A čomu sa divíte? Profesor Krejčí zalamuje rukami nad Merkelovou a vymenúva jej chyby: Toto, toto a ešte aj tamto. A tuší, ako sa to celé skončí

0
Oskar Krejčí (Autor: Hans Štembera)

Vzťahy medzi Tureckom a Európou sa zhoršujú. Dá sa situácia vnímať tak, že sme na pokraji novej vlny bezpečnostných problémov v Európe, tentoraz pre tureckého prezidenta Erdogana? Dal najavo, že má vplyv na svojich krajanov v západnej Európe a že ich môže prinútiť, aby brojili proti väčšinovej populácii. Okrem toho prejavil chuť pustiť utečencov z Turecka k nám. Navyše má v zásade najväčšiu armádu v Európe, s vplyvom na Blízky východ. Čo poviete na krízové scenáre v zmysle: Erdogan poštve proti Západu Turkov žijúcich na Západe, zaplaví EÚ utečencami a využije proti Európe svoju armádu? Alebo situácia nie je až taká vážna?

Treba začať u seba. Je to stále rovnaké. Vojnu v Sýrii rozpútal Západ. Že sú v Turecku rôzne skupiny, sunnitská skupina, konflikt, ktorý má Turecko s Kurdmi, to je podľa môjho názoru druhoradé. Problém je, že tam bola rozpútaná vojna. Inými slovami, problém s utečencami nemôžeme vyriešiť dohodou s Erdoganom, ale tak, že sa prestane bojovať v Sýrii. Tam je pes zakopaný. Ak sa nebude bojovať v Sýrii, Iraku a v Afganistane, nebudú z týchto krajín prichádzať utečenci. Dohadovanie s Erdoganom je až spor na druhej línii obrany. To je ako liečiť následky a nie príčiny choroby. A že vydiera? Prečo by to nerobil. Vydierať začal až po niekoľkých rokoch, keď mu Európska únia vôbec nepomáhala s utečencami zo Sýrie. Tam boli milióny utečencov z vojny, ktorú živil Západ. Tak Erdogan uvoľnil trasy do Európy a formuloval požiadavky.

Druhý problém je, že sa musíme naučiť Turecko vnímať inak ako doteraz. Situácia vo svete sa kompletne mení. Špecifická váha Európy nie je taká, aká bola pred desiatimi, nieto ešte pred sto rokmi. Musíme si zvykať, že Turci sú rovnocenným partnerom a majú väčší ekonomický rast ako Európska únia. Je to partner, s ktorým musíme počítať. Že sme v čase, keď Európa potrebovala pracovné sily a Turecko ich malo nadbytok, dovolili, aby sa tu usídlila veľká turecká diaspóra, je naša veľká vina. A že sa spolitizovala? To je druhá vec. Ale prečo by sa nespolitizovala? To patrí k samozrejmostiam ľudského života. Spolitizovanie tureckej menšiny v Európe určuje fakt, že to v samotnom Turecku kvasí a turecké problémy sa prenášajú. Že nám Erdogan v mnohých veciach nevyhovuje? Komu dnes vyhovuje Trump? Pred dvoma rokmi by bolo nepredstaviteľné, že by niekto napríklad v Nemecku vo volebnej kampani kritizoval amerického prezidenta. Dnes to robia všetci. Takže prečo sa máme diviť tomu, že Trump kritizuje Merkelovú a Schulz má výhrady k Trumpovi, Erdogan má výhrady k Merkelovej a Merkelová má výhrady k Erdoganovi? Vzťahy sa menia v globále a v tom je problém. Homogenita Západu sa vytráca. Dokonca sa dá povedať, že sme práve v etape, ktorá nemusí byť dlhá alebo môže byť aj smrtiaca, v etape sebadiskreditácie Spojených štátov. To, čo predvádzajú médiá, opozícia voči Trumpovi, ukazuje Spojené štáty v neuveriteľnom svetle. Oni si to neuvedomujú, lebo žijú svojimi vnútornými problémami. Ale ako sa dívajú odinakiaľ, napríklad z Latinskej Ameriky, na Spojené štáty, ktoré sú také nejednotné, s únikom informácií od spravodajských služieb? Čo sa tam v ostatných rokoch deje, je nebývalé, WikiLeaks, Snowden… Ktorá zložka štátov v USA funguje, povedzme, normálne? A to isté sa deje po celom Západe. Veď sa pozrite, ako vyzerá volebná kampaň vo Francúzsku. Štát nám kádruje orgány činné v trestnom konaní a tie kádrujú prezidentských kandidátov. To sú všetko zmeny, ktoré prežívame. Turecko je len aspekt toho všetkého a my ho zdôrazňujeme, pretože Turecko je iné. Ale v čom sú iné vzťahy s Tureckom ako vzťahy so Spojenými štátmi? Politici si takisto nadávajú.

