Macronova strana preberá parlament. Le Penová protestuje, že systém je nespravodlivý

13.6.2017 19:00

Prezident Macron preberá Bourbonský palác, sídlo Národného zhromaždenia. Veľký tresk! Macronovi ľudia sa tam ani nezmestia! Francúzi hlasovali nohami. Francúzske parlamentné voľby zanalyzoval pre Parlamentné listy Josef Brož.

Macronova strana preberá parlament. Le Penová protestuje, že systém je nespravodlivý
Foto: TASR
Popis: Emmanuel Macron

To nie je víťazstvo, ale prevzatie. Každý druhý francúzsky volič v prvom kole parlamentných volieb minulú nedeľu 11. júna nehlasoval. Neúčasť sa vyšplhala na rekordných 51,29 %. To je rekord nielen v rámci piatej republiky od roku 1958, ale v rámci všetkých francúzskych republík. Francúzsko zostáva rozdelenou krajinou. Macronova Republika na pochode! (La République en marche!/REM!) získala spolu s Demokratickým hnutím (MoDem) 32,32 %, teda absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení.

Prvou (slabou) opozičnou stranou sa zrejme budúcu nedeľu stanú Republikáni (LR), ktorí teraz získali 21,56 %. Treťou silou sa stal Národný front (FN) s 13,2 %, v závese za ním sa potom ocitlo Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise/LFI) Jeana-Luca Mélenchona s 11,02 %. Socialisti (PS) prepadli – získali len 9,51 %. Registrovaných bolo 47 miliónov voličov. Druhé kolo sa bude konať už túto nedeľu 18. júna.

Absolútna väčšina pre Republiku na pochode! Katastrofálna neúčasť oslabuje výsledok!

Pred druhým kolom parlamentných volieb sa zdá byť všetko jasné. Hnutie prezidenta Emmanuela Macrona En marche! (Na pochode!), ktoré vzniklo asi pred rokom, dostalo na kandidátkach zoskupenia Republika na pochode! absolútnu väčšinu v Národnom zhromaždení. Spoločne s Macronovým hnutím kandidovalo aj Demokratické hnutie, vedené Françoisom Bayrouom, súčasným ministrom spravodlivosti, ktorý tým sledoval vnútornú autonómiu. To však pri 28 % Republiky na pochode! pôsobí skôr kozmeticky.

Premiér Édouard Philippe označil výsledky za „návrat Francúzska“. Republika na pochode! doslova preberá „za pochodu“ celý Bourbonský palác, sídlo Národného zhromaždenia. V prepočte na kreslá to vyzerá, že Macron a jeho hnutie budú disponovať so 415 až 455 kreslami z celkového počtu 577. „Prvý deň pred začiatkom nového sveta,“ cituje ľavicový denník Libération apokalyptický komentár jedného zo socialistov.

Édouard Philippe

Édouard Philippe. Zdroj: TASR

Pripomína to kozmický veľký tresk! „Kde sa vlastne budú stretávať?“ pýta sa liberálno-ľavicový denník Le Monde v narážke na veľký počet predpokladaných poslancov REM!. Najväčšia sála v Bourbonskom paláci má kapacitu 350 osôb. Tendencia macronovskej hegemónie bude zrejme potvrdená už túto nedeľu. Mnohí varujú pred tým, že tento rekordný výsledok – najmä s ohľadom na veľký počet doteraz neznámych nových poslancov, ktorých hnutie privádza do parlamentu – môže Národné zhromaždenie doslova zablokovať. Až dve tretiny nových poslancov, ktorí môžu byť zvolení, môžu priviesť parlament k faktickému kolapsu.

Bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve pri pohľade na kandidátku REM! ešte pred prvým kolom verejne poznamenal: „Byť nový, to je dobré, byť skúsený – to je lepšie!“ Iba 27 z 517 kandidátov do parlamentných volieb má predchádzajúce skúsenosti z parlamentu a politiky!

Francúzi však hlavne hlasovali nohami. Hrozivá je preto neúčasť voličov, ktorá významnou mierou oslabuje samotnú legitimitu výsledkov. Zhodujú sa na tom politici, ale aj analytici. Najväčšiu neúčasť hlási zámorský Guadeloupe, kde dosiahla až 75 %. Predsedníčka Národného frontu Marine Le Penová označila neúčasť za katastrofálnu a z tohto stavu viní najmä väčšinový volebný systém, ktorý uprednostňuje veľké strany. „Výška katastrofálnej neúčasti vyvoláva otázku o volebnom systéme, ktorý vylučuje milióny našich kandidátov z volebných urien, a riadnej reprezentatívnosti,“ povedala v prvej reakcii.

Marine Le Penová

Marine Le Penová. Zdroj: SITA

A má skutočne pravdu: ak by bol totiž zavedený integrálny pomerný systém, ako vyplýva zo štatistiky, ktorú zverejnil Le Monde, mala by jej strana vyše 80 poslancov a Macronovi ľudia len relatívnu väčšinu nejakých 186 poslancov. Mimochodom – reforma volebného systému patrí k jednej z tém, ktoré sľúbil Macron s Bayrouom otvoriť.

