Hrabe vám alebo hej? Analytička sleduje Merkelovú a ďalších a jednoducho si nemôže pomôcť. A Sýria? To už je naozaj silná káva...

29.9.2016 15:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Merkelová a krajiny postihnuté migračnou krízou sa opäť zhodli, že sa nezhodnú. A v Sýrii sa Rusko rozhodlo zvíťaziť silou, poznamenáva analytička Tereza Spencerová. V rámci svojho pravidelného zhrnutia týždenných udalostí sa pozastavuje aj nad aktuálnym krikom pre pripomínanie ukrajinských vrážd Židov a vyhnúť sa, samozrejme, nemohla ani vyšetrovaniu pádu lietadla MH17.

Hrabe vám alebo hej? Analytička sleduje Merkelovú a ďalších a jednoducho si nemôže pomôcť. A Sýria? To už je naozaj silná káva...
Foto: Facebook Terezy Spencerovej
Popis: Dnešná Sýria

Dali ste najavo, že sa tešíte na to, keď budú jedného dňa odhalené všetky lži o vojne v Sýrii, pričom ste mali na mysli najmä situáciu v Aleppe, kde sa horlivo bojuje. Aké lži ste mali na mysli? Pokiaľ ide o Aleppo, Asad s pomocou Rusov útočí a západní štátnici hrozia päsťami pre vojnové zločiny. Analytici s údivom píšu, že Rusi sa asi skutočne rozhodli, že tú vojnu vyhrajú sami. Bez dodržiavania prímeria. Bez konzultácie so Západom. Bez dohôd, na koho útočiť a na koho nie. Ako to všetko hodnotíte? Tie obrázky trpiacich obyvateľov nie sú vôbec príjemné.

Musím sa priznať, že „teším sa“ je príliš silný výraz, najmä, keď bola odhalená už väčšina lží o vojne v Iraku alebo v Líbyi a aj tak sa nič nestalo – tým myslím, že nikto z iniciátorov tých klamárskych agresií a vojnových zločinov a ani nikto z ich nadšených „propagandistov“ nebol potrestaný. Svet ide ďalej, len s pár zbytočnými problémami – vrátane migračnej krízy – navyše.

Ale napríklad propagandistická hra okolo Aleppa je už fakt silná káva: Západ – to je tá demokratická časť sveta, čo tak bojuje proti tomu terorizmu, viete? – až hystericky bráni oddiely džihádu vo východnej časti mesta, kde je značná časť obyvateľov fakticky držaná ako živé štíty, a úplne prehliada rakety a delostrelecké útoky džihádu, ktoré zabíjajú vo „zvyšku“ mesta, v ktorom žije viac ako milión ľudí vrátane normálnych sunnitov, alavitov alebo napríklad kresťanov a Kurdov. A keď „naši umiernení teroristi“ podrežú malého Palestínčana a ešte si to hrdo nahrajú na YouTube, tak z USA zaznie, že podľa „jedného incidentu“ predsa nemožno rozhodovať, kto je hrdlorez a kto nie. A bizarný je aj postoj Západu k al-Káide: na jednej strane ju USA majú na zozname teroristov, ale na druhej strane na jej oddiely v Sýrii bohvie prečo neútočia, a keď sa potom jeden z jej sýrskych lídrov v rozhovore s nemeckým novinárom a poslancom Jürgenom Todenhöferom posťažuje, že im USA zbrane síce dodávajú, ale málo, tak sa predsa len ktosi „napne“ a argumentuje, že ten rozhovor je hoax, pretože veliteľ al-Káidy na fotke nosí zlatý prsteň, a to by predsa žiadny káidistický askéta nikdy nemal... Stačí však pár minút googliť a snímky, na ktorých má „askéta“ Usáma bin Ládin prsteň, nájdete. A to by bolo humanitárneho kriku, keby sýrsky režim odpojil vodu pre celé Aleppo, ale pretože to teraz urobili „naši“ džihádisti, tak západní, formálne ešte stále demokratickí politici mlčia. A John Kerry medzitým hrozí Rusku, že keď neprestane útočiť na džihádistické východné Aleppo, prestane s ním Washington komunikovať. Rozum zostáva stáť. Fakt neviem, ako sa západným politikom tak dlho darí podporovať teroristov a pritom mať médiá – respektíve ich majiteľov, samozrejme – na svojej strane a vytvárať virtuálnu realitu.

