Bude frmol. A budú padať hlavy. Tereza Spencerová prináša prevratné novinky z USA aj z bojiska v Sýrii

26.10.2017 12:30

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ „Každý správny cynik sa musí náramne baviť. Ten, kto kričal ,Chyťte zlodeja!‘, sa sám ukázal ako zlodej, podvodník a klamár,“ komentuje analytička a editorka periodika Literární noviny Tereza Spencerová „odhalenie“, že kľúčovú zložku s dôkazmi proti Donaldovi J. Trumpovi nechali spracovať ľudia z okolia Demokratickej strany a Hillary Clintonovej. Za pozornosť stojí aj situácia v Sýrii, kde hrozí, že Američania prídu o svojho najväčšieho spojenca – Kurdov.

Bude frmol. A budú padať hlavy. Tereza Spencerová prináša prevratné novinky z USA aj z bojiska v Sýrii
Foto: TASR
Popis: Donald Trump

V Sýrii došlo k oslobodeniu „hlavného mesta“ Daeša, Rakky. Kto sa o to najviac zaslúžil a ako sa tým narysovali zóny toho, čo kto v Sýrii vlastne ovláda? Mnohokrát sme sa zhovárali o tom, že vojna rozdáva karty na povojnové (nie povolebné) rokovania. Tak teda, ako to pri tom pokerovom stole teraz vyzerá?

Rakku oslobodili prevažne kurdské oddiely s leteckou podporou Spojených štátov, ktorých bombardovanie zrovnalo so zemou asi 80 percent mesta. Rusi s gustom – po tom, ako drvivá väčšina Aleppa zostala aj po ich minuloročnom bombardovaní funkčná – teraz prirovnávajú Rakku k Drážďanom na konci druhej svetovej vojny. Tá otázka – „Prečo bolo nutné Rakku úplne zničiť?“ – pritom nie je vôbec od veci. Daeš totiž Rakku nakoniec vydal v zásade dobrovoľne, výmenou za to, že Kurdi a USA jeho bojovníkom umožnili voľný odchod. Uvidíme, kde sa tých pár tisíc fanatických teroristov vynorí v najbližších dňoch a týždňoch. Niektorí z nich budú určite pokračovať v boji predovšetkým proti Damasku, ďalší zrejme zamieria domov, Európu nevynímajúc.

Ale s tým „hlavným mestom“ je to trochu zložitejšie – správy o tom, že sa velenie Daeša presunulo do neďalekého Majadínu, sa objavovali už pred dvoma mesiacmi, čím si pre zmenu tú nálepku „metropola“ vyslúžil na úkor Rakky práve Majadín. Aj ten už je však oslobodený, konkrétne „prácou“ sýrskej armády a jej spojencov a s ruskou leteckou podporou, takže by sa možno za aktuálne „hlavné mesto“ Daeša dal považovať ešte al-Bukamal na irackých hraniciach, ale aj tam už mieri sýrska armáda a na druhej strane hranice sú pripravení Iračania s miestnymi šíitskymi oddielmi... Čiže „hlavné mestá“ v princípe došli.

