Kde sú tie masové hroby sýrskych civilistov, ktorých mal podľa Západu Asad povraždiť? Analytička hovorí o „elegantnom“ vysvetlení

19.5.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Len aby sa z Čechov ako dodávateľov lacnej pracovnej sily pre Nemecko nestali dodávatelia lacnej pracovnej sily pre Nemecko a Čínu, glosuje ekonomicky orientovanú návštevu Miloša Zemana v Číne analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová. V trochu vážnejšom duchu potom v rámci svojho pravidelného zhrnutia udalostí z ostatných dní hovorí o ďalších obvineniach Donalda J. Trumpa zo spolupráce s Ruskom alebo o informáciách zo Sýrie a Iraku, ktoré sa objavujú v médiách. Reálne podľa nej hrozí, že iracký Mosul bude v dohľadnom čase úplne zničený.

Kde sú tie masové hroby sýrskych civilistov, ktorých mal podľa Západu Asad povraždiť? Analytička hovorí o „elegantnom“ vysvetlení
Foto: ReproFoto: Twitter/سوريِّة حورانيِّة
Popis: Deti z Aleppa

„Zloduch“ Donald J. Trump sa postaral o ďalšie dva dôvody, prečo je podozrivý zo spolupráce s Ruskom: Najprv mal Lavrovovi vyzradiť tajnú informáciu o Daeši, čím vraj ohrozil izraelského „krtka“, ktorý v ňom pôsobí, a teraz odvolaný šéf FBI Comey tvrdí, že naňho prezident naliehal, aby zastavil stíhanie Michaela Flynna. Aké vážne sú podľa vás tieto dva prehrešky? Je to na „impeachment“, čiže zbavenie funkcie, alebo len DJT v spolupráci s ministrom zahraničia začal zase niekomu prekážať, lebo sa chce dohodnúť so zvyškom sveta?

Ak sa pýtate na môj osobný názor na oba „prehrešky“, tak priznávam, že ma tie americké ťahanice o Trumpovi a Rusku v prvom rade už nebavia. Opakovaný vtip totiž prestáva byť vtipom a všetko mi už pripadá len a len únavné. Všetky tie obvinenia proti Trumpovi a jeho ľuďom sa neustále opakujú, väčšinou len v mierne pozmenenej podobe bez toho, aby niekto predložil nejaký dôkaz, že naozaj spáchali nejaký „prehrešok“, nieto aby sa napríklad dopustili vlastizrady. Vlastne ma na tom najviac zaujíma možno len to, kedy – alebo či – to prestane baviť aj iniciátorov celej kampane. V stredu sa už v Kongrese hovorilo o Trumpovom impeachmente...

Ale k vašim otázkam. Nad prvým bodom by som mávla rukou, ako že „jeden zaťatý Comey rozprával, lebo je urazený vyhadzovom“. Keď – alebo ak – predloží nejaké dôkazy, bude to zrejme o trochu zaujímavejšie, ale aj tak všeobecne platí, že Trump má ako prezident právo odvolávať a vymenúvať šéfov FBI.

Aj pre druhý prípad platí, že prezident USA má ako vrchný veliteľ ozbrojených síl plné právo poskytovať tajné informácie komukoľvek. On si zvolil ruského ministra zahraničia, ktorého vraj z „humanitárnych dôvodov“ varoval pred schopnosťou Daeša vyrábať „výbušné“ laptopy a ďalšie elektronické zariadenia, ktoré by na palubách lietadiel mohli viesť ku katastrofám. Ten strach o „izraelského krtka“ v „nemenovanom sýrskom meste ovládanom Daešom“ – koľko ich asi tak ešte zostáva??? – však podľa všetkého zase spadá do protitrumpovskej kampane – Rusko by vraj mohlo chcieť jeho likvidáciu, pretože by niekedy v budúcnosti mohol robiť niečo proti Asadovi. No, mohol, ale, ruku na srdce, jeden krtko kdesi v Rakká utopenom vo východosýrskej púšti leto fakt nerobí. Na druhej strane, Rusko si s Izraelom spravodajské informácie vymieňa na pravidelnej báze a, mimochodom, už roky si vraj poskytujú aj odpočúvania vrcholných amerických politikov. A tak je pravdepodobné, že by Rusi o „laptopovej hrozbe“ od Izraelčanov vedeli už „dávno“, pretože Američanov o tom Izrael informoval už v marci. A čo viac, Rusi majú o dianí v Sýrii iste veľmi dobrý prehľad aj sami, takže informácia od Izraela síce môže byť zaujímavá, ale takisto už môže byť len nosením dreva do lesa. Naviac, dokonalé väzby na Daeš a ďalších teroristov majú napríklad tajné služby Turecka alebo Jordánska, takže od nich by tá informácia bola predsa len dôveryhodnejšia, pripomenul nedávno bývalý agent CIA a whistleblower John Kiriakou. Ale možno si len Izrael chcel vyskúšať, do akej miery je Donald Trump v skutočnosti „prietokovým ohrievačom informácií“ – niečo mu povieme a uvidíme, kde sa to skončí. A potom to môžeme prípadne využívať ako palicu, ak sa Trump naozaj odhodlá „riešiť“ palestínsku otázku spôsobom, ktorý sa Izraelu nebude páčiť...