Medzi zásadné dôvody neúčasti voličov, ktoré bývajú obvykle spomínané, patrí vo vysokej miere (až 30 % podľa agentúry Ipsos) nedôvera v politiku a predstava, že všetko je už „vopred rozhodnuté“. „Je to čím ďalej, tým horšie,“ potvrdzuje Yves-Marie Cann, riaditeľ politických štúdií výskumného inštitútu Elabe, televízii BFMTV. „Od roku 1978, keď účasť dosiahla 83 % v prvom kole parlamentných volieb, sme nikdy nevideli také číslo. Dokonca ani od zavedenia päťročného mandátu v roku 2002 a zmeny volebného kalendára, čo viedlo k tomu, že parlamentné voľby vždy nasledujú po tých prezidentských,“ vysvetľuje.

Šok z výsledkov však strieda zdesenie iného druhu. „Kto by tomu veril? Kto to kedy videl? Politické zoskupenie, ktoré ešte pred dvoma rokmi neexistovalo, je pripravené sa drzo zmocniť väčšiny v Národnom zhromaždení, prevrátiť razom politickú krajinu, o ktorej sme si mohli myslieť, že je nadlho nezmeniteľná,“ píše v editoriáli konzervatívny Le Figaro. A veštecky dodáva: „Ak teraz Macron neuspeje, môžeme len hádať, aké sily sa dajú potom na pochod...“

Absencia republikánskej opozície? Macron sa chystá drasticky zvyšovať dane!

Zrejme jedinú výraznejšiu opozičnú silu v novom Národnom zhromaždení budú mať Republikáni. Navzdory veľkému sklamaniu, ktoré zavládlo počas nedeľného večera v ich sídle na ulici Vaugirard, volebný vodca François Baroin, ktorý ešte pred pár dňami veril tomu, že by mohol vstúpiť do Matignonského paláca a vytvoriť s Macronom slávnu cohabitation, vyzýva na novú mobilizáciu.

V prepočte na kreslá by mohla disponovať pravica – Republikáni spoločne so Zväzom demokratov a nezávislých (UDI) – 70 až 125 kreslami. Bude to o hrozivých sto poslancov menej oproti minulému rozdeleniu síl. Pravica nebude môcť zablokovať žiadny zákon. Bude odsúdená na úlohu štatistu. „Budeme rokovať projekt po projekte,“ hlási Baroin. Do druhého kola neskladá zbrane a vyzýva na „veľký skok“. Presvedčí tých, ktorí nešli voliť?

Aj Baroin podobne, ale menej výrazne ako Le Penová, hovorí o neúčasti. „Takúto neúčasť sme nevideli od roku 1958 a svedčí o fraktúrach francúzskej spoločnosti, čo sa prejavilo už počas prvého kola prezidentských volieb. Neúčasť sa rozšírila (...) Zostáva len týždeň na to, aby sme poukázali na naše rozdiely s hnutím Na pochode! A to v republikánskej diskusii,“ vyhlásil v nedeľu večer, zatiaľ čo hostia rýchlo opúšťali sálu. Baroin upozorňuje najmä na to, že Macron so svojou vládou plánuje „spektakulárne zvýšiť dane“. Mimochodom, prezident Macron má na to vo vláde práve republikánov: bývalého kandidáta pravicových primárok, teraz ministra hospodárstva Bruna Le Maira a mladého ministra rozpočtu Géralda Darmanina. Obaja prešli procesom macronovskej fascinácie a premeny.

Zostáva však Republikánom vôbec niečo? Časť z nich – najmä okolo Alaina Juppého a Jeana-Pierra Raffarina – vyzývala a vyzýva na „konštruktívnu spoluprácu“ s prezidentom Macronom. Premiér Édouard Philippe je napokon práve z Juppého liahne, republikán a juppéista. Republikánom preto hrozí, že si nedokážu v Národnom zhromaždení udržať jednotu a rozštiepia sa.

Národný front aj Nepoddajné Francúzsko bojujú o svoj klub. Nič nie je jasné...

Akú silu môže mať Národný front? Le Penová sa po vysokom zisku v prezidentských voľbách, kde jej podporu vyjadrilo takmer 11 miliónov voličov, teraz usiluje v druhom kole najmä o vznik samostatného parlamentného klubu. Ilúzia? Klub si vyžaduje aspoň 15 zvolených poslancov. Dosiahne to? Projekcia do druhého kola jej politickú formáciu znevýhodňuje, a to nielen s ohľadom na samotný volebný systém, ale aj na všeobecnú volebnú tendenciu, pri ktorej ostatné strany – ľavicové, pravicové aj iné – nabádajú svojich voličov, aby volili proti Národnému frontu. V prepočte na kreslá sa teraz frontisti pohybujú medzi 3 až 8 mandátmi.