Čo sa týka pozemnej ofenzívy proti džihádu vo východných štvrtiach Aleppa, áno, začala a po dvoch dňoch hlási dve oslobodené štvrte. Po krachu všetkých možných rokovaní s USA už Rusom, Sýrčanom, Iráncom, šiítom všeobecne a Kurdom vlastne ani nič iné nezostáva a potvrdzuje sa to, čo som tvrdila (neznášam to „Ja som vám to hovorila!“) už vo februári, teda že sa sýrska vojna vo finále rozhodne skôr na bojisku ako za rokovacím stolom. Nie je jasné, na čo by mali Rusi a spol. vlastne ešte čakať. A fakt, že Západ zosilňuje svoje politické a mediálne „amplióny“ v zásade len znamená, že prehrávame. Drastické obrázky z vybranej sýrskej lokality pri súčasnom tutlaní obrázkov našich obetí v Afganistane, Iraku, Líbyi alebo Sýrii či tutlaní obetí „našich“ teroristov sú vo finále zase len obrázky. Vojny sú hrozné. Keď sme pri tom, nedávno som narazila na fotku neuveriteľne zdeformovaného dieťaťa, ktoré sa pred pár dňami narodilo vo Vietname, postihnuté rezíduami americkej chemickej vojny, čiže tzv. agent orange... Ale zaujíma to ešte niekoho?

Ako je to teda diplomaticky: Smeruje sa k unilaterálnemu ruskému riešeniu vojny v Sýrii? Nepraštia do toho neskôr USA formou zásadného zosilnenia pomoci svojim spojencom? Zo Západu často zaznieva, že Rusom a Asadovi nejde ani tak o zničenie púštneho Daeša ako skôr o znovudobytie mestských aglomerácií a oblastí, kde, jednoducho povedané, niečo je. Používa sa termín „useful Syria“. A tam, samozrejme, Asad s Rusmi mydlia absolútne kohokoľvek, pretože „teroristi“ sú pre nich všetci. Je to správny odhad situácie? Nie je trochu hlúpe nechávať Daeš na pokoji?

Myslím si, že ruský generálny štáb musel v ostatných dňoch siahnuť po pláne B. Pôvodne bola v hre stále možnosť určitej dohody, vďaka ktorej by si Rusko a USA rozdelili sféry vplyvu a spokojnosti, aby do budúcna nemuselo dochádzať k ďalším konfliktom, ale potom, keď Pentagon otvorene vypovedal poslušnosť Bielemu domu, zmasakroval sýrsku vojenskú posádku pri Deirizore a súčasne odmietol nápad s koordináciou svojich postupov s Ruskom, vlastne zmysluplnosť akýchkoľvek ďalších dohôd medzi Ruskom a USA vymizla. Pritom už len samotný fakt, že Biely dom nemá pod kontrolou „svoje“ ministerstvá, je dosť šialený, pre demokraciu, takpovediac, úplne „nevhodný“. A pretože Rusko pripúšťa, že pôvodne malo v pláne „pobudnúť“ v Sýrii len niekoľko mesiacov a s rokom ani nepočítalo, tak to skúsi urýchliť teraz. Nepotvrdené správy dokonca hovoria o dislokácii ruských pozemných síl východne od Damasku, kde sýrska armáda začala „dočisťovanie“ džihádistických „vreciek“.

Argument s neútočením na Daeš svojím spôsobom platiť môže, pretože pozície Daeša sú terčom ruských a sýrskych náletov skôr výnimočne, ale bohužiaľ platí to isté aj pre „koalíciu“ na čele s USA alebo aj pre aktuálnu tureckú inváziu, ktorá sa síce akoby oficiálne na Daeš zameriava, ale v skutočnosti mieri hlavne na Kurdov. Všeobecne sa mi zdá, ako keby na všetkých útočiacich stranách prevládol pocit, že najprv treba vyriešiť tú „useful“ Sýriu a potom sa už hlavné sily Daeša – niekde ďaleko v púšti na východe krajiny – nejako „dobijú“. Do akej miery je to strategicky múdre, si netrúfam posudzovať. Avšak platia verejne proklamované obavy, že v prípade väčšieho ataku na Daeš sa jeho bojovníci rozpŕchnu do sveta, pričom mnohí pod pláštikom „migrácie“ určite zamieria aj do Európy a pridajú sa k tým, ktorí tu už sú. Čiže asi je v prvom rade nutné celý Daeš v tej ich sýrskej púšti nejako odizolovať od sveta a potom...

