Líbya je fuč. Asad ostane. Rusko vyrába. Tereza Spencerová: Svet už nám neprikyvuje, kto nás ešte bude brať vážne? Náckovia v USA, fuj, starí esesáci O. K.?

18.8.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ V Líbyi má na víťazstvo našliapnuté niekdajší spojenec USA, ktorého podporuje Rusko, Egypt, Alžírsko aj Spojené arabské emiráty, upozorňuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová, ktorá osobu maršala Haftara dlhodobo sleduje. V rámci pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch komentuje pokroky v ruskej ekonomike a vývoj v Sýrii, kde podľa nej okrem bojov o hlavné mesto Daeša Rakká dochádza ešte k inej vojenskej akcii, pre budúcnosť krajiny významnejšej. Svojrázne sa vyjadrila aj k rasovým nepokojom v USA.

Líbya je fuč. Asad ostane. Rusko vyrába. Tereza Spencerová: Svet už nám neprikyvuje, kto nás ešte bude brať vážne? Náckovia v USA, fuj, starí esesáci O. K.?
Foto: TASR
Popis: V meste Charlottesville v americkom štáte Virgínia mladý muž vrazil autom do skupiny ľudí protestujúcich proti pochodu belošských nacionalistov

Keď sme minule riešili Severnú Kóreu, varovali ste bez nadsádzky pred koncom sveta. „Viete si predstaviť reťazovú reakciu jadrových útokov, do ktorých by trebárs boli chtiac-nechtiac zatiahnuté aj susediaca Čína s Ruskom?“ opýtali ste sa. Sme teraz, po týždni, bližšie ku katastrofe?

Nestrašila som koncom sveta. Práve touto víziou „konca sveta“ som minulý týždeň naopak argumentovala, prečo k žiadnej vojne medzi jadrovými USA a jadrovou Severnou Kóreou nedôjde. A na tom uplynulý týždeň nič nezmenil.

Skôr naopak, Kim aj Trump miernia rétoriku, prvý si vraj paľbu rozmyslel a druhý ho za to už aj chváli, podľa niektorých špekulácií dokonca začali nejaké tajné rokovania, čo sa nedá vylúčiť, lebo presne tak sa končili aj všetky predchádzajúce „vyhrotené krízy“. A že si ich obe strany v minulosti „navyhrocovali“ už požehnane.

Kim Čong-un

Kim Čong-un Zdroj: SITA

Ale minulý týždeň vniesol do celej kauzy aj „zábavnejší“ prvok, teda zábavnejší prinajmenšom pre cynikov. Mám na mysli informácie londýnskeho Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS), podľa ktorého raketové motory, ktoré v poslednom čase dokázali „zázračne“ zvýšiť dolet severokórejských rakiet, pochádzajú z Ukrajiny, konkrétne z továrne Južmaš pri Dnipre, ktorý sa pred aktuálnou ukrajinskou dekomunizáciou, derusifikáciou a ešte bohviečím všetkým volal Dnepropetrovsk. A tak, ako už neexistuje Dnepropetrovsk, skrachovala niekedy pred dvoma rokmi aj spomínaná fabrika, pretože bola v problémoch už od roku 2006, keď od nej raketové motory prestalo kupovať Rusko, kedysi hlavný odberateľ. Je jasné, že Kyjev teraz všetko pobúrene popiera a ukazuje na „špinavú hru“ Ruska, pričom je, samozrejme, otázkou, kto tú kľúčovú informáciu o ukrajinských raketových motoroch v Severnej Kórei do Londýna „zašepkal“. Možno totiž oprávnene predpokladať, že ruská rozviedka „pozná“ Severnú Kóreu dokonale.

No, všeobecne vzaté, je tu nespochybniteľný fakt, že po rozpade ZSSR sa po celom území vtedajšieho komunistického impéria rozkrádali a načierno vyvážali a predávali sklady všetkého možného vrátane napríklad uránu alebo plutónia. Niekedy bola v pozadí mafia, niekedy skorumpovaní a všetkého schopní politici a generalita, inokedy zúfalí zamestnanci, ktorí už nemali z čoho živiť svoje rodiny. Ale po puči z Majdanu predsa gesciu nad Ukrajinou prevzal Západ so svojou víziou „svetlých zajtrajškov“ a „Ukrajiny, čo patrí k vyspelému a modernému svetu“, lenže, ako sa ukazuje, veľa sa nezmenilo. Trápne. Z budovateľského hľadiska, až také afgansko-iracko-líbyjské. Len v Európe. Ale predstava, že by USA mali zostreľovať rakety vybavené motormi z krajiny, ktorá má byť jasným vazalom bez vlastnej myšlienky, prostým „baranidlom“ proti Rusku a bez akýchkoľvek iných nárokov, musí byť pre Washington predsa len ponižujúca. A pre Kyjev zdrvujúca. A čo viac, ani ako „reklama“ to nie je veľmi dobré: motory v „mezikontinentálnych“ raketách doletia len pár stoviek kilometrov...

