Chcem riešiť problémy sveta, ale najprv úplne všetkých naštvem... Tereza Spencerová sa nechala uniesť témou USA a ich neúspechmi. Nielen Kóreou

8.9.2017 6:00

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Možno aj tí generáli v Bielom dome pochopia, že bližšia košeľa ako kabát, a že treba urobiť rozhodnutie: Bojujeme a hromadne zabíjame vo svete a je jedno, čo sa nám deje ´pod zadkom´ alebo nám to už jedno byť nemôže, pretože sa začíname potápať?“ komentuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová kumuláciu problémov, ktoré po svete neúspešne riešia Spojené štáty. V pravidelnom zhrnutí udalostí z ostatných dní na Parlamentných listoch sa zameriava najmä na situáciu na Kórejskom polostrove.

Chcem riešiť problémy sveta, ale najprv úplne všetkých naštvem... Tereza Spencerová sa nechala uniesť témou USA a ich neúspechmi. Nielen Kóreou
Foto: pixabay.com
Popis: Ilustračné foto: vlajka USA

ParlamentníListy.cz zverejnili anketu s otázkou: Čo by ste robili so Severnou Kóreou? Čitatelia zvolili možnosť: Nedá sa robiť nič. A sú vážnejšie svetové otázky. Je to aj váš postoj? Čo hovoríte na najnovší vývoj, okrem iného na výzvu Vladimirovi Putinovi, aby s tým niečo urobil? A keď ruský prezident varuje pred „planetárnou katastrofou“, je to len rétorika alebo to myslí naozaj vážne?

Áno, súhlasím. Naozaj si myslím, že čitatelia PL.cz majú pravdu v tom, že ani oni, ani my dvaja so Severnou Kóreou nič neurobíme. A trochu vážnejšie: Je otázkou, čo s ňou urobia tí, ktorí by možno aj mohli. Vojna proti Severnej Kórei by znamenala smrť miliónov ľudí nielen na „severe“, ale nezabúdajme, že desať miliónov ľudí žije aj v juhokórejskom Soule, ktorý je len kúsok od hranice, a navyše tam majú USA asi 33-tisíc svojich vojakov. Naozaj je to prijateľná cena za zničenie jedného režimu, ktorý pre USA ani nepredstavuje hrozbu? Osobne o tom silne pochybujem. Južná Kórea takisto nechce vojnu, a tak radšej nakupuje „za miliardy dolárov“, ako si pochvaľuje Trump, nové hlavice do rakiet, aby tým aspoň načas nasýtila americký vojensko-priemyselný komplex. A súčasne posilňuje nepretržité komunikačné linky s Ruskom, aby sa dali problémy riešiť operatívne. Je zvláštne, že mnohé správy o tomto novom spojení okato zdôrazňujú, že ich komunikácia bude „zašifrovaná“. Aby ju nečítal kto? Severná Kórea? Amerika? Rusko aj Južná Kórea sa pritom zhodujú, že ďalšie sankcie už jednoducho nemôžu nič vyriešiť, a pritom práve sankcie sú v poslednom čase to jediné, čo Washingtonu ešte „naozaj hladko“ ide.

Je však logické, že Rusko bude radšej spolupracovať s Juhokórejčanmi a Číňanmi, než aby vyhovelo Washingtonu, ktorý je až po uši v sankčnom ťažení proti Moskve. A na pomoc Číny sa USA takisto spoliehať nemôžu, pretože vyhlasujú sankcie proti čínskym bankám, ktoré pracujú s Pchjongjangom, ako keby zabúdali, že tie banky sú dnes už také veľké, že sú prepojené s celým svetom, a teda americké sankcie za fakticky zanedbateľné finančné toky medzi Čínou a Severnou Kóreou môžu vo finále postihnúť globálny bankový systém. Je to akási obdoba sankcií proti Rusku, ktoré postihnú európske energetické koncerny a mali by v konečnom dôsledku donútiť Európu kupovať predražený americký plyn. Svojím spôsobom je to na diagnózu – chcem v globálnom svete riešiť nejaký problém, ale znepriatelím si všetkých, ktorí by mi s ním mohli pomôcť, pričom viem, že bez nich nič veľa nedokážem. A k tomu sa ukazuje, že moji „vazali“ z Ukrajiny možno predávali Severnej Kórei rovno raketové motory, zatiaľ čo nové zistenia ukazujú, že ďalší „vazali“, Spojené arabské emiráty, svojimi nákupmi zbraní z Pchjongjangu pomáhali financovať tamojší raketový program, zatiaľ čo tie zbrane aktuálne podľa všetkého zabíjajú v rámci saudskej agresie v Jemene. Čiže spoľahnúť sa už nedá fakt na nikoho... Uvalím ďalšiu tonu sankcií?