Rusi sa v tej „useful“ Sýrii v každom prípade pohybujú ľahšie, pretože nemajú medzi džihádistami žiadnych spojencov a ani nikoho, nad kým by „v rámci boja proti terorizmu“ chceli držať ochrannú ruku, a navyše cielia na tisíce svojich občanov, džihádistov z Kaukazu, ktorých návrat do vlasti je z hľadiska Ruska „nežiaduci“. A džihád si to uvedomuje, a tak vstupuje do existenciálneho boja na život a na smrť. The New York Times však teraz použili novú formuláciu o ruskom „zabíjaní všetkých, ktorí sa nevzdajú“. Reagovali tým na čoraz masovejší prúd džihádistov predovšetkým z juhu Sýrie alebo z provincií Homs a Hamá, ktorí sa vzdávajú a po dohode s vládou voľne odchádzajú do „bezpečných oblastí“ na severe krajiny, ktoré aktuálne kontroluje Turecko. Čo s nimi bude v týchto oblastiach do budúcna, tak to si dnes neviem dosť dobre predstaviť.

Na Ukrajine je opäť živo. Izraelský prezident totiž pripomenul Ukrajincom ich zločiny voči Židom z obdobia druhej svetovej vojny a už sa z Kyjeva ozýva nesúhlasný krik. Zástancovia Kyjeva na sociálnych sieťach obhajujú česť ukrajinských dejín tým, že antisemitizmus bol v niekdajšej ruskej ríši normálny a Ukrajinci mali navyše hrôzu z barbarských Sovietov, ktorí ich mučili hladomorom, a preto sa vrhali do náručia Hitlera. Je takéto vysvetlenie prijateľné? Čo vám incident hovorí o dnešnej Ukrajine? Je niečo, o čom sa mlčí?

Bez toho, aby som sa chcela nejako dnešným ukrajinským nacionalistom montovať do ich výkladu dejín, sa stačí pozrieť na fakty. Vlani v máji ktosi namaľoval hákové kríže na pamätník Menora, ktorý v Babynom Jare pripomína masaker Židov z roku 1941, tento rok tam ktosi spálil izraelskú vlajku a v neposlednom rade v Koveli, kde bolo v rámci tzv. volynských masakrov rozstrieľaných približne šesťtisíc Židov, teraz v polovici septembra pri príležitosti 75. výročia úrady umiestnili pojazdný cirkus. Podobnosť s prasačincom v Letoch je, samozrejme, čisto náhodná.

Prepisovanie dejín je v poslednom čase veľmi módna záležitosť a u nás sa vďaka tomu dozvedáme nielen to, že nás vlastne počas druhej svetovej vojny neoslobodila Červená armáda, ale že napríklad taký Jan Žižka bol len obyčajný lúpežník a bandita. Čo s tým narobíme?

A že sa Ukrajinci vrhali do náručia Hitlerovi ako alternatíve Sovietov? Samozrejme, že je to sčasti pravda, ale niečím podobným dnes napríklad Lotyši obhajujú zmasakrovanie svojich 70-tisíc Židov. Problém je len v tom, že sa do svojho „malého holokaustu“ pustili ešte pred príchodom Nemcov, čiže robili si snaživo niečo ako „domácu úlohu“. Je „strach zo Sovietov“ dostatočné ospravedlnenie? A je to vôbec nejaké ospravedlnenie? Osobne si myslím – o to viac pri pohľade na pravidelný výročný pochod staručkých lotyšských príslušníkov Waffen SS po Rige –, že nie. Keď ten istý argument nemožno vztiahnuť napríklad na „slávneho“ jeruzalemského muftiho Amina al-Husseiniho, ktorý v nacistickom Nemecku videl spojencov proti britskej okupácii a dnes je považovaný jednoznačne za nacistického pohoniča, tak prečo by sme mali ospravedlňovať banderovcov alebo pobaltských náckov za to isté.

A čo to vypovedá o súčasnej Ukrajine? Nič dobré, samozrejme. Ale keď už je v EÚ Pobaltie so svojimi náckami...

Opäť pokračuje príbeh lietadla MH17, zostreleného nad Donbasom. Rusi zverejnili svoje závery vyšetrovania, ktoré má dokazovať, že lietadlo zostrelila ukrajinská stíhačka. Holandskí experti zase odhalili svoje závery, podľa ktorých lietadlo zostrelili donbaskí separatisti, ktorým prišla strela z Ruska. To isté už v minulosti vyskúmali analytici z Bellingcat. Čo vám z toho všetkého vychádza? Kde je viac pravdy?