Medzi ťažkými frontistickými váhami, ktoré majú vysokú šancu dostať sa do parlamentu, je na prvom mieste najmä samotná Le Penová, ktorá kandiduje v 11. okrsku Pas-de-Calais, kde v prvom kole získala 45 %. Jej podpredseda Florian Philippot vo 4. okrsku Moselle (Forbach) síce postupuje do druhého kola s 23,27 %, ale podobne ako Le Penovej partner Louis Aliot v Perpignane (2. okrsok vo východných Pyrenejach) s 30,8 % nemá veľkú šancu byť zvolený. Bude záležať na každom hlase...

O svoj klub bojuje aj predseda Nepoddajného Francúzska Jean-Luc Mélenchon. On má zrejme všetky tromfy v rukách vo svojom volebnom okrsku, 4. okrsku Bouches-du-Rhône (Marseille), kde sa postavil po prvom kole na čelo s výsledkom 34,31 %, čím porazil doterajšieho socialistu Patricka Mennucciho. Voličov svojho vyradeného konkurenta vyzval, aby volili jeho. „Vítam voličov Mennucciho a všetkých, ktorí chcú voliť mňa v druhom kole. Veľmi dobre vedia, prečo som prišiel do Marseille. Vyzývam ich, aby mi prišli pomôcť, aby sme dokázali, že existuje aj iná možnosť ako Macron,“ vyhlásil.

Jean-Luc Mélenchon

Jean-Luc Mélenchon. Zdroj: TASR

Len 11,2 % pre LFI je však oveľa horší výsledok, než aký predseda Mélenchon očakával. Jeho obrie tirády – nielen v Marseille, ale aj v Paríži a ďalších mestách –, ktoré prilákali tisíce obdivovateľov počas prezidentskej kampane, sa v týchto voľbách nepremenili na úspech. V prepočte na kreslá by mohli mať spoločne s komunistami (PCF) 8 až 18 poslancov.

Socialistická Berezina: Koniec alebo nový začiatok?

Úplná katastrofa však postihla socialistov. „Berezina?“ pýtajú sa socialisti v narážke na pamätnú prehranú bitku Napoleona z roku 1812. Niektorí – a neboli to malé osobnosti –, dokonca aj bývalí ministri, neprešli prvým kolom. Na prvom mieste ich generálny sekretár Jean-Christophe Cambadélis. Za predpokladu, že dokážu udržať „jednotu v núdzi“, by mohli vytvoriť spoločný klub s časťou radikálnej ľavice a ekológmi. Doteraz mala PS väčšinu, nejakých 300 kresiel – zdá sa, že prepracovať sa dolu, z 300 na 30, je v zásade veľmi jednoduché. Podarilo sa to aj Benoîtovi Hamonovi, nešťastnému kandidátovi socialistov na prezidenta, ktorý takisto prepadol (o 187 nepostúpil v Yvelines).

Socialisti teraz premýšľajú, či výsledok, ktorý je vôbec najhorším výsledkom v dejinách socialistov od roku 1971, keď v Épinay-sur-Seine François Mitterrand PS založil (prekonali v závere mitterrandovskej éry aj porážku z roku 1993, keď socialisti získali len 57 poslancov), bude mať zvuk konečného umieračika. Fakt, že socialisti mali ešte v roku 2012 po víťazstve Françoisa Hollanda všetko: prezidenta, regióny, Národné zhromaždenie aj Senát, vyzerá dnes úplne neuveriteľne.

Jeden z posledných mohykánov, premiér Manuel Valls, sa najmä vďaka podpore Macrona môže udržať a má veľkú šancu stať sa novým poslancom. Ale nič nie je menej isté. Pre mnohých voličov zostáva v 1. okrsku Essonne – hoci s výsledkom 25,4 % – tým, kto bol najviac spätý s hollandizmom a reformami, ktoré nikto nechcel. Budú chcieť Manuela, muža s katalánskou krvou, na ďalší politický valčík? Nebol to napokon práve Valls, kto na poslednom kongrese socialistov vôbec pochyboval o tom, že socialisti ešte majú perspektívu? Chcel zmeniť ich meno! Teraz chce byť zúfalo „en marche“. Bude mať perspektívu aj on, aby dokázal vskutku nemožné? Totiž prežiť?

Manuel Valls

Manuel Valls. Zdroj: SITA

Socialistický nový začiatok možno čaká na niekoho, koho zatiaľ ešte nikto nepozná. Rovnako ako pred dvoma rokmi Macrona, bývalého socialistu, ktorý teraz vládne Francúzsku, krajine, ktorá sa v ňom zatiaľ uvidela – aspoň z tých 32 %.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Spencerová: Porošenkova prezidentská kancelária nechala skartovať mnoho dokumentov, ktoré mohli objasniť streľbu na Majdane. A stalo sa to úplne vedome

13:20 Spencerová: Porošenkova prezidentská kancelária nechala skartovať mnoho dokumentov, ktoré mohli objasniť streľbu na Majdane. A stalo sa to úplne vedome

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Bohužiaľ sa už pomaly, ale isto stáva pravidlom, že keď už Západ n…