Samozrejme, je otázka, ako to bude vyzerať v Turecku po referende a čo zvíťazí. Problém je, že NATO Turecko pre južné krídlo potrebuje, ale Turecko čoraz menej potrebuje na svoju obranu NATO. Keď existoval Sovietsky zväz, Turecko sa mohlo cítiť ohrozené, dnes ich Rusko neohrozuje. Na čo Turci potrebujú NATO? Nepotrebujú ho. Úprimne povedané, my ho takisto nepotrebujeme, ale my to nevieme. Turci si to začínajú uvedomovať. Všetko bude jasnejšie po referende v Turecku a po voľbách vo Francúzsku a Nemecku. Potom sa situácia vyčistí a uvidíme, čo je reálna politika a čo volebná kampaň, lebo v liberálnych demokraciách to, čo sa povie pred voľbami, z osemdesiatich percent po voľbách neplatí.

Dá sa povedať, že spor eskaluje pre zakázané mítingy tureckých politikov v Nemecku a Holandsku, pri ktorých chceli tureckí ministri apelovať na Turkov žijúcich v týchto krajinách, aby v aprílovom referende podporili zmeny ústavy, ktoré rozšíria právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana? Alebo má problém širší rozmer?

Predstavte si, že niečo propagujete v referende a oni vám v zahraničí urobia toto. Musíte na nich nadávať, inak stratíte tvár. Erdogan postupuje úplne normálne. Že sa však snažil poslať ministrov na mítingy, to je nóvum, to sme zatiaľ nevideli a nie je to v kraji zvykom. Ale že mu to zakázali, to už pokladám za problém, lebo na druhej strane, prečo by nemohol?

V kontexte sily súčasných vyhrážok si teda myslíte, že by bolo lepšie pre Európu vo veci mítingov ustúpiť? Aj keď sa možno dá spoliehať, že sa spory nevyhrotia a po referende sa situácia upokojí…

Medzi nami, niekde ustupujú a inde neustupujú. Neexistuje jednotný model. To je ako keď Merkelová išla dohodnúť „odkúpenie“ migrantov, dohodnúť, že ich za peniaze nebudú posielať, a čo sa potom stalo? Mimochodom, to „odkúpenie“ pokladám za správne, lebo niekto migrantom pomôcť musí, a ak ich tu nechceme, tak by sme si mali aspoň priplatiť, keď už sme to zavinili. Ale vrátim sa späť k tomu, čo som hovoril. Nemci dohodu odsúhlasia za Európsku úniu, čo je tiež „dobré“… A vzápätí prijmú rezolúciu Bundestagu o genocíde Arménov. Keď to trvalo desiatky rokov, mohli už s takou rezolúciou dva roky počkať. Nehľadiac na to, že politici by nemali vykladať dejiny, to mi prekáža. Nerozumiem tomu. Samotný fakt, že Merkelová ako šéfka najväčšej frakcie Bundestagu v čase, keď dohaduje kompromis s Tureckom, nechá prejsť takúto rezolúciu, je absurdný. Iste, s genocídou Arménov nikto nesúhlasí. Dobre, možno to jeden pokladá za genocídu a druhý to nepokladá za genocídu, to sú akademické spory. Tí ľudia sú mŕtvi dve, tri generácie, bodaj by Ankara nevnímala Berlín ako niečo bláznivé a nezrozumiteľné. To vôbec nesúvisí s tým, či genocída bola, alebo nebola, podľa mňa to bol zločin, nech už to nazveme akokoľvek. Ale o to predsa nejde. Takto sa politika nerobí. Presnejšie povedané, takto sa robí neuveriteľne chaotická politika. Ale znovu opakujem – to podstatné sa ukáže po referende a po voľbách. Mení sa rozloženie síl, Turecko prestáva NATO potrebovať a Američania si myslia, že Turecko ich potrebuje, ale USA prestávajú byť pre Turecko potrebné. V tom je základný problém. Výroky prezidentov, kancelárok sú druhoradé.