A k tomu ešte ten Kim! Nie je síce jasné, či má naozaj tie zbrane, s ktorých maketami sa necháva tak okázalo fotiť, ale je očividné, že „niečo má“. A že nechce byť obeťou ďalšej „zmeny režimu“. A že tlačí svoje hrozby „cez čiaru“. Počíta s tým, že tie severokórejské rakety jedného dňa niekam fakt doletia. Vynucuje si tým nielen priame a úplne otvorené rozhovory s USA na báze rovného s rovným, ale fakticky chce aj dotlačiť svet, aby ho z kolónky psychedelického komunistického gulagového skanzenu preradil medzi seriózne entity.

Kim Čong-un

Severokórejský diktátor Kim Čong-un Zdroj: SITA

Nebola som tam, videla som len pár dokumentov a fotiek, prečítala zopár článkov, z ktorých niektoré boli zaujímavé a iné nie, a videla som aj jeden severokórejský film, ktorý dramaticky opisoval, ako sa staršina kimovskej armády tesne pred odchodom do výslužby lúči so svojimi zelenými nákladiakmi, ktoré celý život opravoval a udržiaval v bezchybnom stave. Asi ma to veľmi ovplyvnilo, pretože mám dodnes pred očami, ako sa ten starý chlap nehanbí za slzy a dojato hučí láskyplné slová do korby jedného z tých áut...

Chcem povedať, že nemám vlastne ani poňatia, ako hlboko sú obyvatelia „hornej“ Kórey indoktrinovaní. Možno má pravdu Putin, keď teraz hovorí, že budú radšej „žrať trávu“, než aby sa vzdali, aj keď by som dodala, že mnohí z nich pod diktatúrou kimovskej dynastie „žerú trávu“ už dávno...

Predstava nejakého seriózneho rozhovoru práve s Pchjongjangom znie dosť bizarne, ale... Naozaj je jednoduchšie obetovať „pár miliónov“ ľudí „kdesi v Kórei“ alebo dáva väčší zmysel sadnúť si s Kimom za stôl? A rokovať. A rokovať. A rokovať. Pokojne aj niekoľko rokov, počas ktorých by aj Pchjongjang logicky musel pristúpiť na ústupky a situácia by sa tak stala zvládnuteľnou... Možno by výmenou za noc strávenú v newyorskom Trump Tower s plným minibarom a nejakými tými hosteskami a za lístky na zápas miestnych Knicks, keby dostal miesta hneď za striedačkou, povolil doma slobodu tlače. My ju síce medzitým zhodou okolností chceme obmedzovať, ale za jednu zo svojich priorít ju stále deklarujeme, nie?

Naozaj netuším, ako premýšľajú generáli, ktorí dnes obklopujú Trumpa v Bielom dome, ale aj napriek tomu trvám na tom, že „veľká“ vojna na Kórejskom polostrove nebude. Nielen preto, že ju Čína (s Ruskom a Južnou Kóreou) „nedopustí“, ale aj z čisto praktických dôvodov. USA prehrali v Sýrii, už sedemnásty rok „nevíťazia“ (čo je to isté) v Afganistane, kde dnes dokonca aj verný Pakistan otvorene vyjadruje nad Amerikou znechutenie, zničenie Líbye ľutujeme dodnes a s každým dňom viac, Hizballáh, ktorý je na americkom zozname teroristov, veľkoryso dovoľuje americkým špeciálnym jednotkám byť po jeho boku pri likvidácii posledných bášt Daeša v Libanone, podobne „teroristické“ proiránske milície porazili Daeš v irackom Tal Afare, zatiaľ čo Američania navádzali ich útoky, Irán naznačuje, čo všetko by sa americkým „záujmom“ na Blízkom východe mohlo stať, keby USA odstúpili od jadrovej dohody, verní vazali Katar so Saudmi majú Američanov „na háku“ a ani tá Ukrajina asi neskončila tak, ako mala... Zoznam by určite mohol pokračovať, ale zároveň je dobré sa pozrieť na aktuálnu „živelnú“ mapu USA. Prístavy v Mexickom zálive vyradil hurikán Harvey, a zatiaľ čo všetci hovoria len o súvisiacich cenách ropy, práve tadiaľ prúdi aj americký export obilia, ryže a ďalších potravín. Mapa amerického Západu je pre zmenu posiata symbolmi lesných požiarov. Možno príde hurikán Irma, na ktorý ani nie sú tabuľky, možno Ameriku minie, ale s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, sa onedlho vytvorí iný silný víchor. A k tomu sa tá veľmoc reálne posúva k akémusi variantu občianskej vojny, ktorá sa začne sociálnou explóziou. A proti sebe budú o budúcnosť „čohosi“ bojovať „Antifa“ s rasistami, teda dve skupiny, ktoré mainstreamový neoliberálny kapitalizmus „rovnostársky“ vytlačil na okraj, ale oni to nie sú schopní pochopiť...

