Šašo Trump, nechutnosti na Ukrajine a pravda o Líbyi, migrantoch a neziskovkách. Tereza Spencerová vnáša poriadok do letných správ

3.8.2017 19:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Donald Trump vyzerá, ako keby sa musel budúci týždeň vybrať niekam na stanicu a ponúkať náhodným okoloidúcim, či by si nechceli vyskúšať nejakú tú funkciu. Tak komentuje aktuálne otrasy v Bielom dome analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová, ktorá sa v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch zamerala aj na pravdepodobne najväčšiu európsku tému súčasnosti – boj proti pašerákom migrantov a neziskovkám, ktoré im pomáhajú. Vec sa má podľa nej trochu inak, než sa zdá.

Šašo Trump, nechutnosti na Ukrajine a pravda o Líbyi, migrantoch a neziskovkách. Tereza Spencerová vnáša poriadok do letných správ
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Čo to predvádza administratíva Donalda J. Trumpa alebo skôr on osobne? Najprv najme nového riaditeľa komunikácie, ktorý komunikuje trochu ostro. Potom nechá vyhodiť „riaditeľa Bieleho domu“ a najme nového, štvorhviezdičkového generála. Ten po 10 dňoch vyhodí riaditeľa komunikácie a tlač preteká informáciami, že „teraz už bude poriadok“. Lenže je tu stále regulárne aj kongresové vyšetrovanie vplyvu Ruska na voľby. Oslobodzuje sa teraz DJT alebo len robí zúfalé veci?

To by som aj ja rada vedela, že čo sa to tam vlastne deje. Je očividné, že Trump nemá poruke dostatok dobrých ľudí, ktorí by boli schopní alebo ochotní zvládnuť všetky tie neuveriteľné a viac ako rok trvajúce mediálne a iné tlaky. V tomto smere podľa mňa absolútne zlyháva Republikánska strana. Napríklad za Ronalda Reagana, ktorý takisto ako westernový herec rozhodne nebol žiadny „rodený politický stratég a génius“, do Bieleho domu dodala zodpovedajúci „servisný personál“ plus ministrov, ktorí mu zaistili témy aj pokoj na výkon roly prezidenta. Jasné, to bolo ešte v časoch, keď porazení vo voľbách akceptovali výsledky hlasovania, ja viem...

Trump namiesto toho vyzerá, ako keby sa musel budúci týždeň vybrať niekam na stanicu a ponúkať náhodným okoloidúcim, či by si nechceli vyskúšať nejakú tú funkciu. „Pokojne len na pár dní, v pohode, nič záväzné.“ Je to tristné. Tým myslím tristné s prihliadnutím na skutočnosť, že jedno z globálnych centier moci nie je nič iné ako priechodná miestnosť. A či to zachráni generál Kelly? Netuším a nechcem sa staviť.

Donald J. Trump

Donald J. Trump. Zdroj: TASR

Čo je dôležité, zdá sa, že DJT si môže myslieť, čo chce, ale vládne Kongres. Ten rozbehol nové sankcie proti Rusku, na ktoré Rusi reagujú „trápením“ amerických diplomatov v Rusku. Takže okrem „ruského vyšetrovania“ je na DJT aj táto páka, keď len v podstate sleduje, ako kormidlo politiky USA prevzal Kongres. Čo nám bráni pomenovať DJT ako bezmocného šaša v rukách iných častí americkej moci? A ako asi zareagujú nemeckí politici, ktorí až také brutálne sankcie proti Rusku nechceli? Vykašlú sa na Nord Stream II a odkývnu „výhodné“ dodávky plynu z USA?

Nedávny vývoj je naozaj bizarný – v kocke: Trump s orným bručaním podpísal zákon, ktorý mu okrem iného fakticky zakazuje rušiť zahraničné sankcie, z čoho vyplýva, že vedenie zahraničnej politiky do značnej miery prevzal Kongres. To, pre zjednodušenie, zo všetkého najviac pripomína niečo ako štátny prevrat. A americký Kongres plný „zástupcov ľudu“, ktorí zo všetkého najviac len zastupujú záujmy rôznych finančných, priemyselných a iných kruhov, takisto nepripomína žiadnu veľkú záchranu demokracie. Navyše majú obe americké politické strany u voličov podporu niekde na hranici plus-mínus 20 percent s občasnými výkyvmi hore a dole. Summa summarum: je to celé jeden veľký obraz zmaru a úpadku. Ale možno práve takto vyzerajú posledné štádiá veľmoci pred „pádom Ríma“.