Verbálnym terčom Erdogana je aj kancelárka Angela Merkelová, ktorú nazýva „nacistkou“. Vyzerá to, že kancelárka má v súčasnosti problémy azda na všetkých frontoch. Stretnutie s Donaldom Trumpom nezakrylo evidentne rozdielne názorové postoje, je kritizovaná od krajín Vyšehradu za utečeneckú politiku a od Martina Schulza z ľavicových pozícií a teraz ešte problémy s tureckým prezidentom. Ide o jej politický koniec? Do akej miery vznikla táto situácia jej vinou? Alebo ide o súhru nepriaznivých okolností?

Ťažko povedať, ako sa rozhodne nemecký volič, samozrejme, všetko nasvedčuje, že by mal vyhrať Schulz, ale ktovie. Posun od Merkelovej k Schulzovi je zmena jedného za osemnásť na druhého za dvadsať bez dvoch. To je rovnaká skupina, akurát iný temperament, možno iná postupnosť taktických krokov, ale rovnaké ciele. Martin Schulz už v Európskom parlamente ukazoval, že je predstaviteľom veľkonemeckého chápania Európskej únie. Problém s ním bude pre nás, Čechov, Slovákov, rovnaký ako s Merkelovou.

Merkelová urobila mnoho chýb v riešení zadlženosti juhu EÚ, ukrajinskej krízy, migračnej krízy, to všetko má na tričku. Otázkou je, čo však urobila z vlastnej vôle a čo jej radila skupina okolo Obamu, lebo to, čo my vnímame ako chyby, zodpovedá línii vtedajšej americkej zahraničnej politiky. Možno má len smolu, ale čo predviedla s voľbou Tuska? To je už typická arogancia moci. Nemôžete zvoliť na špičkovú funkciu v Európskej únii delegáta, ktorého nepodporuje jeho vlastná krajina. Tým nechcem povedať, že fandím súčasnému establishmentu vo Varšave, to s tým vôbec nesúvisí. Ale presadiť si svojvoľne, ako to urobilo Nemecko, Tuska, hoci si to Varšava nepriala, je prejav neuveriteľnej arogancie. A za to už zodpovedá čisto Merkelová. To by sa nemalo v Európskej únii diať. Nehovorte mi, že neexistujú dobrí kandidáti na takú funkciu. To bol len truc voči Poliakom: my si to presadíme, pretože ho máme radi. Tak sa oňho mali postarať inak, ale toto sa nerobí. A že to ostatní odsúhlasili, len ukazuje, ako im nezáleží na Európskej únii.

Ako vnímate fakt, že keď Schulz vymenoval čosi ako svoj variant „osi zla – krajiny, ktoré škodia demokracii“, vymenoval USA, Poľsko, Maďarsko, Turecko… Ale nespomenul Rusko. Ide o nejaký signál?