Leitmotívom celých „pretekov“ o ovládnutie východnej Sýrie je aj tak diaľnica medzi Damaskom a Bagdadom, jediná funkčná – a z hľadiska napríklad Iránu rovno „životodarná“ – spojnica uprostred púšte, ku ktorej ovládnutiu majú teraz bližšie sýrske oddiely. A k tomu, samozrejme, pokračuje oslobodzovanie okolitých púštnych oblastí a súvisiaca kontrola tamojších ropných alebo plynových polí a rafinérií. Získajú ich Kurdi/USA alebo režim? A v tejto otázke panuje veľa nejasností – objavujú sa správy, podľa ktorých Kurdi (ne)odovzdali tú rafinériu Damasku, onehdy zase obsadili ropné polia sýrskej armáde tesne pred nosom, pretože im ich Daeš vydal sám a bez boja. Odtiaľto z Prahy netuším, aká je presne situácia na východe Sýrie, ale na druhej strane platí, že sýrski Kurdi tvoria osem percent obyvateľov Sýrie, v rámci vojny však ovládli už pätinu sýrskeho územia a k tomu možno až 40 percent energetických zdrojov. A ak sledujú – a že určite sledujú –, ako USA zradili irackých Kurdov v ich ťažení za nezávislosťou, tak musí byť aj tým sýrskym jasné, že sa o USA dlhodobo opierať nemôžu. Spustili preto rokovanie s Moskvou aj s Damaskom, v rámci ktorého sami od seba odmietli „balkanizáciu“ Sýrie a súhlasia „len“ s autonómiou, pričom si dokážem predstaviť, že jej mieru si teraz budú „kupovať“ navrátením ropných a plynových zdrojov Damasku. Možno aj preto sýrske vládne médiá optimisticky tvrdia, že do mesiaca bude režim kontrolovať všetku sýrsku ropu a zemný plyn a že „všetkých prekvapí rýchlosť“, s akou režim dostane späť Rakku. Nedokážem posúdiť, či je to len umelé „nafukovanie“ optimizmu alebo či rokovania o autonómii naozaj „idú“ tak rýchlo a k obojstrannej spokojnosti. Ale uvidíme, nechajme sa prípadne aj prekvapiť.

Ale faktom je, že ak sa Kurdi „odtrhnú“ od Američanov a spoja svoj ďalší osud s Damaskom a s Moskvou, tak je očividné, že bez ich pozemných síl sa skončí aj „hosťovanie“ – a tým aj prípadné „okupačné“ chúťky – Spojených štátov na východe Sýrie, pretože len s bombardovaním by veľa nezmohli. Celé to spojenie Kurdov s USA bolo podivné už od samého počiatku. Sýrski Kurdi, silne ovplyvnení myšlienkami v Turecku väzneného lídra Öcalana, razia fakticky utopickú spoločnosť, ktorá viac-menej zakazuje aj súkromný majetok, zatiaľ čo sa opierajú o USA, baštu tej jednej desatiny alebo možno aj stotiny percenta (vše)mocných? Raz sa tento kamarátšaft skončiť aj tak musí a možnože sa už aj skončil.

Pentagónu, samozrejme, na východe Sýrie ešte zostávajú miestne arabské kmene, ktoré tri-štyri roky kolaborovali s Daešom a za odmenu ťažili z jeho finančných ziskov, napríklad z ilegálneho predaja ropy, ale pakt s týmito „bývalými daešákmi“ by sa z hľadiska Washingtonu a jeho „vojny proti Daešu“ predsa len „mestu aj svetu“ predával ťažko. O to viac, že doma v Amerike majú svojich problémov viac než dosť...

V Katalánsku to aj naďalej nevyzerá dobre. Ľudia sa chystajú demonštrovať v ešte masívnejšom meradle a zdá sa, že sa nič nevyriešilo. Vidíte nejaký posun?

O ďalšom vývoji celej krízy by sa malo rozhodnúť dnes, keď sa Madridu natruc – vlastne možno ako ďalší významný príklad občianskej neposlušnosti – zíde katalánsky parlament. Má sa dohodnúť na tom, ako budú katalánski separatisti reagovať na hrozbu, že im Madrid zruší doterajšiu autonómiu. Bude to napínavé. Zatiaľ čo sa totiž katalánske „elity“ začínajú drobiť a časť z nich je už ochotná namiesto vyhlásenia nezávislosti usporiadať voľby, ako to požaduje Madrid, na druhej strane adekvátne silnie „energia ulice“.

