Pravda o islame a o tom, čo teraz nastane v Európe. Hovorí vedecký odborník na zlo

0
Šimon Krbec, riaditeľ Výskumného centra archeológie zla (Autor: archív)

Jeden z ohlasov na váš predchádzajúci rozhovor pre ParlamentnéListy.sk znel, že islam skrátka do Európy nepatrí. Je to zlo, ktorému sa bude v našich „demokratických“ podmienkach dobre dariť, keď sa mu včas nezabráni. Najjednoduchšou obranou je toto zlo do Európy vôbec nepúšťať. Ako by ste na to reagovali?

V demokracii nezabránite šíreniu žiadneho náboženstva. Umiernený a tolerantný islam v malých komunitách určite nie je problém, podobne, ako nie sú problémom židovské alebo hinduistické náboženské komunity. Európa je zo svojej podstaty tolerantná k rôznym náboženstvám a svetonázorom. Zákazy alebo reštrikcie iba podkopávajú jej základy. Ale zároveň má Európa dôležitú historickú skúsenosť, keď sa jej niekoľkokrát neoplatilo tolerovať rôzne formy agresívneho politického náboženstva. Tie potom viedli k masovému násiliu, rozpadu demokratických štátov a utrpeniu miliónov ľudí. A práve agresívny politický islam je jedným z tých súčasných ohrození.

Odvolal by som sa na text Fethullaha Gülena uverejnený v denníku Le Monde 17. decembra 2015, ktorý nabáda moslimov, aby kriticky preskúmali ponímanie islamu. Tento text je veľkou nádejou do budúcna, ale zároveň dôkazom, v akej hlbokej kríze sa islam v dôsledku radikalizmu a politizácie nachádza. Islam je do značnej miery postavený na právnych verdiktoch stredoveku, čo napokon kritizoval aj sám Güllen. Problém je teda teologický a právny. V tejto oblasti európske inštitúcie len ťažko niečo zmôžu. Nedokážem si predstaviť, ako Juncker alebo Merkelová vstupujú do teologickej diskusie o náboženstve, ktorému očividne vôbec nerozumejú. Európske elity stále veria len v mierumilovný islam, ale ten je určitým ideálom, ku ktorému má islam v súčasnosti, bohužiaľ, veľmi ďaleko.

Vzhľadom na to, že sa zaoberáte náboženskými zdrojmi genocídneho násilia, určite máte na islam svoj názor. Súhlasili by ste s názorom, že islam nie je viera, že to nie je náboženstvo, ale iná forma vlády ako demokracia a je len otázkou času a podmienok, kedy dosiahne vrchol tá jej najhoršia forma?

Islam je nepochybne náboženstvom a vierou. Problémom islamu je, že sa v ňom neuskutočnilo oddelenie štátu od cirkvi. Vždy, keď náboženstvo drží aj politickú moc alebo je s ňou v pevnom zväzku, deformuje sa do ideológie. Kresťanstvo prešlo dlhú cestu a stalo sa plne tolerantným náboženstvom až vo chvíli, keď stratilo moc. Koniec koncov, dnes počujeme najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, ktorý sa za túto cestu ospravedlňuje, lebo stála život a slobodu mnohých ľudí v rôznych kultúrach sveta. Aký bude ďalší vývoj islamu, záleží predovšetkým na samotných moslimoch a ich intelektuálnych elitách. Zatiaľ sa o krajinách, kde dominuje islam, nedá hovoriť ako o demokraciách.

Čo by ste povedali na názor, že v silvestrovských útokoch v Kolíne nad Rýnom nešlo len o sexuálne útoky, ale cieľom zo strany moslimských agresorov bolo ponížiť nemecké ženy a vlastne celú hostiteľskú populáciu? Dá sa to porovnať s cieleným konaním, ktoré má na okupovaných územiach donútiť obyvateľstvo k poslušnosti a vyvolať jeho strach?

Na udalosti v Kolíne nad Rýnom existuje mnoho pohľadov. Niektorí násilné udalosti bagatelizujú, iní hovoria o kultúrnom nedorozumení či dokonca o spoluvine obetí. Najnovšie správy ukazujú, že to bol len začiatok. Solidarita je dôležitá európska hodnota, ale incidenty v uplynulých dňoch vedú k zamysleniu, či ochrana obyvateľov nie je vôbec tá najvyššia hodnota. Keď sa pozrieme, čo sa deje ostatné mesiace v uliciach izraelských miest, mali by sme zmeniť prístup k niektorým otázkam. Človek je totiž schopný úplne všetkého.

V rozhovore pre Lidové noviny vyhlásil Safa Hassani, lekár s bohatou praxou z Afganistanu, ktorý dnes pracuje v nemocnici v meste Velká Bíteš a s rodinou žije neďaleko Brna, že to, čo sa udialo počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom, vôbec nezodpovedá afganskej ani islamskej kultúre, lebo podľa ich náboženstva a ich kultúry je žena na prvom mieste. Súhlasíte s ním alebo máme takéto vyjadrenie brať skôr ako pokus o uchlácholenie verejnosti, v ktorej tie spomínané násilnosti vyvolali veľké pobúrenie?

