Je zaujímavé, že na rozdiel od Prahy sa Bratislava a jej vládni predstavitelia podobne, ako český prezident, vyhýbali styku s verejnosťou, pred ktorú sa nepostavili zočí – voči, aby tak mohli obhájiť svoje porevolučné postoje, radšej sa zavreli do vagóna a tvárili sa, že oslavujú nežnú. Viete si však predstaviť, že do vagóna na obed by prišli namiesto študentov napríklad robotníci, ktorí boli okradnutí a oklamaní Váhostavom, Doprastavom a inými výdobytkami novembra? Aký zážitok by mali vládni predstavitelia z chutného menu, ak by do vagóna prišli zástupcovia tých rodín, ktoré sa rozpadli len preto, že naša krajina, ktorá pokrytecky prijala do Ústavy článok o rodine a inak na rodiny zvysoka kašle a vôbec ich netrápi to, že detské prídavky na jedno dieťa sa v našej krajine podobajú almužne? Viete si predstaviť, že do vagóna by prišli tí nebankovakami oklamaní veritelia, ktorí v sebe živili nádej, uveriac sľubom SMERU-SD, že po nástupe k moci ich odškodnia? Alebo zástupcovia tých ľudí, ktorí čelia nenažraným exekútorom, ktorí dokážu vyrobiť z dlhu 100 EUR nie raz aj dlh niekoľko tisícový za tichej asistencie štátu, ktorý si ešte od nich nárokuje aj 20 % DPH, aby z nich urobil občanov biednejších, ako sú v skutočnosti? Do vagóna by mali prísť aj dôchodcovia, ale nie tí z Jednoty dôchodcov, ale tí, ktorí majú dôchodky od 100 – 250 EUR, aby porozprávali našim vládnym predstaviteľom oslavujúcich november, ako sa im báječne v našej krajine žije. Je mnoho oblasti v spoločnosti, ktoré vláda necháva napospas, chváli sa výjazdmi do zaostalých regiónov, ktoré sama svojou prácou vytvorila a na obed si pozve študentov, ktorí sa smú pýtať na vopred pripravené otázky, lebo ak by nie, tak by študenti mali právo položiť legitímne otázky, ako je to s kauzou Bašternák, či s Gorilou a najmä o tom, prečo aj po 27 rokoch študujú odbory, s ktorými sa nevedia v praxi uplatniť, prečo musí tisíce školovaných ľudí utekať do zahraničia a mnohí tam umývajú radšej riad a o Slovensku nechcú nič počuť? Na Slovensku to chodí tak, že jeden vagón je pre proletárky obed, kde sa nemá dokopy čo oslavovať, ale v druhom dokonale ukrytom vagóne pred verejnosťou sa stoly prehýbajú pod dobrotami, hudba vyhráva a bujará spoločnosť si navzájom lichotí a chváli sa, kto má tučnejšie konto, kto má väčšie pozemky, kto má koľko domov, jácht, aut a vymieňajú si skúsenosti o tom, koľko prokurátorov, sudcov, policajtov, politikov treba podplatiť, aby oslava mohla nerušene pokračovať. Táto bujará spoločnosť, ako jedna z mála má dôvod oslavovať Nežnú revolúciu.
Gratulujeme páni!
Stanislav Martinčko (O2H)
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na martincko.blog.sme.sk.