Čiže možno aj tí generáli v Bielom dome pochopia, že bližšia košeľa ako kabát, a že treba urobiť rozhodnutie: Bojujeme a hromadne zabíjame vo svete a je jedno, čo sa nám deje „pod zadkom“ alebo nám to už jedno byť nemôže, pretože sa začíname potápať?

Mimochodom, neviete, koľko generálov musí byť vo vedení štátu, aby sme mohli začať hovoriť o vojenskej junte?

Ani neviem, kde sme začali. Nejako som sa nechala uniesť. Sorry jako.

Konal sa summit skupiny BRICS. Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval, aby boli do skupiny zapojené aj ďalšie krajiny, a aby sa skupina viac podieľala na globálnom vládnutí. Komentátori upozorňujú, že BRICS tvoria veľmi rôznorodé mocnosti, z ktorých niektoré majú vážne hospodárske problémy, ale: Je to hodená rukavica USA a Západu všeobecne? A ako vnímate vyhlásenie Číny a Ruska o prehĺbení vzájomnej vojenskej spolupráce?

Práve tá spomínaná rôznorodosť je svojím spôsobom vlajkovou loďou BRICS, ale napríklad aj Šanghajskej organizácie spolupráce a ďalších regionálnych zoskupení, napríklad v Latinskej Amerike. Západ si po druhej svetovej vojne tak veľmi zvykol na americkú hegemóniu, v rámci ktorej sa všetci poslušne „demokraticky“ zošíkovali, že nedokážeme pochopiť, keď niekto myslí inak ako na princípe rozdelenia rolí medzi „pánom a sluhom“. A možno práve BRICS, ktoré spája Čínu, Rusko, Brazíliu, Indiu a Juhoafrickú republiku, ukazuje krajiny, ktoré sa buď na svetovej scéne, alebo aspoň vo svojich regiónoch „vypracovali“ natoľko, že už si nepotrebujú nechať od USA a Západu diktovať, čo smú a čo nie. Pri všetkej ich vzájomnej rôznosti ich spája predovšetkým ekonomická sila a emancipačné sebavedomie. Nemusia spolu vo všetkom súhlasiť, ale púta ich k sebe práve ochota budovať multipolárny svet, v ktorom by si jednotlivé štáty a regióny boli akosi „rovnejšie“ ako doteraz. Nebude to síce ani žiadna selanka, v ktorej by sa mali všetci radi podľa úslovia „ja pán, ty pán“, pretože veľké štáty zostanú veľkými a malé malými, ale oproti uplynulým dekádam to bude aj tak radikálna zmena. Bude to, samozrejme, trvať roky a možno aj dekády, ale nikto nehovoril o žiadnej revolúcii, ktorá sa stane cez noc. Fakt, že k sebe priberajú štáty typu Mexika alebo Egypta, naopak napovedá, že len aktuálne rozširujú záber a o záujemcov podľa všetkého núdzu mať nebudú. Keď k tomu navyše Putin na tomto summite oznámil počiatok ich spoločnej cesty k dedolarizácii svetového obchodu a Čína pár dní predtým hovorila o obchodovaní s ropou v jüanoch krytých zlatom...

Zľava brazílsky prezident Michel Temer, ruský prezident Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin-pching, juhoafrický prezident Jacob Zuma a indický premiér Narendra Modi počas summitu vrcholných predstaviteľov skupiny BRICS

Zľava brazílsky prezident Michel Temer, ruský prezident Vladimir Putin, čínsky prezident Si Ťin-pching, juhoafrický prezident Jacob Zuma a indický premiér Narendra Modi počas summitu vrcholných predstaviteľov skupiny BRICS Zdroj: TASR

Komisia OSN obvinila z tohtoročného chemického útoku v Sýrii vládu Bašára Asada. Presvedčili vás dané závery?

