo by sa síce Líbya naozaj mohla stať nárazníkovou zónou „chrániacou“ Európu pred migrantmi zo subsaharskej Afriky, ale trvalé presídlenie miliónov subsaharských migrantov by zlomilo aj stabilnejšie krajiny, ako je šesťmiliónová Líbya. Znovu by „padla“ a milióny migrantov by sa opäť vrhli na Európu...

Ale nepredbiehajme. Nech to tam celé Haftar so svojou armádou najprv nejako stabilizuje, nech uzavrie zmier s tými, s ktorými to pôjde, nech patrične „vyrieši mier“ s tými, s ktorými to nepôjde. A potom sa uvidí. Podľa mňa je úplne bizarné, že „súd bieleho muža“, teda Medzinárodný trestný súd v Haagu, už chce niektorých z Haftarových veliteľov za vojnové zločiny... Preboha, pri stabilizovanej Líbyi sa uľaví Európe, tak o čo im ide? A prečo neženú pred súd tých západných politikov, ktorí Líbyu zničili a umožnili tak súčasný migračný prúd? Škoda slov...

Je to divné, ale Jean-Claude Juncker sa začal prihovárať za to, aby sme sa uzmierili s Ruskom. Že vraj Rusko je také veľké, že bez neho nebude žiadna európska bezpečnosť. Dokonca šéf Európskej komisie zapochyboval o tom, že Ukrajina je „európska krajina“. Čo sa to deje? Keď si k tomu pridáme nemeckú predvolebnú rétoriku, ktorá je k Rusku celkom ústretová a naopak je ostro protiamerická, kde je budúca politika Európy voči Rusku? Ide teraz len o tú rétoriku alebo sa spor s USA o sankcie a dodávky drahých surovín zo zámoria už plne vpíše do európskeho vzťahu k Rusku?

U nemeckých politikov to chápem: je pred voľbami, a tak chcú znieť racionálne, pretože „predávať“ teraz voličom „výhody“ ďalšieho hromadného nákupu amerických zbraní a predražených amerických energií je asi naozaj nereálne. A po voľbách bude na iracionalitu priestoru do aleluja. Ale do Junckera – a do melóna – človek nevidí. Netuším, prečo práve v tomto čase vyznieva tak zmierlivo, a netuším ani, či to niečo znamená pre budúcu európsku politiku voči Rusku. Počkajme si a uvidíme, či sú to zase len ďalšie prázdne slová vyslovené bez zmyslu a dôvodu – len tak, aby reč nestála – alebo či po nich bude nasledovať aj niečo konkrétne. Osobne tipujem tie „slová“.

Jean-Claude Juncker

Jean-Claude Juncker. Zdroj: TASR

Je tu určitá možnosť, že to hovorí len Junckerova urazená samoľúbosť po tom, ako si riešenie ukrajinskej krízy fakticky prisvojili USA s Ruskom a na Európu zostalo len akési ponižujúce kibicovanie. Ak by sa však EÚ „zbavila“ ukrajinského horúceho zemiaka, tak to pre ňu bude len dobré. Pohľad na titulky ukrajinských médií z uplynulého týždňa ponúka napríklad zatváranie tovární a zdražovanie tovarov, pretože všetci, ktorí niečo vedia a majú kvalifikáciu, už odišli za prácou do zahraničia a doma už nemá kto „makať“. Alebo štatistiku, že na ukrajinských železniciach sa za uplynulý rok rozkradol tovar za 15 miliárd hrivien. Alebo že z Kyjeva miznú poslední „zahraniční experti“ prevažne z Gruzínska alebo Pobaltia, ktorí po majdanskom puči obsadili vysoké posty vrátane tých ministerských, ale žiadny zázrak nepredviedli. Alebo že na Ukrajine prepuká epidémia tuberkulózy a najviac prípadov je v súčasnosti v Odese. To však nepísali Ukrajinci, ale Bloomberg... A navyše sa zdá, že aj Kyjevu už dochádza trpezlivosť so Západom, ktorý stále nechce začať vidlami hádzať tie vysnívané bilióny a zariadiť Ukrajine ako „matke všetkých civilizácií na Zemi aj vo vesmíre“ zodpovedajúci zaslúžený blahobyt. A tak tam o Junckerovi a jeho okolí hovoria ako o „skupine bielych tvárí“... Je, mimochodom, zvláštne, že sa už druhá Západom organizovaná farebná revolúcia na Ukrajine končí zase tak nešťastne. Alebo žeby to nebola náhoda? Že by to bolo „v kádroch“, nielen u nás, ale aj u nich? A nie je náhodou opakovanie rovnakej chyby príznakom nejakej mentálnej choroby?