Podľa mňa za aktuálnej situácie žiadne dobré riešenie neexistuje, pretože extrémny postoj z oboch strán by mohol viesť len ku krviprelievaniu, ktoré nepomôže nikomu a ničomu. Ak by však Katalánci mierne zvoľnil krok a neustálym „kopaním do členka“ Madridu a nekončiacou sériou menších či väčších provokácií vyvolávali čoraz menej prijateľné, pretože podráždené, odpovede z Madridu, mohli by za čas premeniť svoju kauzu na hlavný bolehlav všetkých bruselských rokovaní. EÚ má svojich existenciálnych starostí až nad hlavu, takže neustále oslabované Španielsko, ktoré sa bude navyše uchyľovať k „frankistickej“ brutalite, naozaj nebude nikto potrebovať. A donúti potom Madrid, aby všetko nejako vyriešil, v pokoji a bez zbytočného násilia... Ale to si asi len tak niečo predstavujem...

Po prezidentských voľbách v USA sa objavila akási podivne vyzerajúca zložka materiálov, ktoré mali dokazovať, že ľudia z okolia zvoleného prezidenta Donalda J. Trumpa sú napojení na Kremeľ. Dával to dohromady penzionovaný britský spravodajca a teraz sa ukázalo, že prácu tohto „detektíva“ platila kampaň Hillary Clintonovej. Čo nám to hovorí o vyšetrovaní „ruského vplyvu“ na zvolenie DJT? A kam to vyšetrovanie vlastne speje?

Každý správny cynik sa musí náramne baviť. Ten, kto kričal „Chyťte zlodeja!“, sa sám ukázal ako zlodej, podvodník a klamár. Je príznačné, že zatiaľ čo tá spomínaná zaplatená „zložka na Trumpa“ nedokázala za rok vygenerovať azda nič preukázateľné, teraz sa údaje a fakty na Hillary, na jej manžela Billa, na Baracka Obamu, ktorý pomáhal kryť ich zlodejiny, aj na celú Demokratickú stranu, hrnú zo všetkých strán. Senátny výbor už nariadil zvláštne vyšetrovanie, pričom stredobodom tejto novej kauzy nie je len vyfabulovaná kúpená „zložka“, ale predovšetkým sedem rokov stará kauza, v rámci ktorej sa rodinný fond Clintonovcov obohatil o veľa miliónov, keď vedome vpustil ruské firmy do významnej pozície v americkom uránovom priemysle. Dokážete si dnes, v súčasnej rusofóbnej hystérii, predstaviť, že nedávno bývali časy, keď Bill Clinton chodil do Moskvy, inkasoval pol milióna dolárov úplatok za nejakú prednášku a k tomu sa ešte v zákulisí stretol s Putinom? Kde boli tie naše európske hodnoty našich Evropských hodnot?

Hillary Clintonová a Bill Clinton

Hillary Clintonová a Bill Clinton. Zdroj: TASR

Zvláštna však v celom tom škandále, ktorý teraz prepukol, je rola FBI. Ak je to služba hodná svojho mena – a minimálne v detektívkach u nás v televízii to tak vyzerá –, muselo prinajmenšom jej vedenie už od samého začiatku vedieť, že tá štvanica na Trumpa s „ruskou stopou“ je podfuk. Napriek tomu celý rok vytrvali, „vyšetrovali“ jednotlivé tvrdenia zo „zložky“ a hrozili, že Trumpa impíčujú... Chcem povedať, že jedna zo základných organizácií amerického štátu bola očividne využitá ako nástroj politického boja a utajovania faktov, ktoré by kriminalizovali nielen manželov Clintonovcov, ale aj mnoho ľudí v americkom establishmente ako takom. A to nehovorím o situácii, v ktorej sa ocitol americký (a nielen ten, ale aj celý obvykle papagájujúci) mediálny mainstream. Zrazu sa objavujú odvážne priznania novinárov, že o všetkom vedeli, ale mali zákaz ísť s tým von... Strata dôvery v „oficiálne“ médiá už nemôže byť hlbšia.

Predpokladám, že teraz to vyšetrovanie citeľne ochladne, pretože Trump a jeho ľudia sa dostanú na koňa a začnú padať hlavy. Mnohé padnú oprávnene, mnohé, obávam sa, zahučia len tak z princípu, aby uvoľnili kreslá iným hlavám. Bude to frmol.