Neviem, či má zmysel hľadať „viac“ či „menej“ pravdy, keď pravda buď je, alebo nie je a obe strany sa zachovali podľa očakávania a vinou sa počastovali navzájom. Samozrejme, že je krajne podozrivé, že už minuloročnej správe o zostrelení lietadla neverili ani niektorí jej pôvodne delegovaní autori, že súčasťou oficiálneho vyšetrovania je jedna z možných podozrivých strán a navyše s právom veta – teda Ukrajina – a že vyšetrovanie trvá tak dlho. Zaujímavé potom je, že austrálski členovia tímu sa v uplynulých mesiacoch od postupu svojich holandských kolegov dištancovali, a Bellingcat so svojím – britskou a americkou vládou dotovaným – špekulovaním nad filmami na YouTube na mňa žiadny dojem nerobí, pretože s neomylnou istotou vždy a bez výnimiek po svojich podivuhodných „analýzach“ ukážu prstom len na Rusko. A Rusko zase tvrdí, že všetky „dôkazy“ proti nemu alebo donbaským rebelom sú zozbierané z ukrajinského ministerstva obrany a z internetu. Keby sme mali poruke niečo pádne, tak už dávno tancujeme na ruskom hrobe, nie?

Čisto logicky si preto myslím, že pravda na našej strane asi nebude, pretože to by sme už s výsledkami šetrenia prišli oveľa skôr, teda v čase, keď zostrelené lietadlo „ešte niekoho zaujímalo“ a mohlo nejako pohnúť figúrkami na geopolitickom poli. Dnes je to totiž, bohužiaľ, pre väčšinu ľudí dávno zabudnutá kapitola stratená v návale nových udalostí a strachov. USA sa topia v tej svojej kampani a neistej budúcnosti a EÚ už dávno rieši absolútne iné, zato životne dôležité problémy. Je mi ľúto pozostalých, že sa stali obeťou akejsi geopolitickej hry, ale nič s tým nenarobím.

Ani jeden z nás nie je ekonóm, ale napriek tomu sledujeme Deutsche Bank, ktorá sa ocitá v problémoch, Merkelová ju nechce zachraňovať a vzhľadom na to, že naša ekonomika je napojená na tú Nemeckú, by prípadný „crash“, ktorý by po bankrote DB nastal, postihol aj nás. Máte strach? Máme sa chystať na krízu? Mimochodom, problémy banky boli vyvolané obrovskou pokutou, ktorú na ňu uvalili v USA. A niektorí si myslia, že to nie je len tak, nejaký trest regulátora voči banke. Ale že ide o americký signál Merkelovej, napríklad vo vzťahu k TTIP...

Nerozumiem ekonomike ani bankovému biznisu s tými ich derivátmi, futures a vultures fondmi, a tak netuším, kam by až takýto pád Deutsche Bank mohol viesť. V každom prípade je však jasné, že DB je banka zo skupiny „príliš veľkých na to, aby ich štát nechal padnúť“, takže sa stavím, že jej krach určite nehrozí, pretože ju daňoví poplatníci „zalepia“ na úkor napríklad výplat sociálnych penzií. Ale aj ja som si všimla, že obrovská americká pokuta prišla len pár dní potom, keď EÚ „naparila“ porovnateľnú, tuším že viac ako štrnásťmiliardovú, pokutu americkému koncernu Apple za daňové úniky, a je teda otázkou, či nejde len o nejakú formu odvety, respektíve rovno o náznak možnej americko-európskej obchodnej vojny.

TTIP už tento rok podľa všetkého uzavretá nebude, pretože odpor proti tejto dohode je v Európe príliš veľký na to, aby mohol byť prekonaný v priebehu niekoľkých mesiacov. Ako sa zachová nová administratíva v Bielom dome, nie je zatiaľ jasné, ale obaja kandidáti, nielen HRC, ale aj DT, dohodu odmietajú. Takže uvidíme.