Americký prezident Donald Trump (vľavo) a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov

Americký prezident Donald Trump (vľavo) a ruský minister zahraničia Sergej Lavrov Zdroj: TASR

Takže neviem, tých nelogickostí a otáznikov je v celom „príbehu“ dosť na to, aby sme to mohli vtesnať do mantry „Trump je Putinov agent" a „škodí Amerike“...

A len poznámka na záver: Myslím si, že pri všetkých tých hrách okolo Trumpa a Putina sa úplne prehliada, či už americký prezident naozaj začal „stavať“ americkú ekonomiku na nohy. Serióznych informácií o jeho postupe v tomto smere je tak málo, že sa zdá, že prosperita Spojených štátov jeho kritikov – prevažne z radov kovaných globalistov – ani nezaujíma. To je fakt divné.

Európsky parlament odhlasoval rezolúciu, ktorá vyzýva na tvrdý postup voči Maďarsku, ak nebude prijímať kvótne prideľovaných utečencov. Súčasne novoinštalovaný Macron dáva najavo, že presadzuje spoločné európske azylové konanie. Je toto to pravé orechové alebo to skôr poštve Maďarov proti Bruselu? A nielen Maďarov?

Teraz si uvedomujem, že osobne nepoznám žiadneho roduverného Maďara, a tak nemám ani poňatia, či tlak z Bruselu Maďarov nejako „poštve“. Ale existuje niečo ako zákon akcie a reakcie, takže by som povedala, že Budapešť len tak – bez nejakého bohatého „výkupného“ – šiju neskloní.

Všeobecne mi však pripadá neuveriteľné, že sa „bruselskí“, ktorí si po udržaní pozícií po voľbách v Holandsku a Francúzsku – teda po viac-menej krátkodychom triumfe – vydýchli, rozhodli riešiť problémy Únie ešte ďalšími tonami Únie... Fakt máte únavovú zlomeninu? Tak ju skúsime zaťažiť trochu viac, čo poviete? A kto sa vzoprie, bude demokraticky potrestaný tak, ako to v dobrovoľnej demokratickej Únii slobodných a demokratických štátov asi má byť, že?

Prezident Českej republiky Miloš Zeman odletel na čínsky summit o novej Hodvábnej ceste. Ako vnímate tento projekt a českú účasť v ňom? Zástancovia úplnej prozápadnosti pred ním varujú. Na druhej strane napríklad Viktor Orbán tvrdí, že súčasná verzia globalizácie, ktorej dominoval Západ, sa končí, lebo v nej „bol Západ učiteľ a zvyšok sveta len žiak“, čo vraj pri tomto projekte neplatí...

Nová Hodvábna cesta je v zásade geopolitický projekt a až v druhom slede ekonomický projekt. Čína rastie, silnie a ekonomicky dominuje svetu. Potrebuje nové trhy a nové zdroje surovín. Pri svojej globálnej expanzii sa opiera o Rusko a pár ďalších krajín v Eurázii, pričom svoje záujmy nerazí „na západný spôsob“ razantne, teda vojnami alebo prevratmi, ale práve tou ekonomikou.

Lídri z 29 krajín sveta počas rokovania na dvojdňovej konferencii o „novej Hodvábnej ceste“ (One Belt, One Road) v čínskom Pekingu

Lídri z 29 krajín sveta počas rokovania na dvojdňovej konferencii o „novej Hodvábnej ceste“ v Pekingu. Zdroj: TASR

Hodvábna cesta je, samozrejme, „živou“ ukážkou expandujúceho čínskeho vplyvu, ktorá nemusí byť všetkým po chuti. Otázkou však je, či „zástancovia úplnej prozápadnosti“ vidia naozaj len to, čo im Brusel a vlastná zaslepenosť povolia. O súčasnej Amerike nehovorím, pretože Trump považuje vzťahy s Čínou za svoju prioritu. Problém pritom nie je: S Čínou, respektíve Euráziou, alebo proti nej. Správnejšie by sme sa mali pýtať: Ako to tu, v našom zemepisnom priestore, bude vyzerať za desať-dvadsať-tridsať rokov? Hodvábna cesta „pretiahnutá“ do Nemecka, my sa z nemeckých subdodávateľov premeníme na nemecko-čínskych subdodávateľov a všetky tie dnešné protičínske reči a tibetské vlajky bude zo zákona archivovať ÚSTR...