A keď hovorím, že ruská rozviedka má o situácii v Pchjongjangu dokonalý prehľad – rozhodne väčší ako tajné služby USA a Západu všeobecne –, vyvstáva pre USA nutnosť s Rusmi spolupracovať. Ďalší trapas. Nebude za to ten prekliaty Putin požadovať zmiernenie alebo azda dokonca aj zrušenie amerických sankcií proti ruským, európskym a koniec koncov aj americkým energetickým firmám? Dokážete si predstaviť ten krik, aký by antitrumpovci rozpútali, aj keby boli v hre reálne informácie o tom, či Kim do USA jadrovo fakt dostrelí, alebo nie a kedy to prípadne hodlá urobiť? Podobným voľbám sa pritom podľa mňa hovorí „existenciálne“.

Vladimir Putin

Vladimir Putin Zdroj: TASR

Kde sa vzal, tu sa vzal, ovláda väčšinu Líbye maršal Haftar, ktorý neuznáva vládu, ktorú uznáva Západ. Haftar dokonca považuje za partnerov Rusov, ktorí mu sľúbili pomoc. Prehral Západ Líbyu? Čím sa Haftar líši od ostatných skupín a bánd, ktoré bojujú v Líbyi? Zastavil by migráciu? Je pravdepodobné, že bude vládnuť aj Tripolisu? A čo by jeho víťazstvo znamenalo pre rozloženie síl na severe Afriky a na Blízkom východe?

O Khalifovi Haftarovi ako o vychádzajúcom a zrejme aj budúcom vládcovi Líbye píšem v Literárkach už vyše roka a pol, takže s tým „kde sa vzal, tu sa vzal“ nemôžem súhlasiť. Ale je fakt, že v západnom a očividne aj v našom mainstreame ho dlho prehliadali, lebo nezapadol do predpísanej roly. „Odborné“ tímy byrokratov vo Washingtone alebo napríklad Londýne, Paríži či Bruseli si jednoducho nalinkujú, ako bude vyzerať situácia tam a tam, a keď sa zrazu všetko vyvíja – na všeobecné a čoraz častejšie „prekvapenie“ – úplne inak, ako rozhodli v kancelárii, je oheň na streche. Prichádzajú sankcie, medzinárodné zatykače, pokusy o atentáty a tak podobne... A Haftar je jedným z takýchto „škodcov“, čo americkým a európskym gaučovým „svetovládcom“ kazí ich päťročnice.

Je to zvláštna figúra. Kedysi býval vysokým armádnym dôstojníkom ešte v Kaddáfího armáde, potom sa zúčastnil na pokuse o vojenský prevrat proti Kaddáfímu, musel utiecť z krajiny a skončil vo výcvikovom tábore CIA a nakoniec aj ako americký občan žijúci neďaleko sídla CIA vo Virgínii. Američania po ňom siahli po tom, ako si Kaddáfího „demokraticky“ zvrhli, ale v prvých rokoch po puči ešte žiadnu „dieru do sveta“ urobiť nedokázal. Všetko sa zmenilo až niekedy pred dvoma rokmi, keď sa mu ako „starému generálovi“ podarilo konsolidovať pod svojím velením zvyšky líbyjskej, teda ešte kaddáfíovskej, pravidelnej armády, s ktorou postupne začal Líbyu stabilizovať, čo v praxi znamená, že oblasť po oblasti očisťoval svoju vlasť od islamistických radikálov, ktorých západná propaganda kedysi vykresľovala ako akýsi „výkvet demokratických hnutí“. A mal úspech aj preto, že prostí Líbyjčania už sú zo všeobecného chaosu unavení, už ich nebaví sledovať, ako džihádistické skupiny medzi sebou – bez ohľadu na civilné životy – bojujú o korisť a moc bez toho, aby sa starali, či ľudia majú čo jesť.