Vo Viedni sa zišla Merkelová s krajinami, ktoré sú postihnuté balkánskou vetvou migračnej krízy. Posunom bolo, že začala nelegálnu migráciu považovať za kritický problém a napríklad navrhla uzatvárať s ďalšími krajinami podobné dohody, akú máme s Tureckom. Vy ste sa takémuto návrhu už predtým vysmiali, nezdá sa teraz zmysluplný, napríklad vo vzťahu k Líbyi (hoci tá krajina má niekoľko vlád)? Ale nech už sa Merkelová snažila akokoľvek, Viktor Orbán bol stále nespokojný. Žiada tvrdšie riešenie. Chystá referendum o odmietnutí povinných kvót, na imigrantov vraj púšťa psov a stavia ploty. Navyše sa zdá, že si čoraz viac rozumie s Rakúšanmi. Ako sa celá vec vyvíja? A ako sa mení pozícia Merkelovej?

Tá toľkokrát skloňovaná migračná dohoda s Tureckom je podľa všetkého len veľkou tieňohrou, pretože podľa hodnoverných zdrojov neexistuje ani v písomnej podobe. A čo má potom kto asi tak napĺňať, o to viac v situácii, keď čoraz viac krajín Európskej únie vidí v Turecku len nedôveryhodnú diktatúru? Na vami spomínanom „migračnom summite“ vo Viedni sa prítomní zhodli, že sa nezhodnú, Grécko do toho hlási, že má na prevoz pripravených asi 7 000 utečencov, ale niektoré členské štáty EÚ mu ani neodpovedajú na oficiálne výzvy a tvária sa, že „práve nie sme doma“. Detinské. Podľa Amnesty International sa pri súčasnej „rýchlosti“ prerozdeľovania migrantov dostane posledný z Grécka za 18 (!) rokov, a to len za predpokladu, že žiadni noví už nedorazia. Keď sa na to tak človek pozerá, tak sa voči úniovým politikom neubráni v duchu rečníckej otázke: „Hrabe vám alebo hej?“

Netuším, ako to celé dopadne, ale dobrý pocit z toho rozhodne nemám. Akýkoľvek integračný krok „bruselákov“ – a napríklad idea spoločnej armády nie je ničím iným – vyvoláva ostré protiakcie a reálne sa mi zdá, že jedinou alternatívou súčasnej politiky je len rôzne razantný, ale spoľahlivo silnejúci nacionalizmus. Je fakt zvláštne, kam sme sa to dopracovali.

Viktor Orbán so svojím blížiacim sa migračným referendom, pri ktorom nie je jasná len voličská účasť, dáva Bruselu tvrdý úder, ale vo svojich víziách sa rozohnal a navrhuje premeniť Líbyu na jeden veľký tábor migrantov. Nepoužil pojem „koncentračný“ tábor, ale pre férovosť by mal. Koniec koncov, aj maďarský nacionalizmus je silný a tiež s množstvom hnedých škvŕn.

Oveľa viac sa mi preto pri pohľade do Afriky páči rozhodnutie EÚ a Svetovej banky investovať v Etiópii pol miliardy dolárov na vytvorenie asi stotisíc pracovných miest, ktoré by mohli pomôcť so zmiernením migrácie. Len tak ďalej.

Ako sa vám páčila prezidentská debata Trumpa a Clintonovej? Kto bol lepší? Väčšina amerických analýz tvrdí, že lepšia bola Clintonová, pretože na agresívneho Trumpa reagovala s humorom, on si nevedel rady a pôsobil chaoticky. Súhlasíte s týmto pohľadom? Na druhej strane, sú americké médiá objektívne, keď napríklad CNN o Trumpovi nepovie ani pol dobrého slova? Z českého prostredia sa ozvali povzdychy, že kandidáti nepovedali vôbec nič o transatlantickej väzbe ani o zmluve TTIP, ani o nás „európskych spojencoch“. Mnohí začínajú panikáriť, že na nás v Európe chcú USA kašlať, sústrediť sa na Pacifik a nechať nás zlému Putinovi. Ako sa na takéto náreky dívate?

Neviem, kto vyhral, pretože nie som na podobné politické cirkusy stavaná, po pár minútach som si záznam zrýchľovala a neviem z tých dvoch smutných klaunov vybrať toho lepšieho. Americké médiá si klasicky za víťaza zvolili toho, koho podporovali až doteraz, čo však nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.

