Brutálna debata Petra Robejšeka a Ondřeja Neffa: Diktujú nám, čo si máme myslieť a čo robiť. Migrácia má jasné riešenie, násiliu sa nevyhneme. Všetci sa musíme naučiť strieľať

Petr Robejšek, český politológ, ekonóm, komentátor a publicista žijúci v Nemecku (Autor: Archív: PR)

Debatu zahájil docent Robejšek definíciou politickej korektnosti, „aby bolo jasné, proti čomu sme“. Politická korektnosť a tí, ktorí ju napĺňajú v praxi, si podľa jeho slov osobujú právo určovať, o čom sa v spoločnosti, politike alebo médiách smie hovoriť, čo sa má a nemá presadzovať a čo sa nesmie. „Definujú, čo sa rozumie pod pojmom demokracia, pod pojmom solidarita atď., a od toho odvodzujú nároky na to, ako sa má spoločnosť správať. Tí, ktorí si spomínané právo osobujú, si, samozrejme, osobujú aj to, že majú pravdu,“ vysvetlil Robejšek.

„Tá skupina má privilégium zverejňovať mienku nie preto, že to ľudia chcú vedieť, ale pretože sú na takej pozícii, že to môžu zverejniť, napríklad politici alebo žurnalisti. Najdôležitejšie je, že tí ľudia za to, čo hovoria, nenesú žiadnu zodpovednosť. Niekto formuluje to, čo je ,správne‘, vyžaduje, aby to spoločnosť akceptovala a správala sa podľa toho, ale keď sa náhodou pomýli, tak za to nenesie žiadnu zodpovednosť. Použijem nie úplne presné slovo, ale je to akýsi diktát pravdivosti,“ pokračoval expert na medzinárodné vzťahy a politológ.

Ako konkrétny príklad z praxe použil docent Robejšek nedávnu grécku krízu. „Pojem solidarita v poňatí politickej korektnosti znamená, že budete platiť na Grécko. Po generácie. A keď poviete ,to si nemyslím, že je solidarita‘, tak vám ten druhý povie, že je to bez alternatívy. To je politická korektnosť, ako ju nemám rád a pán Neff pravdepodobne tiež nie,“ uviedol.

Po stručnom vysvetlení, čo to vlastne politická korektnosť je, začala debata oboch rečníkov ako taká. Petr Robejšek položil Ondřejovi Neffovi otázku, aká je podľa neho vízia Európy. „Pojmem to viac zoširoka,“ začal Ondřej Neff.

„Ako je možné, že sa tak ľahko vzdávame slobody? Vládne tu úzkoprsosť. Pochybujem však o tom, že tu existuje akési sprisahanie iluminátov alebo pražskej kaviarne. Ja som asi tiež z pražskej kaviarne, ale asi by som sedel pri inom stole. Mojou pracovnou hypotézou, čo sa týka politickej korektnosti, je urputná snaha konať dobro alebo prinajmenšom dobro hlásať. Presnejšie možno to, čo si oni myslia, že je dobro a s čím nájdu pozitívnu odozvu u iných hlásateľov dobra,“ vysvetľoval spisovateľ Neff. „Západná spoločnosť je nakazená vírusom politickej korektnosti,“ dodal.

Pokračoval odpoveďou na Robejšekovu otázku. „Ako vidím budúcnosť Európy. Vychádzam z predpokladu utečeneckej krízy. Jeden z pilierov mojej predstavy je, že ľudia, ktorí sa sem dostali a dostávajú, už nikdy neodídu, zostanú tu. Je technicky neriešiteľné ich odtiaľto vypudiť. Niektorí možno odídu sami, ale väčšina tu zostane a uviazne v sociálnej pasci ako cigáni, ktorí sú v sociálnej pasci už päťsto rokov a nedokázali sa z toho vydriapať, pretože sa to nedá. Európska spoločnosť sa zmení. Nie však tak, že Chrám sv. Víta bude pretvorený na mešitu, ale pôjde o multivrstevnú spoločnosť, ktorá bude nejakým spôsobom prepojená, ale bude mať zároveň protichodné väzby,“ usudzuje spisovateľ Neff.

„Bude to teritoriálne obmedzené. Vzniknú tu celé oblasti no-go zón, kde budú ľudia žiť v sociálnej pasci a nebudú môcť uniknúť. A keď sa dnes dohadujeme, či bude právo šaría alebo nebude a že ho zakážeme? To sú absolútne komické predstavy. Nakoniec budeme radi, že budú mať právo šaría, pretože tam aspoň nejaké právo bude. Skrátka si budú odsekávať ruky a kameňovať ženy, ale bude tam nejaký štrukturalizovaný poriadok. To je vízia, ktorá sa naplní zhruba v priebehu jednej generácie, tak do roku 2050,“ načrtol Ondřej Neff značne temnú víziu.

Petr Robejšek sa ešte vrátil k tomu, či je politická korektnosť sprisahaním. „Nemyslím si, že ide o sprisahanie. Je to o tom hlásať dobro. Keby to však zostalo pri hlásaní dobra, bola by to neškodná detská hra na pieskovisku. Problém je v tom, že sa to odzrkadľuje v legislatíve. Politici zastávajú názor, že to, čo čítajú v rôznych novinách od rôznych novinárov a akademikov, je verejná mienka. V skutočnosti je to iba zverejnená mienka konkrétnych ľudí, sekty ,tých dobrých‘. A politici túto údajnú verejnú mienku považujú za signál, aby sa podľa toho legislatívne správali. Potom sa dejú nezmysly,“ povedal politológ.