Súčasne však platí, že aj keď bude Trump v zahraničnej politike do určitej miery – sankcie predsa len nie sú všetko – „bezmocným šašom“, ako hovoríte, v amerických voľbách aj tak rozhodujú domáce témy. My si o ňom síce môžeme myslieť čokoľvek, ale jeho voliči za ním podľa všetkého ďalej stoja a ak sa mu podarí naštartovať rekonštrukciu zastaranej infraštruktúry a podniknúť ďalšie kroky, ktoré sľuboval, tak šašo-nešašo, z hľadiska prezidentovania nemusí byť stratený. Ani zatratený. Je zvláštne, že mu s tým môžu pomôcť také nechutné režimy ako napríklad Saudská Arábia, ktoré výmenou za udržanie „priateľstva“ ponúkajú investovať do americkej infraštruktúry desiatky miliárd dolárov. Svet je fakt bizarný. Ale to už som hovorila, nie?

Ako na protiruské sankcie zareaguje Nemecko alebo Európa všeobecne, sa stále ešte nevie. Jean-Claude Juncker už od svojich razantných vyhlásení z minulého týždňa ustupuje a Brusel vraj zareaguje, „ak sankcie ublížia európskym firmám“. V Nemecku je pre zmenu pred voľbami, a tak možno veľa protiamerických siláckych slov, ktoré z Berlína zaznievajú, prisudzovať len kampani, ktorá musí počítať s tým, že väčšina Nemcov americké sankcie proti Rusku správne považuje súčasne za útok proti nim samým. Takže si počkajme, koniec koncov, obrie tankery s predraženým americkým skvapalneným plynom ešte nie sú ani na horizonte. Keď hovorím o predražení, tak napríklad Ukrajina začala nakupovať uhlie z Ameriky za 113 dolárov za tonu, aj keď „bežná“ cena je 43 dolárov. To sú ale pašáci, tí v tom zbankrotovanom Kyjeve, že?! Budú si na americké uhlie požičiavať, zrejme v Amerike. Frajerina je na to nemať, vyhlásil kedysi hlavný hrdina kultového filmu Frajer Luke.

Jean-Claude Juncker

Jean-Claude Juncker. Zdroj: TASR

Bude Európa rovnako hlúpa a podvolí sa požiadavkám „predraženej“ Ameriky tak ako Ukrajina, ktorú si však Západ stvoril na plnenie svojich potrieb? Súčasná generácia západoeurópskych politikov strávila celý život „v previazanosti“ s USA, a tak už možno aj stratila schopnosť konať samostatne a neskláňať len šiju. Bolo to predsa vždy také automatické, a teda aj pohodlné a bezproblémové! A čo viac, v globalizovanej ekonomike bude asi ťažké jednoznačne určiť, čo už poškodzuje európske záujmy a čo nie. Myslím, ktorý koncern je skutočne európsky a v ktorom sú už aj americké peniaze.

Avšak pripočítajte si k tomu americkú požiadavku na dve percentá z HDP určené na povinný nákup amerických zbraní a predstava o tom, ako nás Európu súčasná Amerika vníma, je vcelku jasná. Buď od nich budeme brať predražený tovar, alebo... V americkej detektívke by sa tomu hovorilo „racketeering“.

Osobne si nejakú „razantnú“ obchodnú vojnu – v záujme obyvateľov Európy – medzi EÚ a USA neviem tu a teraz predstaviť. Skôr sklopíme uši a otvoríme peňaženky. Ale ktovie, čo všetko sa môže stať, povedzme, počas roka – dvoch – troch? Svet sa mení pomerne rýchlo.