Český prezident Miloš Zeman označil Bosnu za ohnisko džihádu v Európe, za čo zožal kritiku od bosnianskeho predstaviteľa. Oprávnene?

Mám dojem, že najväčšie sympatie napríklad k Daešu prejavujú ľudia v Kosove, ale faktom je, že Bosna bola prinajmenšom za juhoslovanskej vojny baštou džihádu. Niekedy v deväťdesiatom prvom roku som v Káhire sledovala rady pred sídlom odborových centrál, kde sa hlásili dobrovoľníci na boj „proti kresťanom“, „za islam“ v Bosne. Mnohí z nich sa čerstvo vrátili z Afganistanu, kde sa v rámci al-Káidy zocelili v boji proti sovietskej okupácii, a doma sa „nudili“. Vraj sa ich vtedy z celého sveta v Bosne zhromaždilo niekoľko tisíc, pričom „tvrdé jadro“ s väzbami na teroristické siete po vojne zostalo a získalo bosnianske občianstvo. Je to však zamotaný problém s množstvom nejasností. Balkán sledujem len zbežne a mnoho detailov o tej téme nepoznám. Ale keď si dáte do Googlu heslo „Bosna“ a „džihád“, výsledok je bohatý... Ešte pred dvoma rokmi napríklad aj BBC špekulovala o Bosne ako o „kolíske moderného džihádizmu“.

Miloš Zeman

Miloš Zeman. Zdroj: TASR

Ale ak sa bosnianskemu vedeniu podobné opisy nepáčia, plne ich chápem. Komu by sa páčilo niečo také v našej Európe s tými našimi „hodnotami“, no nie?

Začína sa hadždž, teda pravidelná púť moslimov do Mekky. Do centra pozornosti sa teda dostane Saudská Arábia, o ktorej sme dlho nehovorili. Čo sa tam v poslednom čase udialo či zmenilo? Postavenie žien, ľudské práva, protesty, sociálna situácia, popravy, zatýkanie... Ak porovnáme súčasnú Saudskú Arábiu, nášho partnera, s nepriateľským Ruskom, kde sa teraz žije lepšie?

Fakt mám porovnávať neporovnateľné? Tak nadhodím, že kto má rád extrémne teplo bez jediného pollitra piva a ženy, z ktorých neuvidí ani členok, nech si zvolí saudskoarabskú púšť, kto pravý opak, nech si zvolí Rusko alebo skoro akýkoľvek iný kút sveta. Porovnávať čokoľvek so Saudskou Arábiou skrátka nedáva zmysel.

A nie som si ani istá, či sa Saudovia dostanú do centra pozornosti sveta len preto, že sa do Mekky – ako napokon každý rok – presúvajú asi dva milióny moslimov z celej planéty. Možno, keby im tam zase spadol obrovský žeriav a zadlávil stovky ľudí. Ale inak ide táto púť mimo nás, možno hlavne preto, že je svojím spôsobom pre väčšinu z nás neuchopiteľná.

Skôr sa v súvislosti so Saudmi ďalej priebežne hovorí o ich agresii proti Jemenu, ktorú už dva a pol roka nie sú schopní doviesť do víťazného konca. Alebo o epidémii cholery, ktorú agresia v Jemene vyvolala, a stovkách detí, ktoré zahynuli pod západnými bombami, ktoré Saudovia nakupujú ostošesť. Aj keď... V poslednom čase sa pretriasa najnovší nápad tamojšieho budúceho kráľa a dnes princa a ministra obrany Mohammada bin Salmana, ktorý chce premeniť časť saudského červenomorského pobrežia na medzinárodný turistický raj. Vraj by to bolo naozaj finančne zaujímavé a podľa prepočtov alebo možno skôr len snov by to malo zaistiť 35-tisíc pracovných miest a zisk štyri miliardy dolárov ročne. Ale už len nápad povoliť zahraničným turistom kdesi za vysokým – a ideálne nepriehľadným – plotom všetko, čo inak právo šaría vo zvyšku vahhábistického kráľovstva zakazuje, vyzerá dosť podozrivo a pre princa, ktorý sa nemôže na svojich vlastných poddaných veľmi spoliehať, možno až nebezpečne...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

14:00 Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Rozbili sme Líbyu bez toho, aby sme dodnes vlastne vedeli, prečo to…