Ešte raz si pred jedlom dali prípitok a štrngli si s kalíškami úza a potom sa s veľkou chuťou dali do plných tanierov znamenitej gréckej polievky, zvanej supa avgolemono. Je to najtypickejšia a najobľúbenejšia polievka Grékov. Pozostáva z hovädzieho, alebo aj kuracieho vývaru, doplneným rozšlahanými, do polievky zavarenými vajcami, ryžou a citrónovou šťavou, ktorá polievka dodáva špeciálnu osviežujúcu príchuť.
Kiria Berbatiotis prezradila hosťom, že sa podáva – keď sa už jedlo veľa chodov – aj pred posledným chodom bohatého stolovania, lebo má ukľudňujúci účinok na preťažený žalúdok.
Po polievka im domáca pani predložila hádam najobľúbenejšiu grécku kulinársku špecialitu, musaku, ktorá sa pripravuje ako pečený nákyp. Skladá sa z niekoľych vrstiev nakrájaných baklažánov a mletého mäsa, väčšinou bravčového a samozrejme je tam aj cibuľa a cesnak. Všetko je zaliate špeciálnou šťavou zo zeleniny a nakoniec posypané postrúhanym syrom.
Keď sa najedli, tak opäť nasledovalo víno retsina a Denis sa opýtal, ako to robia grécki vinári, že do tohto vína dostanú takú zváštnu atypickú príchuť, ktorá ho tak veľmi odlišuje od iných európskych vín.
Anastázia im začala rozprávať o neobyčajnom tajomstve retsiny:
“Voľakedy v dávnych časoch, ešte pred naším letopočtom, bolo v starom Grécku zvykom uskladňovať a prepravovať víno v mechoch z kozej kože. Tieto sa znútra natierali živicou, aby nepraskli a víno nevytieklo. Okrem toho živica spôsobila aj to, že víno ešte dodatočne nekvasilo ďalej.
Víno tak od živice dostalo túto zvláštnu príchuť.
Keď sa už v neskorších časoch víno plnilo do drevených sudov, tak Gréci, ktorí boli oddávna zvyknutí na jeho pôvodnu chuť, preto vystielali aj drevené sudy živicou, aby mali tú chuť, ako ju obľubovali na retsine.
Retsina s touto chuťou má aj tú výhodu, že aj keď sa z nej vypije pomerne veľké množstvo, tak sa nedostavia bolesti hlavy, ako sa to stáva pri iných vínach.”
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