Svet sa neustále mení a neustále sa menia aj ohniská svetovej moci a vplyvu. Kto dnes berie význam Mezopotámie, starého Egypta alebo Chetitov? Problém súčasnosti je však v zrýchľovaní. Starý Egypt bol „pupkom sveta“ niekoľkotisíc rokov, Británia vládla svetu asi 400 rokov, ale USA so svojou dominanciou Ázii ustupujú už po sto rokoch. A úprimne, nemá zmysel za to Áziu hnať pred úniový súd alebo proti vývoju sveta demonštrovať na Václaváku. Ak sa Česká republika do vývoja udalostí aktívne zapojí a nezostane len nemecko-čínskym subdodávateľom, ktorého hlavnou výhodou je a bude lacná práca, bude to bonus pre naše budúce generácie.

Mimochodom, na summite vzbudil Miloš Zeman pohoršenie vtipom vysloveným počas stretnutia s Putinom. Že vraj novinárov je veľa a treba ich likvidovať. Ste pohoršená?

Pohoršená nie som, každý deň počujem alebo čítam kopu „podivností“, takže mňa už máločo „zdvihne zo stoličky“. Ale priznajme si, že je krajne nezvyklé, keď sa dvaja politici súčasného kapitalistického sveta rozprávajú o likvidácii určitej profesie a nemajú pritom na mysli ďalší „zárez“ robotníckej triedy a sociálne slabých všeobecne. To sa totiž deje dnes a denne a akoby to všetkým pripadalo normálne.

Zdroj: Facebook / Newsroom ČT24

Ale áno, mainstreamové médiá sú dnes skôr nástrojom moci a šíriteľom rôznych propagandistických kampaní alebo rovno „kompromatov“ ako prostriedkom na šírenie informácií, na základe ktorých by si napríklad volič mohol urobiť kvalifikovaný obrázok o situácii a potom možno aj kvalifikovane voliť... Novinárov, ktorí sú schopní kvalifikovane podať „skutočnú realitu“, je však – prinajmenšom u nás – čoraz menej. Vnímam to ako veľký problém.

Zastihli nás dve novinky zo sveta informačných technológií. Jedna globálna, a to vydieračské útoky, ktoré napádajú počítače všetkých možných globálnych inštitúcií a chcú od nich peniaze. Ako uvádza Štěpán Kotrba, páchatelia ukradli škodiace programy, ktoré vyvíjali vlády USA a Izraela. Vzbudzuje to vo vás pocit nebezpečenstva? A druhá IT novinka je skôr lokálna – na Ukrajine zablokovali ruské sociálne siete a e-mailové servery. Vraj pre národnú bezpečnosť. Pomôže im to?

Počítačom nerozumiem, ale čisto laicky ma prekvapilo, že tá globálna vlna útokov nebola pripísaná Rusku. Čo sa to deje? Svet sa zbláznil? Hrklo vo mne. Nie, vážne, pocit nebezpečenstva to vo mne nevyvoláva, pretože jednoducho žijeme v elektronickej dobe a je jasné, že existuje aj elektronický zločin. A ak niekto napadne môj starnúci počítač, tak čo si zo mňa asi tak vezme? Nič extra.

Ukrajinský „blok“ ruských sociálnych sietí je po viac ako troch rokoch krízy čisto politická záležitosť. Prezident Porošenko totiž stále márne, ale o to fanfarónskejšie „bojuje proti Rusku“, a tak teraz milióny Ukrajincov odrezal od ich účtov na ruských sociálnych sieťach a od ich e-mailov. Ukrajinské médiá kalkulujú straty v miliardách hrivien, ale čo – koho to zaujíma? Ten ukrajinský pán prezident je taký „dobrý“, že ho už vidím v bruselskej elite...