S Banderom do Európy nevstúpite! To počula Ukrajina nielen od Jaroslawa Kaczyńského, ale aj od iných predstaviteľov Poľska. Tí sú znechutení adoráciou Banderu a Šuchevyča, ktorých považujú za strojcov tzv. masakra vo Volyni, o ktorom Poliaci dokonca nakrútili film. Sú Poliaci skutočne schopní pribuchnúť Ukrajine pred nosom dvere „do Európy“ pre premenovávanie ulíc a pod.? Ukrajinci argumentujú tým, že Bandera a Šuchevyč nakoniec zomreli rukou Sovietov, syn druhého menovaného je dokonca členom parlamentu Ukrajiny...

Nepreceňovala by som poľskú schopnosť zabrániť ukrajinskému vstupu „do Európy“, už len preto, že Ukrajinu do Európy aj tak nikto fakticky nepozýva. EÚ členstvo vylučuje na najbližších x rokov, NATO s nimi takisto nepočíta, takže skutočnú „moc“ Poliaci dokázali až vo chvíli, keď prišli so svojím projektom Trojmoria, ktorý neberie Ukrajinu, hoci by inak mala byť logickou súčasťou „obranného valu“ medzi Európou a Ruskom. Čiže poľskí vládnuci „ultras“ akoby dnes hovorili niečo v zmysle: „S Ukrajinou ani proti Rusku!“ A: „Ľvov bude aj tak zase náš!“ Lenže priznám sa, že Poliakom v tejto veci v duchu fandím, pretože aspoň v tejto „kapitole“ rozhodne a bez politickej a inej korektnosti odmietajú prepisovanie dejín. Kto masakroval, ten masakroval.

Jaroslaw Kaczyński

Jaroslaw Kaczyński. Zdroj: SITA

Osobne mi pripadá oslavovanie vojnových zločincov na Ukrajine nechutné, rovnako ako napríklad každoročné pochody starých náckov z Waffen SS po lotyšskej Rige. Všetci sa potichu – veľmi o tom verejne nehovoríme – tvárime, že oslava SS je vlastne O. K., oslava Banderu a spol. je O. K., len aby sme sa nejako ohradili proti tomu prekliatemu nedemokratickému Rusku. Možno už dnes veľa ľudí tú absurditu ani nechápe. Je, mimochodom, trochu neuchopiteľné, že EÚ aj NATO dokážu na území svojich členských štátov akceptovať pochody LGBT aj skutočných a dodnes nepotrestaných nacistov, ktorí kedysi príslušníkov sexuálnych menšín posielali do koncentrákov... To už o bizarnosti sveta ani nebudem hovoriť.

Máme tu akési pokusy talianskej vlády postaviť sa neziskovkám, ktoré importujú migrantov zo Stredozemia do Európy. Potom neziskovky ukázali vláde Talianska dlhý nos, že sa nenechajú kontrolovať. A čo je takisto dôležité, je tu snaha Macrona aj iných dohodnúť sa s „vrecom bĺch“ v podobe dnešnej Líbye. Poďme to, prosím, čitateľom podrobne opísať vrátane povahy toho „vreca bĺch“.

To je ďalšia bizarnosť. Západom uznávaná islamistická „líbyjská vláda“, ktorá neovláda ani svoje sídelné hlavné mesto Tripolis a najíma si na túto prácu džihádistov, minulý týždeň oznámila, že neuzavrela žiadnu dohodu s Talianskom o talianskej vojenskej pomoci s migrantmi pri líbyjských brehoch. Ale v stredu ČTK oznámila, že dolná komora talianskeho parlamentu schválila vládny návrh na vyslanie armádnych plavidiel do líbyjských vôd. Senát to síce vzápätí odmietol, no titulok hlásal, že dohoda je „doma“. „Talianski vojaci majú podporiť líbyjskú pobrežnú stráž v boji proti prevádzačom migrantov,“ tvrdila správa. Ale čo to je tá „líbyjská pobrežná stráž“? V Líbyi sú tri súperiace „vlády“ a „parlamenty“, štát fakticky neexistuje. Tak kde sa tam zrazu berie „líbyjská pobrežná stráž“? Alebo inak, koho si pod tým pojmom možno predstaviť? A čo viac, ako hodlajú talianski vojaci „bojovať proti prevádzačom migrantov“? To budú ako – samozrejme, nenásilne, demokraticky a humánne – potápať ich lode plné ľudí? A správa pokračovala: „Talianska misia sa rodí ,v atmosfére úplnej dôvery‘ a ,všetky aktivity budú závisieť od požiadaviek miestnych úradov‘. To, aké sú tieto požiadavky, má v Tripolise zisťovať špeciálny taliansky vyslanec.“ Čiže parlament čosi schválil-neschválil, ale veľvyslanec ešte len začne na „miestnych úradoch“ zisťovať, že čo by sa vlastne dalo robiť... Úprimne, takej vláde a jej „riešeniu“ migračnej krízy by som ukázala dlhý nos aj ja.