Nie je to žiadny signál. Merkelová sa momentálne chystá na cestu do Moskvy. Jej vystúpenie na tlačovej konferencii, ktoré sa týkalo Ruska, bolo ústretové, takže evidentne sa niečo chystá. Ale Martin Schulz je veľký strelec. Patrí k rovnakej názorovej skupine ako Angela Merkelová, rozdiel je v temperamente. Verte či nie. To, čo predvádzal v Európskom parlamente, bola divočina rovnako arogantná, ako predvádza Merkelová. Uvidíme, čo od neho môžeme čakať. V podstate to v Nemecku vyzerá na zachovanie veľkej koalície. Len si prehodia roly. Ale zase vidíte, ako sa situácia mení. Takáto kritika Spojených štátov? To je proti všetkým pravidlám. Erdogan to hovorí inak, ale v podstate to isté a voči Merkelovej. Že sa takéto veci začínajú hovoriť na štátnickej úrovni, svedčí, že homogenita západných štruktúr je výrazne narušená, a až, povedzme, za rok budeme môcť povedať, či je to osudové narušenie, alebo len prechodná záležitosť.

Šéf SPD a kandidát na kancelára Martin Schulz podľa komentátorov úspešne mobilizuje v Nemcoch populistické tendencie na základe ľavicových ekonomických myšlienok a na základe ohradzovania sa voči Trumpovi apeluje v zásade na nemeckú hrdosť a silu nemeckých záujmov proti prezidentovi USA. Ako je možné, že Nemci ho zrazu nasledujú a nechcú ani „antiutečenecký program“? Alebo ide len o temperament, ako ste o tom hovorili?

Toto pred pár týždňami dobre komentoval Jaroslav Bašta. Písal, že Merkelová, to je Mutterland, vláda ženy, ale Schulz Vaterland, vláda muža. Ráznosť, energickosť, tzv. čisté ruky. Nebol vo vláde, je mimo obliga, pokiaľ ide o všetky chyby, na ktorých sa Merkelová podieľala.

Pokiaľ ide o Trumpa, útočí na médiá, obvinil Obamu z odpočúvania svojich kancelárií, čo poprel šéf CIA Comey, a FBI vyšetruje jeho ľudí z napojenia na Rusko. Zároveň bojuje proti imigrácii a začal škrtať zdravotné a sociálne výdavky. Videli sme jeho schôdzku s Merkelovou. Čo z toho stojí za pozornosť?

Je zrejmé, že hystéria, pokiaľ ide o Rusko, v Spojených štátoch nepoľavuje. Osobne sa domnievam, že ruská téma je zástupná, palica, ktorá sa našla a hodí sa na boj proti Trumpovi. Je to potvrdenie toho, že americká politická elita je nebývalo rozštiepená, hádajú sa dokonca skupiny, ktoré boli vždy veľmi jednotné. Toľko emócií, nenávisti, toľko únikov informácií zo štátnych štruktúr. To je podľa môjho názoru problém, ktorý budeme musieť vecnejšie analyzovať. A čo sa týka stretnutia Merkelovej a Trumpa? Základné je: Trump sa stále hľadá. Prekvapilo ma, že pripravenosť bola taká malá. A nejde o neho, ale o jeho tím. Je to zrejmé aj na dekrétoch týkajúcich sa zákazu vstupu z niektorých islamských krajín. Právno-politická príprava je veľmi slabá. To ma udivilo. Myslel som si, že tím je profesionálnejší. Musíte mať vždy alternatívu B alebo C, keď idete do bitiek, ktoré sú pre Spojené štáty v podstate osudové. Bolo to zrejmé aj na schôdzke Merkelovej a Trumpa. Podstatná však bude návšteva Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch, pretože Európa sa nakoniec so Spojenými štátmi dohodne, vojaci sú tu a politici sa prispôsobia. Ale Čína, to je iná „opera“. Tam už sa hľadá rovnováha. Zatiaľ sú veľmi nepríjemné signály, čo sa týka rozmiestňovania protiraketového systému v Južnej Kórei a Japonsku. Musíme chvíľku počkať.

- Reklama -