Áno a zaujímalo by ma, prečo sa všetko „prevalilo“ až teraz. Alebo lepšie, prečo práve teraz? A je náhoda, že práve v tomto čase Trump rozhodol zverejniť tisícky doteraz utajovaných strán o vyšetrovaní atentátu na Kennedyho, čo by mohlo amorálnosť Clintonovcov aj celého establishmentu nejako „prebiť“, a tak poskytnúť zlodejom, klamárom a podvodníkom možnosť sa s Trumpom nejako zmieriť? Poznáte to: Darebák či hrdina, my z jedného promile „tam hore“ sme jedna rodina! Titulky médií už s tým Kennedym predvídajú vtedajšiu „sovietsku stopu“... Vtipné. Bude zaujímavé sledovať, za čo všetko teraz bude môcť ten Putin...

Po tom, ako sa skončili voľby v Česku tak, ako sa skončili, sa zdá, že krajina euro prijímať nebude. Hurá? Či nie? Dokonca sa objavili správy, že sa nájde väčšina na vypísanie referenda o zotrvaní v EÚ. Bolo by to dobré? V každom prípade, Robert Fico začal vykladať, že v rámci Vyšehradu je Slovensko „proeurópskym ostrovom“, ktorý mieri do „jadra EÚ“. Nie je vám to ľúto?

Všemožných „hovoriacich hláv“, ktoré mudrujú a „analyzujú“ všemožné „čo by keby“, sa už vyrojilo až dosť, takže by som nechcela k tým tonám zbytočných slov pridávať ďalšie. Počkajme si, ako dopadnú rokovania, to čakanie nás nezabije, verte mi.

A či sa u nás nebude prijímať euro? No, asi nie, pretože všetky strany, ktoré o tom premýšľali, dobrovoľne odchádzajú „plniť svoje programy“ a „priania svojich voličov“ niekam do opozičného kúta, kde budú spokojne čakať od výplaty k výplate a od jedného poslaneckého „výletu“ k nejakému ďalšiemu.

To isté platí pre referendum. Všeobecne som za, ale už teším na ten chaos, ktorý by nastal, keby u nás také hlasovanie o vystúpení z EÚ naozaj prebehlo a nikto po ňom netušil, čo si s jeho prípadným kladným výsledkom počať.

A ten pán Fico. Neviem, ale jeden z tých starostovských parlamentných „poškrabkov“ po vyhlásení výsledkov volieb asi ani nepochopil, že voľby sa už skončili, a pokračoval v kampani, akoby sa nechumelilo. A pritom vyhlásil niečo – parafrázujem – o tom, že azda vďaka nemu budeme „najvýchodnejšou časťou Západu“. Čím úplne „vygumoval“ Slovensko z mapy EÚ. Trápnosť myši, ktorá revala. Ak sa to teda k pánovi Ficovi donieslo, tak chápem, že si rypol. A pri pohľade na to, ako u nás dopadli „rýdzi proeurópania“, má, samozrejme, pravdu.

Robert Fico

Robert Fico. Zdroj: TASR

Úplne inou otázkou však je, či má byť človeku ľúto, že Slováci mieria do „jadra“ a my vraj nie. Osobne mi to ľúto fakt nie je.

Čo by sme mali vo svete sledovať v najbližších dňoch?

Ako som už povedala, dnes bude asi jasnejší budúci postup Kataláncov, zaujímavý bude aj vývoj škandálu Clintonovcov... Na nudu čas nebude.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Martin Huml
Diskusia obsahuje 1 príspevkov Vstúpiť do diskusie Vytlačiť

Ďalšie články z rubriky

Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

14:00 Rozbili sme Líbyu, ani nevieme prečo a dnes tam kvitne otrokárstvo. A podanie ruky Putinovi? Hystéria antitrumpovcov je dávno za hranicou diagnózy, hodnotí Tereza Spencerová

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Rozbili sme Líbyu bez toho, aby sme dodnes vlastne vedeli, prečo to…