Médiá priniesli podivne atraktívnu správu, že vláda Bašára Asada prevádzkuje akési obrie tajné krematórium, kde páli telá svojich obetí. Sýrska vláda to popiera. Ako máme tejto informácii rozumieť? A čo je nové v bojoch v Mosule, ktoré prebiehajú v americko-irackej réžii? Teda, je už Mosul slobodný a zaobišlo sa to bez utrpenia civilistov? A keď už sme pri tom boji s Daešom: Kto to vlastne pretrhol priehradu nad jeho hlavným mestom Rakká a spôsobil tak povodeň?

Keď to vezmem poporiadku: Amnesty International tento rok v marci (alebo tak nejako) zverejnila štúdiu, v ktorej na základe svedectva nemenovaných opozičných Sýrčanov, ktorí už dávno utiekli na Západ, opísala väznicu Sednaya neďaleko Damasku ako „ľudské jatky“, v ktorých vraj Asadov režim popravil „päť- až trinásaťtisíc“ svojich odporcov. Tie čísla boli vágne, zdroje neisté a dôkazy žiadne, a tak nasledovalo len rozpačité ticho. Pred pár dňami sa však témy chopil námestník ministra zahraničia USA Stuart Jones, ktorý na tlačovke predložil fotky tej väznice s tým, že je tam dokonca aj krematórium, v ktorom režim spaľuje svoje obete. Tým by sa „elegantne“ mohlo vysvetliť, ako je možné, že sa v Sýrii stále nenachádzajú tie masové hroby sýrskych civilistov, ktorých mal podľa Západu Asad povraždiť. „Hurá! Spálili ich!“ Problém však nastal vo chvíli, keď sa novinári začali Jonesa pýtať na dôkazy jeho tvrdení. On radšej celý brífing ukončil. A ešte predtým, než stihol Damask všetko poprieť, pána námestníka ministra zahraničia USA pre Blízky východ Jonesa zbavili funkcie. A len čo bol „preč“, jeho ministerstvo pripustilo, že spomínané „krematórium“ mohlo byť na satelitných snímkach vnímané ako „krematórium“, pretože je to „teplejšia“ časť celej budovy. Pozoruhodné, na čom všetkom možno stavať politiku veľmoci... Keď to teda zhrniem, príbeh s „krematóriom“ je táranina, ktorú 99 percent „novinárov“ berie ako hotovú vec, pretože to predsa povedal americký námestník ministra, a vypúšťa to medzi čitateľov, divákov a poslucháčov...

A s tým Mosulom je to ošemetné. Teda pre mňa. Nebola som tam, nemám „živý pocit“ zo situácie, správy odtiaľ sa rozchádzajú podľa toho, aký zdroj sledujete, každý zúčastnený si „ide svoje“... Všetci sa však viac-menej zhodujú, že mesto po oslobodení – vraj do konca mája, keď sa začína posvätný moslimský ramadán – viac-menej prestane existovať, pretože bude úplne zničené. Druhé najväčšie mesto Iraku v čase, keď mal byť už Irak dávno demokratizovaný a oslobodený od všetkého zlého, mal zažívať samé pozitíva a sociálne istoty a žiadni islamskí teroristi tam nemali nikdy byť... Namiesto toho si nikto nevie rady s viac ako 400-tisíc ľuďmi, ktorí z Mosulu dokázali utiecť a nutne potrebujú pomoc.

Zničené budovy v dôsledku bojov medzi irackými vládnymi silami a militantmi z extrémistickej organizácie Islamský štát v západnej časti Mosulu

Zničené budovy v dôsledku bojov medzi irackými vládnymi silami a militantmi z IS v západnej časti Mosulu. Zdroj: TASR

No a k tej povodni z pretrhnutej hrádze na Rakká... V ostatných dňoch sa ma na to už pár ľudí pýtalo, ale ja o tom nič neviem. A to si myslím, že môj obľúbený Blízky východ fakt sledujem. Kurdi, ktorí sa blížia k Rakká, práve pre uchovanie priehrady, uzavreli s Daešom dohodu o voľnom odchode ich bojovníkov, čo je za súčasných hrozieb úplne logické riešenie, takže netuším, na čo sa vlastne pýtate...

Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali v najbližších dňoch sledovať?

Na odhad ďalšieho postupu Turecka aj voči Európe bude iste zaujímavé, keď sa dozvieme podrobnosti z rozhovorov Erdogana s Trumpom vo Washingtone, kam turecký prezident, mimochodom, priletel rovno z Pekingu, kde rokoval so šéfmi Číny a Ruska. A Trumpova cesta do Saudskej Arábie zase môže napovedať niečo o všeobecných princípoch jeho zahraničnej politiky.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

19:00 Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Trumpov prejav ma sklamal. Bol veľkohubý, arogantný a plný lží,“ o…