Ale, neviem, prečo panikáriť len preto, že sa v debate nehovorilo o Európe. A) v debatách sa hrá len na city a nič dôležité sa nerieši, a b) čakajú nás ešte dve martýriá v podobe ďalších debát. Možno v nich niekto „našim“ dezorientovaným „elitám“ ešte stihne niečo nasľubovať. Na druhej strane amerických voličov vždy zaujímali ich domáce problémy a kandidáti sa tomu musia podriadiť, pretože nejaká „starostlivosť o príživnícku Európu“, nad ktorou treba držať ochrannú ruku, by im žiadne hlasy nepriniesla. Ale to neznamená, že po nástupe do Bieleho domu HRC alebo DT Európu hodia cez palubu. Počkajme si a uvidíme. Aj tak v amerických voľbách nevolíme, tak čo iné nám – okrem čakania, civenia a v niektorých prípadoch aj mudrovania – asi tak zostáva?

Mimochodom, americký politológ Allan Lichtman, ktorý na základe svojej vlastnej metodiky vopred správne určil víťaza posledných ôsmich prezidentských volieb v USA, teraz tvrdí, že zvíťazí Donald Trump. A ten vraj od Európy bude chcieť, aby za americkú „ochranu“ začala pekne platiť. Myslím  si, že by sa tomu – keby sme neboli, samozrejme, jedna veľká demokratická rodina, kde má každý každého rád a stará sa o neho – mohlo hovoriť „racketeering“. Ak sa to naozaj stane, tak zbohom zvyšky sociálneho štátu, pretože všetky peniaze štátu vyhodíme za americké zbrane...

Takže vlastne áno, určitá panika namieste predsa len je. DT z nás peniaze vycicia aj v čase mieru, zatiaľ čo HRC nás bude rovno ťahať do vojen, ale prachy od nás možno v prvom kvartáli chcieť nebude... Len nám sem potom bude posielať viac migrantov, ako už to dokázala, keď nechala zničiť funkčnú Líbyu a začala vojnu aj v Sýrii, a my sa budeme tváriť, že „okej“.

Budúci týždeň si Česká republika pripomenie 80. výročie narodenia Václava Havla. Z geopolitického a medzinárodného hľadiska, čo dobré urobil Havel pre Česko a čo naopak nie?

Z môjho pohľadu boli Václavovia Havlovia dvaja, jeden disident a druhý prezident, a pritom si boli podobní len tvárou a menom. Toho prvého si vážim, toho druhého, ktorý predovšetkým v majetkových sférach odhodil svoje predošlé morálne princípy, podporoval všetky americké vojny a slastne privieral oči Bushovi na hrudi, už nie. Zakaždým, keď nejaký zahraničný politik alebo autor spomenie „Havlov význam“ alebo spustí o jeho „odkaze“, nie je to pre ČR žiadne vyznamenanie, pretože je hneď jasné, že o našej realite nemá dotyčný najmenšie tušenie a len opakuje zabehané a na pohľad pekné klišé.

Na úplné a predovšetkým objektívne zhodnotenie jeho osobnosti si budeme musieť počkať pár desiatok rokov, pretože dnes do jeho obrazu neustále vstupujú najrôznejšie záujmové skupiny a jednotlivci, aby sa s ním nejako „zviezli hore“, a všetko skôr zahmlievajú, než aby sme si mohli urobiť skutočnú predstavu.

Osobne ma však čoraz viac znervózňuje skutočnosť, že Havla už začína byť všade veľa – letisko, knižnica, námestie, ulica, srdce, lavičky, vraj čosi ako „havlovská jeseň“ plná spomienkových akcií... Vždy som totiž bola presvedčená, že budovanie kultu osobnosti je výsadou výhradne totalitných systémov s ich zbožštenými vodcami, a ajhľa, nie je to pravda. Čím viac však Havla bude – a čím viac bude oficiálne nekriticky obdivovaný a oslavovaný –, tým viac sa bude aj po jeho smrti polarizovať spoločnosť. Za toto však, samozrejme, VH nemôže...

Na záver tradičná otázka: Čo by sme mali budúci týždeň sledovať?

Nič konkrétne mi nenapadá, ale zdá sa viac než isté, že aj budúci týždeň určite preváži príval jóboviek zo sveta nad prípadnými pozitívami.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml

Ďalšie články z rubriky

Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

16:42 Utečenci, nikto vás sem nepozýval, odkázal český prezident z rádia a pridal ďalšie pikantnosti. Vo verejnom priestore sa rozpútalo peklo, zazneli aj slová "patologický hnus"

POLITOLÓGOVIA V Českej republike panuje najväčší strach z utečencov zo všetkých krajín EÚ. Portál Pa…