Po návrate z Ankary ale otázky novinárov, týkajúce sa umiestnenia amerických atómových bômb v Turecku odmietol komentovať. Ani Turecko nechce oficiálne nič k týmto atómovým bombám povedať. Jediné čo Ankara prezradila je to, že na vojenskej leteckej základni v Incirliku sa nachádzajú „špeciálne zbrane“, ktoré patria USA. Známe je však to, že tieto „špeciálne zbrane“ sú uskladnené v hlbokých podzemných priestoroch, ktoré sú tak konštruované, že do nich neprenikne žiadna bomba, akejkoľvek výbušnej sily.
Verejným tajomstvom ale ostava už dávnejšie to, že 50 amerických B61 atómových bômb bolo deponovaných v Turecku a síce ako súčasť arzenálu atómových zbraní NATO. V kanadskej televízii – na rozdiel od americkej – bola už niekoľkokrát zmienka o týchto bombách. Pred dvoma týždňami prehovoril v kanadskej televízii o atómových bombách v Turecku Hans Kristensen, americký expert pre nukleárne zbrane a člen Spolku amerických atómových fyzikov.
Kristensen vyzval Washington, aby dal okamžite dopraviť všetky atómové bomby z Turecka naspäť do USA, lebo v súčasnosti nie sú tam, podľa neho, v bezpečných rukách. Pred viacerými rokmi sa v USA už plánovalo stiahnuť z Európy všetkých 180 nukleárnych zbraní, z ktorých Američania umiestnili veľkú časť aj v Nemecku. Avšak po zhoršení americko-ruských vzťahov sa od tohto plánu upustilo.
Moskva má skutočne veľa vážnych dôvodov na to, aby sa cítila nebezpečne ohrozená agresiou USA, ktorá je všadeprítomná na ruských hraniciach, alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Ak niekto o tom pochybuje, tak tomu chýba objektivita. Možno však teraz, keď sa Erdogan „pobratal“ s Putinom a sa nahneval na USA, ich turecký prezident so zľavou predá Putinovi, a tak trochu zníži nebezpečnú americkú atómovú prezenciu v blízkosti Ruska.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