Prišlo mi to vcelku neuveriteľné. Podľa ČTK: „Predseda vyšetrovacej komisie OSN Paulo Pinheiro na tlačovej konferencii povedal: ´To, že sme nemali prístup k miestu, nám nezabránilo v odhaľovaní faktov a vinníka.‘ Vyšetrovatelia OSN urobili rozhovory so 43 svedkami incidentu, obeťami a záchranármi, ktorí na mieste pomáhali. Rovnako skúmali satelitné snímky miesta.“

Čiže experti OSN sa zrejme báli vydať do Chán Šajchúnu, pretože leží v provincii Idlib, ktorú ovláda al-Káida, ale zato hovorili s jej ľuďmi, ktorí im povedali, čo potrebovali, a to vrátane „záchranárov“ z Bielych prilieb, ktoré si stvoril Západ a ktorých spoluprácu si velenie al-Káidy v Idlibe a nielen tam náramne pochvaľovalo a pochvaľuje. A zo satelitných snímok potom experti úplne jednoznačne odhalili aj ten bezfarebný sarin...

A to ešte ČTK vynechala skutočnosť, že po boku členov „vyšetrovacej“ komisie OSN stál osobne Anas Diyab, ktorý už poskytoval západným médiám „zaručené“ správy o „zverstvách“ a „masakroch“ okolo ruského a sýrskeho bombardovania východného Aleppa. Ale o Aleppe už radšej nehovoríme, pretože sa po jeho oslobodení ukázalo, do akej neuveriteľnej miery západné médiá a politici klamali, a tak sa to teraz len skúša ešte raz, tentoraz z Idlibu. Z nového prostredia, so starými tvárami a metódami. Takže, čo ja na tú správu hovorím? OSN skrátka vydala ďalšiu „zaručenú pravdu“ o Sýrii.

Bašár Asad

Bašár Asad Zdroj: TASR

Myslím si, že hlavným dôvodom existencie tejto správy je, že „niekto“ potreboval prehlušiť fakt, že sýrska armáda so svojimi spojencami po troch rokoch prerazila blokádu Deir ez-Zoru a začala s jeho oslobodzovaním z rúk Daeša, pričom Rusi už do mesta vezú humanitárnu pomoc. Sýria to stihla rýchlejšie ako Američania, teda „ich“ Kurdi, s oslobodzovaním Rakká, takže je to svojím spôsobom ďalšia americká potupa. Bez odpovede zatiaľ zostáva otázka, či sýrska armáda pri Deir ez-Zore prekročí Eufrat a obsadí dôležité ropné náleziská alebo či v rámci nejakého zákulisného „handla“ zostane na južnom brehu a prenechá ropu Kurdom. Veľa to napovie o miere, v akej už USA s Asadovým režimom tajne spolupracujú, rovnako ako o tom, do akej miery sú hodnoverné zvesti, podľa ktorých ruské velenie koordinuje operácie na východe Sýrie s Kurdmi.

A ešte poznámka k tým chemickým útokom. Západ v OSN razí akési vyšetrovanie vojnových zločinov v Sýrii a nová správa môže poslúžiť ako „seriózny“ základ na ďalší postup pri potrestaní Damasku, keď už sa to – Himmel Hergot Donner Wetter Kruncajs Element! – vojensky nepodarilo. Ale už na pohľad je to nerozumný pokus, pretože narazí na odpor Ruska a Číny. A čo viac, keď sa žiadne takéto vyšetrovania neviedli pre Afganistan, Irak alebo Líbyu, keď celú Juhosláviu odskákali vlastne len Srbi, bolo by to aj tak len vrcholne pokrytecké divadielko, na ktorého presadenie do repertoáru už Západ nemá ani silu... Ruku na srdce, ak nie sú za vojnové zločiny súdení a odsúdení Bush, Blair, Clintonová, Albrightová, mierový nobelista Obama, Sarkozy a mnohí ďalší, tak prečo by jediným vojnovým zločincom mal byť práve Bašár Asad, ktorý ešte navyše ani nezaútočil na žiadnu inú krajinu a nestal sa agresorom? Alebo že by kúzlo spočívalo práve v tom? Neriešme to, je to zúfalo zbytočná debata.

V Nemecku budú voľby. Volili by ste Angelu Merkelovú alebo Martina Schulza?

Našťastie to nemusím riešiť. Neverím však na také tie voľby „menšieho zla“, pretože aj menšie zlo je stále zlo, ako varovala Hannah Arendtová...

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Diskusia obsahuje 0 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

19:00 Mala som pocit, že americký prezident huláka niekde na trhovisku a nie na pôde OSN. Tereza Spencerová komentuje prejav Donalda J. Trumpa

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Trumpov prejav ma sklamal. Bol veľkohubý, arogantný a plný lží,“ o…