Keď to sekulárny Haftar pochopil, bolo už ľahké sa do značnej miery odpútať od svojich amerických bábkarov, premeniť sa na líbyjského vlastenca až nacionalistu a začať vracať krajinu do nejakého „normálu“. Dnes ovláda väčšinu Líbye, naposledy z rúk džihádu oslobodil ropné Benghází na východe krajiny a nevylúčil, že sa vypraví rovno na Tripolis, kde sedí moslimskobratská vláda, ktorá má síce bohvieprečo podporu Západu, ale v samotnej Líbyi nachádza skutočných stúpencov možno len u svojich rodinných príslušníkov.

Je jasné, že keď sa rozhodol, že si Líbyu „vyrieši“ po svojom, a teda na nevôľu všetkých tých západných „linkovačov“, ktorí v praxi ani netušia, koľko v dotyčnom regióne bije, musel si hľadať iné opory. A podľa očakávania našiel pochopenie v Rusku. Ale nielen tam – stoja za ním aj regionálne ťažké váhy ako Egypt, Alžírsko alebo Spojené arabské emiráty, zbrane mu dodáva aj Izrael a je vcelku kuriózne, že s lietadlami, ktoré mu bez ohľadu na embargo OSN dodávajú Spojené arabské emiráty, vraj lietajú piloti z amerického žoldnierskeho Blackwateru, ktorý sa však dnes po masakroch v Iraku a inde volá inak. Zmieňujem sa o tom skôr preto, že exšéf tejto súkromnej armády Eric Prince je brat Trumpovej ministerky školstva... Skrátka, za Haftarom stojí naozaj široké, a preto „ťažko priestrelné“, spektrum síl, ktoré sa na jeho plánoch aspoň minimálne zhodujú, hoci každý z nejakého iného, partikulárneho dôvodu.

A čo by jeho víťazstvo znamenalo pre región? Bol by to ďalší dielik do puzzle novej reality. Len sa na to pozrite: v Sýrii to už Asad asi fakt ustojí, v susednom Libanone je Hizballáh za politického „kingmakera“, v Egypte vládne niekdajší maršal Sísí, ktorý si bol pred podaním kandidatúry na prezidenta pre požehnanie u Putina, v Iraku to šiítsku vládu tiahne k Iránu, ktorý sa v rokoch po arabskej jari premenil na regionálnu veľmoc, bez ktorej sa toho v oblasti nedá veľa presadiť, a nezabúdajme ani na Erdoganovo Turecko, ktoré stále viac mieri k Eurázii, a do toho sa všade ekonomicky vsúva Čína... A teraz ešte Líbya? Nový svet, ktorý už nebude Západu len poslušne prikyvovať. Malér! Slušne povedané. Kto nás ešte bude brať vážne?

Netvrdím tým však, že by to Západ v Líbyi „prehral“. Západ skrátka len prišiel, s hurónskymi heslami o demokracii a pokroku v bohatej a prosperujúcej krajine zničil, čo mohol a potom sa stiahol, lebo budovanie a rekonštrukcia mu jednoducho akosi nejdú. (Mimochodom, Ukrajinci s raketovými motormi by o tom mohli rozprávať.) To nie je žiadne triumfálne víťazstvo Ruska alebo Číny, to je skôr len výsledok západnej bezradnosti a absencie akýchkoľvek konštruktívnych úvah.

Netuším, či po svojom triumfe zastaví Haftar migráciu do Európy, ale už Kaddáfí nám túto službu ponúkal. Síce za peniaze, ale ponúkal. Nevidím dôvod, prečo túto ponuku neoprášiť. Pre Európu by to bolo jedine výhodné.

Muammar Kaddáfí

Muammar Kaddáfí Zdroj: SITA

Daeš vyhnali z Mosulu, ale v Rakká a okolí sa stále drží. Ako je možné, že sa ho nepodarilo ešte zdolať? Kto na tom „pracuje“? A, mimochodom, ako sa preskupili všetci tí „umiernení teroristi“, „neumiernení teroristi“ a „demokratická opozícia“? Nikomu z nich už nebude Donald J. Trump nič dodávať.