Tvrdenie, že žena je v islamskej kultúre na prvom mieste, neznie príliš vierohodne. Je určite v poriadku, že sa Petra Procházková, autorka rozhovoru, snaží sprostredkovať iný pohľad na Afganistan a jeho ľud. Ten rozhovor však určite nemohol nikoho uchlácholiť. Naopak, bol veľmi znepokojujúci.

Vo fínskom meste Haukipudas neďaleko Oulu zakázali mladíkom z miestnej ubytovne pre žiadateľov o azyl na dva týždne vstup do verejného bazénu. Dôvodom však nebolo, že mladíci prichádzajú vo veľkých skupinách a spoločne pozorujú plavkyne, čo viedlo napríklad k zákazu v nemeckom Bornheime, ale incident, keď jeden z nich vstúpil do dámskych spŕch. Niektoré nemecké plavecké štadióny vyvesili vo svojich priestoroch plagáty, na ktorých uvádzajú, že akékoľvek obťažovanie žien je neprípustné. Čo si myslíte o týchto incidentoch a nie je naivné veriť, že táto „osveta“ môže medzi migrantmi zabrať?

Bazénové obmedzenia nie sú v Škandinávii nič nové. Moslimské ženy majú vyhradené špeciálne hodiny, keď do bazéna nesmú ísť muži. Môžeme diskutovať o tom, či to nie je popretie rovnoprávnosti, podpora stredovekých zvyklostí, alebo je to jednoducho len právo týchto žien. Ten mladík v Oulu asi nebol prvý muž v dejinách Fínska, ktorý vstúpil do dámskych spŕch, ale skúsenosti z nemeckého Bornheimu a ďalších miest ukazujú, že kultúrna nekompatibilita niektorých utečencov je hlbšieho rázu, než si vôbec niekto dokázal predstaviť. Veriť, že sa všetko vyrieši jedným plagátom, je naozaj veľmi naivné. Je to typický spôsob integračného myslenia, ktoré predpokladá, že ľudia sú ľahko manipulovateľná masa.

Zákazom vstupu do bazénov to však nekončí. V Dánsku niektoré bary a kluby v reakcii na pribúdajúce sťažnosti žien, ktoré na diskotékach obťažovali utečenci, zavádzajú nové pravidlá. Dnes tam nesmie vstúpiť nikto, kto sa nedohovorí po dánsky, po anglicky alebo po nemecky. Nedá sa skôr čakať ako reakcia násilie od tých, ktorí síce prišli do „krajiny zasľúbenej“, ale postupne im zakazujú to aj ono, lebo bazénmi a barmi to asi nekončí?

Na politiku vítania, ktorá sa dostala mimo kontroly inštitúcií, teraz nadviaže politika segregácie. To je veľká prehra Európy a predovšetkým Nemecka. Ako budú chcieť nemecké úrady „neposlušných“ utečencov prevychovať? Kam ich budú deportovať, keď návratové mechanizmy nefungujú? Zlé politické rozhodnutia plodia ešte horšie politické rozhodnutia. A dôsledkom bude, samozrejme, frustrácia azylantov, ktorí budú celkovo zmätení a nespokojní.

Akú vôbec môžu mať imigranti z iných kultúr motiváciu, aby prijali naše vzorce správania? Prečo by sa mal vôbec niekto vzdávať nadradeného postoja k ženám a menšinám alebo k neveriacim či inovercom?

Motivácia je individuálna. Motiváciou môže byť aj to, že tej svojej kultúry má skrátka „po krk“. Ale prečo by sa migranti mali vzdávať svojej kultúry, keď im povedali, že prichádzajú do multikultúrnej spoločnosti? Najskôr im niečo ponúkame a potom od nich zase chceme, aby sa obmedzovali. To nedáva zmysel.

Keď už som spomenul menšiny, tak nadviažem, že na jar sa má v Berlíne otvoriť špeciálna ubytovňa pre homosexuálov, lesbičky a transsexuálov z radov utečencov, lebo príslušníci sexuálnych menšín sú vraj v utečeneckých zariadeniach často vystavení násiliu. Je v tomto prípade náboženstvo zdrojom násilia?

Už to, že sa o zriadení takejto ubytovne uvažuje, je dôkazom, že v Európe sú teraz najrôznejšie menšiny v značnom nebezpečenstve. Platí to aj napríklad o židovských komunitách, ktoré moslimskí utečenci nemajú v láske. Zdrojom násilia migrantov môže byť náboženský konflikt moslimov proti moslimom, medzikultúrne vzťahy, ale aj stres, dezilúzia, psychické traumy z vojnových rokov a strach z budúcnosti. Treba zdôrazniť, že nie každý migrant je násilník. V ich súčasných podmienkach by sa násilníkom stal kdekto. Skrátka sa ukazuje, že na také počty utečencov nie je Európa pripravená. Že sa to skrátka s takýmito počtami zvládnuť nedá.

Šimon Krbec je absolventom Evanjelickej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, dnes pôsobí na katedre religionistiky, kde spracováva dizertačný projekt v oblasti náboženských zdrojov genocídneho násilia. Od roku 2012 pracuje vo Výskumnom centre archeológie zla, zaoberá sa stratégiou centra a vzdelávacími projektmi. O téme genocídneho násilia publikuje v českých verejných médiách. Viac informácií o aktuálnych hrozbách genocídneho násilia nájdete na www.archeologiezla.cz.

- Reklama -