Ale bez ohľadu na podivné správanie talianskych „zástupcov ľudu“ je podľa mňa príznačné, že suverénne štáty už nemajú moc nad neziskovými organizáciami. Niekde sa stala veľká chyba a jej napravenie bude bolestné. Ale nutné. V stredu sa to už azda opatrne začalo, keď Taliani zadržali plavidlo jednej nemeckej neziskovky. Vraj spolupracovala s prevádzačmi a naberala migrantov priamo z lodí pašerákov ľudí pri líbyjskom pobreží. Brusel, ktorý určite vidí do zákulisia celého tohto problému, by už mal nahlas situáciu pomenovať a uviesť mená tých, ktorí celý systém financujú. Pôjde to však ťažko, keďže boli aj tieto neziskovky donedávna platené priamo z Bruselu...

Zaujímavejší je však podľa mňa predsa len ten francúzsky umelohmotný prezident Emmanuel Macron. Je vo funkcii len pár mesiacov, a tak sa z titulu „pána čistého“, ktorý osobne nemá nič spoločné s „demokratizačným“ zničením Líbye a následnou migračnou vlnou do Európy, podujal roly „upratovačky“ líbyjského chaosu. Pozval si do Francúzska šéfa „líbyjskej vlády“ z Tripolisu a veliteľa súperiacej Líbyjskej národnej armády, maršala Khalifu Haftara, aby s nimi dohodol nejaký pokrok. Následná deklarácia o nutnosti „prímeria“, „spoločnom boji proti terorizmu“ a podobných bla bla bla má síce len hodnotu papiera, na ktorom bola zverejnená, ale dôležité je, že Macron ako prvý západný politik verejne podal ruku maršalovi Haftarovi, za ktorým až doteraz stálo predovšetkým Rusko a regionálne „ťažké váhy“ ako Egypt, Alžírsko alebo Spojené arabské emiráty. Haftar má ako jediný vojenskú silu potrebnú na stabilizáciu celej Líbye, a tak je celkom pozitívne, že si Západ začína dávať dole ideologické klapky z očí a opatrne pripúšťa, že v Tripolise znovu stavil na zlé kone a že ich treba prepriahnuť. A Haftar medzitým naznačil, že celý ten „náš“ Tripolis aj tak obsadí, a vyhlásil, že si dokáže v niektorej z najvyšších funkcií v budúcej znovuzjednotenej Líbyi predstaviť Kaddáfího syna Saifa Islama.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

To by bola pre Západ nesmierna hanba – otca zvrhne, syn nastúpi po ňom. Navyše syn, ktorý sa vďaka „tatkovým“ miliardám dlhé roky pohyboval v najvyšších kruhoch západnej Európy a môže rozprávať všeličo o tom, ako sa ctení západní politici s plnými ústami demokracie nechávali od diktátora Kaddáfího „sponzorovať“... Nie div, že Amerikou ovládaný Medzinárodný trestný súd alebo „Súd bieleho muža“, ako ho nazývajú v Afrike a na Blízkom východe, požaduje okamžité vydanie mladého Kaddáfího, ktorý je doma nesmierne populárny, aby mu niečo „prišil“, a tak ho umlčal. Všeobecne sa zdá, že je „mužom smrti“, ale Haftar sebavedome Západu odkazuje, že je Saif Islam „v Líbyi a v bezpečí“. Svet je fakt bizarný. Ale to už som hovorila, nie?

Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Bude pokračovať trochu márne, možno až trápne čakanie na európsku reakciu na americký racketeering. V týchto horúčavách je také „čakanie“ celkom prijateľný program...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

16:42 Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

POLITOLÓGOVIA V Českej republike panuje najväčší strach z utečencov zo všetkých krajín EÚ. Portál Pa…