Podľa oficiálnych informácií vykonali ruské vzdušné sily 1534 vojenských letov, pri ktorých malo byť zničených celkom 1884 objektov IS. Denný priemer ruskej aktivity má byť niečo medzi 60 až 80 bojovými rokmi, tvrdí aktuálne infografika agentúry RIA Novosti. Mapa, ktorá je k dipozícii, tiež ukazuje, že k 3. novembru malo Rusko vykonávať konkrétne letecké údery v oblasti na severozápade krajiny v okolí Aleppa, teda v oblasti pod kontrolou skupiny An-Nusrat, ďalej potom na juhozápade smerom k Damasku a jeho širšiemu okoliu, čo zodpovedá prideľovaným pozíciám Sýrskej oslobodeneckej armády. A konečne predovšetkým v oblastiach na východe krajiny a pozdĺž rieky Eufrat, kde sú roztrúsené pozície Islamského štátu.
Ruská taktika pokračuje leteckou podporou Asadových vojsk na zemi a Rusom sa podarilo zmierniť vojenský tlak na Asada, ktorý sa na konci septembra ocitol po štvorročných bojoch vo veľmi neistej situácii. Asadove vojská tak mohli prejsť k ofenzíve. Len dnes médiá informovali o tom, že sa Asadovým jednotkám podarilo získať pod svoju kontrolu strategicky významnú diaľnicu na severe krajiny medzi mestami Aleppo a Salamiyah v provincii Hama, čím sa sýrskym vládnym vojskám podarilo ukončiť blokádu Aleppa.
Umiernená opozícia a viedenský kvartet
Na diplomatickom poli došlo k niekoľkým významným posunom. Otázka budúcnosti Asada bola – zdá sa – „odložená“ do druhého plánu. To neznamená, že by stratila na význame. Vo všeobecnej rovine panuje zhoda, že ako súčasť politického riešenia konfliktu bude nastolená otázka jeho „riadeného“ odchodu. To dáva všetkým stranám priestor pre manévre. Argument Ruska (ktorý nepochybne sleduje ruskej záujmy), že prípadné zrútenie centrálnej vlády by malo ďalšie destabilizačné účinky, našiel určité pochopenie vo Washigntone a nakoniec aj v Ankare. Zdrojom konfliktu je tak otázka „umiernenej opozície“, tj. v podstate otázka, ktoré politické a polovojenské sily budú pričlenené do politického riešenia sýrskej krízy. Nájdenie zhody v tejto otázke by teoreticky malo ovplyvniť ďalšiu podobu post-asadovskej Sýrie. A to je logicky kameň úrazu.
Neprehľadnú situáciu v Sýrii a nepochybné sektárske nuansy celej vojny, ktorá už dávno nemá liberálno-demokratický charakter západom vysnívanej „arabskej jari“, hľadanie „umiernených“ komplikuje aj bez ohľadu na veľmi rozdielne záujmy veľmocí v Sýrii.
Viedenský „kvartet“ (USA, Rusko, Saudská Arábia, Turecko) sa cez víkend venoval práve tejto otázke. Ruská strana predložila zoznam tých opozičných skupín, ktoré považuje za sýrsku umiernenú opozíciu a s ktorou bude ochotná spolupracovať v mierovom procese. Viedenské rokovania tiež dohodli, že stanovenie a definovanie umiernenej opozície bude otázkou pre najbližšie dni. Podľa všetkého už podobný spis pripravila tiež Saudská Arábia, zatiaľ čo ich americký spojenec sa k veci ešte nijako konkrétne nevyjadril. V ruskom zozname má byť celkom 38 politických skupín a Moskva ho nepovažuje za konečný. Podľa oficiálnych slov k nemu pristupuje flexibilne. Vo Viedni sa ale tiež rokovalo v širšom formáte, kam boli pozvaní predstavitelia OSN, EÚ a ďalších krajín z regiónu Blízkeho východu vrátane Iránu.
Podľa informácií z médií je v ruskom zozname napríklad Národná koalícia sýrskych revolučných a opozičných síl, liberálne hnutie Damašská jar, predstavitelia Sýrskej národnej rady, organizácie Demokratická tribúna, Národný front za zmeny a oslobodenie a rad ďalších zoskupení. Niektoré z týchto skupín sú podľa predsedu Národného koordinačného výboru naklonené k prímeriu v rámci mierového procesu v krajine.