Ondřej Neff pokračoval otázkou, čím je dané, že sa na nás západné štáty pozerajú stále s dešpektom alebo zhora. Robejšek to vysvetlil na príklade jedného výroku vtedajšieho prezidenta Francúzska Chiraca, ktorý povedal, že východné štáty premeškali príležitosť držať jazyk za zubami. „Držať jazyk za zubami, počúvať, čo sa im povie, a potom sa správať ,solidárne‘, teda počúvať, čo sa im prikáže,“ uviedol.

Podľa Neffa zanechala spoločná skúsenosť z totality vo východných spoločnostiach zásadné stopy a možno to má aj pozitívny vplyv. „Hovorím si, či to nie je niečo ako očkovanie. Keď už raz prestojíte ružienku, už ju nikdy nedostanete. Možno si to namýšľam, ale mám pocit, že očkovanie totalitou v nás vyvolalo nedôveru v skvelé idey. Komunizmus bol tiež prezentovaný ako skvelá idea. Nikto nepovedal ľuďom, že nebude toaletný papier, že vám všetko zoberú, státisíce vyženú a tých najväčších odporcov obesia. To ľuďom nikto nepovedal. Táto idea mala svoju zvodnú tvár a skočili na ňu celé generácie ľudí. Tým sa dostávam k súčasnosti. My veľmi neveríme, že sa spoločnosť spamätá a obrodí, keď sem nasťahujeme tri milióny Somálčanov. Neverím tomu ja a nepoznám nikoho, kto by tomu veril,“ rozvinul svoju myšlienku český spisovateľ. Z toho podľa neho plynie naše nedôvera a to, že západné štáty Únie si myslia, že nepočúvame.

Nasledovala Robejšekova otázka Neffovi, ako podľa jeho názoru skončí migračná kríza, čo bude ďalšia etapa. „Prognóza krátkodobá je nesmierne dramatická. To, čo sa plánuje a sľubuje, sú opäť rovnaké nerealizovateľné nezmysly, akých sme boli svedkami vlani. Je nezmysel, že Turci uzavrú hranice a dohodnú sa s Grékmi. Nedohodnú, nechcú to urobiť, len zdvihnú svoje finančné a politické požiadavky. A že si vyberieme 300-tisíc utečencov? Ako ich vyberieme? Budú stáť v rade, ktorý bude obchádzať doktor Mengele a hovoriť: ty pôjdeš a ty nepôjdeš? Čakajú nás individuálne pokusy o uzavretie hraníc v Slovinsku, Rakúsku a možno v Nemecku. Schengen sa bude škrtiť a vládnuce kruhy najmä v Nemecku budú pod obrovským tlakom. Neviem si predstaviť, že by to Angela Merkelová vydržala. Úplne podstatné je, že na to, čo je charakterizované ako pevnosť Európa, teda normálna hranica, ktorú má mať normálny štát, a na ochranu hraníc sa nebude vôbec ľahké dívať. Vezmite si, že na World Press Photo zvíťazila srdcervúca snímka, ako cez plot prestrkujú novorodeniatko, to bude čaj oproti tomu, čo sa bude diať na hraniciach. Bude to mať silný emočný dopad a nedokážeme si predstaviť, čo to bude produkovať. Rok 2016 ešte nepovedie k nejakému vyústeniu, ale bude sa to stupňovať. Otázka je, čo bude predstavovať zlom. Nepokoje na uliciach alebo zvrhnutie vlád? Nevylučoval by som to. Nemecko je na to dosť zrelé, oveľa viac ako u nás. K nám sa nikto nehrnie, pretože dávky sú tu malé,“ prognózoval Ondřej Neff.

Nasledovala diskusia s poslucháčmi v publiku. V jednej z odpovedí na otázku predniesol Petr Robejšek ešte horší možný vývoj udalostí a to, čo môže každý z nás robiť. „Môže prísť ešte horšia migračná vlna ako tá, ktorá ide za lepšími dávkami. Môžu prísť takí, ktorí povedia, že si idú vziať to, čo chcú. A potenciálne sa môže dať do pohybu až 60 miliónov ľudí. A teraz uvediem to, čo by mal urobiť každý z nás. Ak chcem stabilitu spoločnosti, musím začať sám u seba doma. Premýšľať o tom, čo môžem ako občan v nejakom krajskom meste alebo obci urobiť pre to, aby som bol v prípade potreby schopný brániť svoju rodinu. Ak dospejem k záveru, že toho som schopný, nechám sa vycvičiť, absolvujem tri mesiace výcviku, a som teda ochotný obetovať pár nedelí na to, že sa naučím mašírovať, operovať v nejakej rote a naučím sa strieľať. Stačí sa pozrieť do Švajčiarska, malej krajiny, ktorú dlho nikto neprepadol nie preto, že by bola bezvýznamná, ale tam je odpor naprogramovaný. Znie to síce bojovne, ale keď chceme zachovať mier v spoločnosti, musíme byť vierohodne obranyschopní. To nie sme a s našou armádou už vôbec nie,“ uviedol docent Robejšek.

Ondřej Neff zopakoval, že na prípadnú silnú ochranu hraníc sa nebude ľahké dívať. „Bude to strašné, to násilie znášať. Ale dôjde k tomu, niet inej cesty, ako zastaviť migračný prúd, len násilím. Migranti sa dajú zastaviť, nieže sa to nedá. Treba však to nutné násilie porciovať. K tým ľuďom sa to dostane a prestanú sem chodiť,“ dodal Robejšek. Spisovateľ Neff neskôr podotkol, že niektoré západné vlády síce kritizujú štáty Vyšehradskej skupiny, ale nakoniec budú rady, že ploty na hraniciach existujú.

- Reklama -