Myslím si, že je vcelku jedno, či bude oslobodzovanie Rakká trvať ešte týždeň, mesiac alebo pol roka, pretože výsledok je aj tak vopred daný. Na rýchlosti už nezáleží. Ale možno konštatovať, že svoju spomaľovaciu rolu v tomto procese zohrávajú okrem iného aj naši „spojenci“ z NATO, Turci. Džihádistom, ktorých majú „pod palcom“, totiž bránia vo vstupe do americko-kurdskej koalície Sýrskych demokratických síl (SDF), ktoré práve o Rakká bojujú, čím ich oslabujú a fakticky spomaľujú ich postup. A tým súčasne umožňujú sýrskej armáde, aby sa už takisto dostala do provincie Rakká a zrýchlila ofenzívu na neďaleké Deir ez-Zor. Jeho oslobodenie z obkľúčenia Daeša a jeho spojencov z „prozápadnej“ Slobodnej sýrskej armády (FSA) a následné ovládnutie priľahlej oblasti pri irackých hraniciach bude mať pre budúcnosť Sýrie aj tak väčší strategický význam ako skôr propagandistický triumf nad Daešom v Rakká.

Aj exilová „demokratická opozícia“ to už pomaly balí, šéfovia jednotlivých skupín sa vzdávajú svojich funkcií a na ich miesto sa nikto nehrnie, lebo sponzori zo Západu dávajú všemožne najavo, že ich už Asad nezaujíma, a Saudovia s Katarom sa zahryzli do vlastného sporu, na ktorom môžu sami vykrvácať, a na ich „Sýrčanov“ už tak žiadne doláre nezostávajú. Mimochodom, exiloví protagonisti sa nielenže vzdávajú funkcií, ale niektorí „pochopili“ natoľko, že už dokonca hlásia aj návrat do Damasku, aby vraj mohli pokračovať vo svojej opozičnej práci. „Mierny pokrok v medziach zákona“ ako vyšitý. A súčasne aj jasné znamenie, že sýrska vojna sa prinajmenšom politicky prehupla do svojej poslednej kapitoly. Ozbrojené strety budú ešte nejaký čas pokračovať, terorizmus ako taký sa aj tak nedá vykoreniť, ale inak všetko smeruje k určitej stabilizácii.

Bašár Asad

Bašár Asad Zdroj: TASR

Robert Fico verejne vyhlásil, že Slovensko chce byť súčasťou tvrdého jadra Európskej únie. EÚ je vraj životným priestorom Slovenska a členstvo v nej je dôležitejšie ako spolupráca vnútri Vyšehradu. Čo na to hovoríte? A chcete byť vy v „tvrdom jadre“ či v tom „rýchlom pruhu“ integrácie? Podľa prieskumu si to českí občania neželajú, hoci súčasne nechcú z EÚ vystupovať.

Priznám sa, že slovenskú politickú scénu nesledujem podrobne, a preto netuším, čo pána Fica k podobným slovám v skutočnosti viedlo. Aj keď, pri pohľade na Vyšehrad – teda konkrétne na súčasné Poľsko a nevypočítateľné Maďarsko, čiže na polovicu V4 – sa mu ani veľmi nedivím. Nejakých spojencov štáty mať musia, a keď sa na Slovensku pozriete na tamojších susedov, tak...

Robert Fico

Robert Fico Zdroj: TASR

Mne je jedno, či budeme v „tvrdom“, alebo len „natvrdlom“ jadre Únie, pretože už len samotný fakt takého delenia znamená, že sa EÚ rozpadá. A znovu opakujem, ako banda malých štátov nemá Európa ani najmenšiu šancu v súčasnom globalizovanom svete obstáť. Takže som za nejakú EÚ, ale súčasná EÚ moju predstavu o racionalite ani náhodou nenapĺňa. Z pohľadu Českej republiky a jej ekonomického napojenia až prepojenia s Nemeckom sú však všetky diskusie o „tvrdých“ jadrách zrejme zbytočné.

Konzumenta mediálneho mainstreamu mohla zaskočiť informácia, že ruská ekonomika rastie. Nejde len o vývoz pšenice, ale aj o priemyselnú výrobu. Ako je to podľa vás možné, keď Rusko tak sužujú sankcie?