Spor o „umiernenú opozíciu“ sa, samozrejme, týka aj samotnej vojenskej operácie Ruskej federácie. Tá útočí podľa vlastných slov výlučne na teroristické ciele, zatiaľ čo západné médiá a politici ruskú stranu od začiatku operácie vinia z toho, že útočia tiež na „umiernených“ v snahe podporiť Asada pri moci. Ak sa zbavíte ideologického balastu, tak je zatiaľ jasné, že „umiernenosť“ definujú hlavne odlišné záujmy USA na jednej strane a Ruska na druhej, a to v širšom regióne aj v samotnej Sýrii. Navyše, faktom je aj to, že pomerne nezávislé analýzy majú problém v dnešnej Sýrii nájsť skutočne sekulárne a demokraticky ladené opozičné skupiny.
Sýria po Asadovi
Odchod Asada by v ruskej predstave nemal znamenať islamskú Sýriu. Ruská strana pritom odmietla najnovšiu „senzáciu“ západných médií ohľadom „radikálnej“ zmene postoja k Asadovi. Tá tvrdila, že došlo ku kardinálnej premene postojov Moskvy o tom, že ponechanie Asada v čele nie je pre Rusko už prioritou. Vo Viedni bol dohodnutý základný formát ďalšieho postupu pri politickom riešení sýrskej vojny: dosiahla sa dohoda o novej sýrskej konštitúcii a o zorganizovaní volieb pod patronátom OSN. Zdá sa tiež pomerne jasné, a to bez ohľadu na partikulárne záujmy Ruska, že vďaka svojej náboženskej a etnickej rôznorodosti predstavuje nesekularizovaná Sýria skôr politické sci-fi. Medzi USA a Ruskom panuje zhodný názor, že by Sýria mala ostať zachovaná ako jednotný štát. K tomu sú ale dnes niektorí experti značne skeptickí. A súčasné spory o tú „umiernenosť“ sýrskej opozície len dokresľujú celý problém.
Moskva paralelne s vojenským angažmán v poslednom čase ešte zintenzívnila rokovania so sýrskou opozíciou v rámci mierového procesu. Orientuje sa tak na dva ciele, ktoré sa v Sýrii zišli – na boj s islamistickým terorizmom v podobe IS a na ubránenie vlastných pozícií v regióne Blízkeho východu aj vo vlastnej Sýrii. Posledný vývoj ukazuje, že je dosť možné, že Rusko by mohlo zo sýrskeho angažmánu vyjsť zahraničnopoliticky posilnené, aspoň v rámci tohto strategicky dôležitého regiónu. Podľa všetkého malo rokovať aj s predstaviteľmi – západnými krajinami podporovanými Sýrskou oslobodeneckou armádou, ktorým ponúkala vojenskú podporu. Tí ju ale mali odmietnuť s tým, že Rusi musia prestať bombardovať ich súčasné pozície. Na druhej strane časť sýrskej opozície má s Ruskom spolupracovať. Ruský generálny štáb včera oznámil, že predstavitelia sýrskej opozície odovzdali Rusku koordináty 24 objektov teroristov, na ktoré ruská strana zaútočila zo vzduchu. O akú „sýrsku opozíciu“ konkrétne išlo, správa ale nehovorí.
V rámci viedenských rokovaní tiež USA oznámili, že do Sýrie vyšlú oficiálne 50-členný vojenský kontingent, ktorý bude asistovať – opäť to slovo – „umiernenej opozícii“ v jej boji s islamistami, nie ale (aspoň oficiálne) s Asadom. Kontingent bude podľa všetkého plniť tiež spravodajskú funkciu priamo v teréne pre americké letecké údery proti Islamskému štátu / Daeši. Americký kontingent bol predmetom spoločných rokovaní, podobne ako sa Rusko a USA dohodli o koordinovaní preletov nad Sýriou z dôvodu bezpečnosti. Podobná koordinácia ale z pochopiteľných dôvodov stále chýba v prípade pozemných bojov „proti spoločnému nepriateľovi“, čo znižuje efektivitu vlastného boja s IS. Jeho formát tak stále diktujú odlišné veľmocenské záujmy Ruska, USA, ale aj regionálnych hráčov, ako je Turecko, Saudská Arábia a tiež Irán. Ďalšie diplomatické rokovania o osude Sýrie sú plánované v budúcich dvoch týždňoch.
Pripravila Veronika Sušová-Salminen