Niekdajší ruský premiér Primakov si kedysi povzdychol: „Chceli sme urobiť traktor a zase nám z toho vyšiel tank.“ Mám dojem, že to presne sedí na západnú politiku voči Rusku. Nedávno CNN vysvetľovala, prečo je teraz v Európe také drahé maslo. V kocke: Po puči na Ukrajine a následnom Kryme a Donbase sme uvalili na Rusko sankcie. Dovtedy Rusko odoberalo 24 percent európskej produkcie mliečnych výrobkov, ale v rámci odvetných protisankcií dovoz živočíšnej produkcie z krajín EÚ v roku 2014 zakázalo. Ceny masla a ďalších produktov padli a napríklad mlieko bolo v niektorých krajinách lacnejšie ako voda v PET fľaši. Veľa producentov mliečnych výrobkov skrachovalo – len v Británii viac ako tisíc. Navyše vzrástol dopyt napríklad z Číny, v Európe je „zrazu“ málo producentov a nestíhajú, kto bude chcieť na Vianoce piecť, buchne sa po vrecku, ak maslo vôbec zoženie, a ruskí producenti, ktorých pred sankciami valcovala produkcia z Európy, majú dnes hody...

A tak je to, voľajako, so všetkým. Na konci minulého roka Ženevský inštitút medzinárodných vzťahov spočítal, že ruské protisankcie najviac poškodili Pobaltie, kde zasiahli v priemere viac ako 10 percent exportu, ďalšie krajiny vrátane nás alebo Slovenska sa pohybujú okolo sedempercentnej straty, pričom podľa niektorých štúdií sú všetky tie sankcie pre Európu všeobecne sedemkrát drahšie ako pre Spojené štáty. Predstavte si ruský trh, ktorý sa zrazu uvoľnil pre domácich hráčov. Minule som kdesi videla, že slabý rubeľ umožňuje niekoľkonásobne zvyšovať export ruských práčok do Talianska. Ruských práčok! Pritom to znie ako oxymoron, nie?

A k tomu všetkému je tu netajené ruské smerovanie k dedolarizácii svojich obchodov.

Chcem povedať, že vo Washingtone aj v Bruseli by sa mali začať báť toho, čo si to vlastne prajú...

Amerikou otriaslo rasové násilie vo Virgínii. A americké médiá zase kritizujú DJT, ktorý podľa nich zbabral svoje posledné verejné vystúpenie viac ako čokoľvek iné. Hlasno totiž tvrdil, že násilie bolo na oboch stranách – nielen u belošských extrémistov, ale aj u ich odporcov – a že mnohí demonštranti chceli len protestovať proti odstráneniu sochy generála Leeho. Komentátori teraz podozrievajú DJT zo sympatií voči Ku-klux-klanu a podobným organizáciám. Ponoril sa DJT ešte hlbšie do bahna? Čo vám táto vec povedala o dnešnej Amerike?

Viete, kým sa tu v Európe snažíme zatvárať oči nad pochodujúcimi starými esesákmi a ich mladými sympatizantmi v lotyšskej Rige alebo vydávať ukrajinských banderovcov za vzorových demokratov, nemali by sme prepadať vášňam ani nad tým KKK. Nechceme predsa tvrdiť, že existujú zlí a dobrí náckovia, že nie? Tí naši proti tým Trumpovým. To už by bolo trápne podľa vzoru „umierneného“ džihádu, čiže v skutočnosti al-Káidy, v Sýrii. A navyše, je očividné, že aj keby Trump povedal čokoľvek, aj tak to od médií a „ľavice“ náležite schytá.

Donald J. Trump

Donald J. Trump Zdroj: TASR

Mňa na tom zo všetkého najviac fascinuje, že Amerika sa dostala do bodu „búrania sôch“. Vždy som si myslela, že je to len naša, tunajšia špecialita, pretože sa nájdu ľudia, ktorí si myslia, že zbúraním nejakej sochy prepíšu dejiny a sami seba z nich akosi vymania, ale ten vírus sa uchytil aj v Amerike. Dvesto rokov tie sochy nikomu nevadili, sloboda prejavu bola posvätná, „ľavica“ proti akciám KKK nijako zásadne nevystupovala, ale v posledných rokoch – povedzme, počínajúc rôznymi organizovanými a financovanými protestmi proti narastajúcemu počtu policajnej streľby do černochov – sa všetko očividne vyhrocuje. Uvidíme, kam to všetko povedie.

Jeden z predných českých spravodajských portálov ma však nedávno uistil, že netreba panikáriť, pretože máme svoje problémy: „V Berlíne chcú zrovnoprávniť pohlavia, chystajú pisoáre pre ženy.“ No hurá! Ešte stále sa môžeme tešiť na lepší svet, no nie?

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

14:00 Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Rozbili sme Líbyu bez toho, aby sme dodnes vlastne vedeli, prečo to…